Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/386/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238831
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112238831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa spol.

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi S. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XXXX/XX, o zaplatenie 371,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 162,16 eur spolu s 9 %-ným úrokom
z omeškania ročne odo dňa 25.03.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.05.2012 (doručeným súdu dňa 19.06.2012) domáhal súdneho
výroku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 717,93 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 13.08.2010 do zaplatenia a nahradiť jej
trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 12.10.2009 Zmluvu č. A4634437, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.

V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo 0917215059.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nášho názoru z titulu zmluvnej pokuty ako

paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s tým, že ustanovenie
Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov
so sp. značkou 6Co 91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ
ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ust. Čl.3 bod
3.7 Dodatku sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha
nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson W508 a to vo výške 209,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca
navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenéoproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
(tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnutú služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju základnú povinnosť
(t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné

záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť
odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinností odporkyne a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporkyne. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy ( konkrétne
Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.

Odporca v Dodatku v čl. 3 bod 3.7 vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je mu predávaný za cenu v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať
služby po dobu dohodnuté v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/telekomunikačného

zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný
proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorí si vyžaduje rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti

dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.

Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je nasledovný:

Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma

1,00 eur 210,00 eur 209,00 eur

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 162,16 eur vyfakturovaných
v období 2010/11 - 2011/01.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 10.03.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote.

Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 25.03.2011.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním došlým súdu dňa 31.12.2012.

V jeho podaní odporca uviedol, že akceptuje uhradiť sumu 371,16 eur v plnom rozsahu. Nakoľko
je momentálne nezamestnaný od 12.12.2012 a nepoberá žiadne sociálne dávky ani podporu
nezamestnanosti, žalovanú sumu momentálne nemôže uhradiť.

Preto žiada zhovievavosť alebo splátkový kalendár.Nakoľko sa v danej veci jedná o drobný spor v zmysle ustanovenia 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd podľa ustanovenia § 156
ods. 3 OSP v spojitosti s § 115a ods. 2 OSP účastníkom oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia

rozsudku.

Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 06.02.2013 o 11.30 hod. v pojednávacej miestnosti
číslo dverí 106 na I. poschodí tunajšieho súdu nedostavili, volaní neboli.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy o
pripojení č. A4634437 zo dňa 12.10.2009, Dodatku k zmluve o pripojení č. A4634437 zo dňa 12.10.2009,
Príloha č. 1 Dodatku, Pokusu o pokonávku zo dňa 10.03.2011, Doručenky, Faktúry, Všeobecné

podmienky navrhovateľa a iné, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pripojení č. A4634437 zo dňa 12.10.2009 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi
účastníkmi konania podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Dňa 12.10.2009
bol uzavretý dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto dodatku bol odporcovi predaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony Ericsson W508 za kúpnu cenu 1,00 eur. Zároveň tu

bola dohoda o zmluvnej pokute vo výške 331,94 eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti
účastníka. Podľa bodu 3.7. odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mu je mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie predávané za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu
dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej

ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 10.03.2011 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
pohľadávku za zúčtovacie obdobie november 2010 suma 72,02 eur, december 2010 suma 77,60 eur
a január 2011 suma 12,54 eur, suma spolu celková pohľadávka 162,16 eur. Navrhovateľ žiadal, aby

odporca zaplatil najneskôr do 24.03.2011. Odporca prevzal list 14.05.2011.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporcovi sumu 1,33 eur faktúrou
so splatnosťou 11.02.2011 č. faktúry 1008947698, sumu 72,02 eur faktúrou so splatnosťou 12.12.2010
č. faktúry 8540953620, sumu 11,21 eur faktúrou so splatnosťou 11.02.2011 č. faktúry 8542009498,
sumu 77,60 eur faktúrou so splatnosťou 13.01.2011 č. faktúry 8541479068, a to za mesačné poplatky,

upomienku, odpojenie a znovu pripojenie.

Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.

Na základe dokladu, mal súd zistené, že zariadenie Sony Ericsson W508 malo akciovú cenu s DPH 1,-
eur a predajná cena s DPH bola 210,- eur.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený časposkytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd

osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k

takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne
bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení č. A4634437 dňa 12.10.2009 a
Dodatok k tejto zmluve dňa 12.10.2009 v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Na základe predmetného dodatku
a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporcovi, aby zaplatil cenu

za poskytnutú verejnú službu tak ako bola táto cena vyčíslená navrhovateľom. Pretože odporca riadne
nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú
sumu, ako cenu služieb vo výške 162,16 eur a podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2, OZ je
povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
9 % ročne, a to odo dňa 25.03.2011 do zaplatenia. Na základe pokusu o pokonávku zo dňa 10.03.2011

navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 24.03.2011 a keďže odporca ani
v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatil, tak sa dostal do omeškania a odo dňa nasledujúceho
25.03.2011 mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 209 eur titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ v konaní
výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri
porušení odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov.

Uvádzal, že právo na náhradu škody vyplýva z bodu 3.7. dodatku k zmluvám o pripojení, kde sa výslovne
konštatuje, že ak nebude dodržaná odporcom doba viazanosti, tak vzniká právo na náhradu škody, a
to vo výške minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Cena mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia za ktorú bol predaný odporcovi 1,- eur a predajná cena bola
210,- eur.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie,
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie
je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto,
aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola
uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo

z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje
právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a
poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné

objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná
škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku
škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité

pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v

danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú
škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník

je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej
výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej
povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné

konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v
tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu

viazanosti podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto
konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej
cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene. Súd dospel k takému záveru,
že u odporcu by bola splnená podmienka protiprávneho konania, a to konania v rozpore so zmluvnými
podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporca si riadne neplnil svoje povinnosti a

neplatil za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu zmluvného vzťahu, a
tak odporca nedodržal podmienku 24 mesačnej viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním odporcu
nie je v príčinnej súvislosti škoda tak, ako si uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to
zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi
podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa 12.10.2009, keď

bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefónodporcovi, podľa vyjadrenia navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny
za mobilných telefónov. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby
poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa,

keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne
platiť za služby v roku 2010, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Nebola teda
splnená základná podmienka, a to, že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s
týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom je zrejmé, že najskôr je protiprávne konanie a až
potom nasleduje vznik škody. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia o vzniku škody, za ktorú je zodpovedný

odporcanebolazachovanátátočasovápostupnosťanavrhovateľvkonanínepreukázal,žebyškodaako
zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporcu, a to neplatenia za služby
poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa
uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu mobilného
telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti
odporcu. Právo na náhradu škody nevyplýva z citovaného článku 3.7., ako uvádzal navrhovateľ, aj

keď sa v tomto článku hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli splnené základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka, a tak v tejto časti o zaplatenie
sumy 209,- eur ako náhrady škody, ako aj príslušného úroku z omeškania, bol návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnutý.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP,

podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 162,16 eur a úroku
z omeškania vo výške 9 % zo sumy 162,16 eur od 25.03.2011 do zaplatenia. Neúspech navrhovateľa
predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia sumy 209,- eur a úroku z omeškania vo výške 9 % zo

sumy 209,- eur od 25.03.2011 do zaplatenia.

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporca
zaplatil, resp. bol zaviazaný navrhovateľovi zaplatiť istinu 371,16 eur (ako bola žiadaná návrhom na
začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 371,16 eur od 25.06.2011 do
zaplatenia (t.j. pre účely výpočtu úspechu vo veci do dňa vyhlásenia rozsudku - 06.02.2013), teda pre

účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy 433,85 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny 162,16
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 162,16 eur od 06.02.2013 do zaplatenia
úspešnýv43,69%,neúspešnýbolv56,31%.Jezrejmé,ženavrhovateľbolvkonanímenejúspešný,ako
bol neúspešný, preto nemožno hovoriť o jeho úspechu vo veci, ale je potrebné za úspešného účastníka
považovať odporcu, ktorého čistý úspech (úspech odporcu 56,31 % mínus neúspech odporcu 43,69 %)

predstavuje 12,62 %, v ktorom pomere má odporca podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
142 ods. 2 OSP voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

S prihliadnutím na tú skutočnosť, že odporca v priebehu konania trovy konania nežiadal priznať, ani mu
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.