Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111227340
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111227340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.EduardomValenčinomvprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,

a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: J. U., B.. XX.X.XXXX, B. X. K. X,
L., zastúpený opatrovníčkou Y.. J. P., P. U. Ú. W. U. P. L., o zaplatenie 5.901,55 EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

z a s t a v u j ekonanie v časti o zaplatenie sumy 29,82 EUR,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumy 2.118,14 EUR spolu s 0,024%-tným denným úrokom
z omeškania od 1.9.2012 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 5.10.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
5.871,73 EUR spolu s 0,024 %-tným denným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia a

nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 354 EUR. V rámci
žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 24.4.2008 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 90.000,- Sk, pričom na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal
splatiťúverv72splátkachpo2.910,-Sk.Keďžežalovanýúvernesplácalpodľadohodnutýchpodmienok,
žalobca ho listom zo dňa 23.7.2009 vyzval k splateniu celého úveru vo výške 5.901,55 EUR (v tejto sume
bola zahrnutá aj zmluvná pokuta vo výške 29,82 EUR, ktorú žalobca v rámci pojednávania konaného
dňa 28.9.2012 zobral späť) a žalovaný po zosplatnení úveru nehradil žiadnu ďalšiu sumu.

V prejednávanej veci tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 17Ro/286/2011-6 zo dňa 14.11.2011, na

základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže platobný rozkaz nebolo možné žalovanému
doručiť do vlastných rúk a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, bol platobný rozkaz zrušený a
žalovanému bol ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Z úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalovaným ako druhou zmluvnou stranou podpísaná
dňa 29.4.2008 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 90.000,- Sk s tým, že
žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 2.910,- Sk (96,55 EUR) a to za obdobie
nasledujúcich 72 mesiacov.Z hlavy 6 § 3 písm. a) úverových podmienok žalobcu vyplýva, že klient je povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Z hlavy 6 § 6 vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedených pod písm. a), b), a c) § 3
tejto Hlavy ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil doposiaľ celkovo sumu 869,31 EUR.

Z listu zo dňa 26.2.2010 označeného ako „splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“, ktorý žalobca
zaslal žalovanému vyplýva, že keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca si uplatnil svoje
právo na splatenie celého čerpaného úveru a žalovaného vyzval na úhradu zostatku úveru.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej iba OBZ), touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 v platnom znení - Obchodný zákonník (ďalej len Obch. z.), zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. z., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Och. z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obch. z., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť

v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obch. z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a
orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.Akopodstatnouprávnouskutočnosťousasúdvprejednávanejvecizaoberal výškoudohodnutéhoúroku
z úveru, ktorý predstavoval podľa zmluvy 32,84% ročne (podľa výpočtu súdu však úrok predstavuje
22,13% ročne). Na internetovej stránke NBS súd preveroval úrokové miery obdobného úveru v bankách

a zistil, že v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. v apríli r. 2008, predstavovala priemerná ročná úroková
sadzba poskytovaná peňažnými ústavmi výšku 8,56% ročne pri úveroch splatných nad 5 rokov a
priemerná úroková sadzba predstavovala výšku 11,32% ročne. Pokiaľ by aj súd vychádzal z priemernej
úrokovej sadzby a súdom vypočítanej úrokovej sadzby žalobcu, aj tak by dojednaný úrok skoro 2-
násobne prevýšil priemernú sadzbu. Súd taktiež poukazuje na to, že aj priemerná úroková sadzba

úverov poskytovaných nefinančným spoločnostiam v mesiaci apríl r. 2008, kedy bola pôvodná zmluva
uzavretá, predstavovala iba 5,77 % ročne, čo by skoro 4-násobne prevyšovalo úrokovú sadzbu žalobcu.

Dohodaovýškeúrokovmusíbyťvsúlades§39Občianskehozákonníka,ktorýjelexgeneralisvovzťahu
k Obchodnému zákonníku (lex specialis), teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky podstatne presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 MCdo

1/2009zodňa31.7.2009).Zadobrémravymožnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávaných
a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak,
aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany
nebankových subjektov neodôvodňuje akceptáciu vyššieho úroku, no v danom prípade dospel k záveru,

že nemožno na tento argument prihliadnuť pri úrokoch dohodnutých tak, že tieto sú približne o 100 %
vyššie (resp. až 400% vyššie), než úroky v bankách. Takéto skoro dvojnásobné navýšenie ceny úveru
oproti priemeru bankových úrokov, je podľa názoru súdu neobhájiteľné a neakceptovateľné.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
absolútneneplatnúzdôvodu,žeúverbolposkytnutýzaneprimeranéprotiplnenie(úrok),atedavrozpore

s ustanovením § 39 OZ, preto je tento právny úkon (zmluva o úvere) neplatný. Keďže súd považuje
predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú, podľa § 457 OZ sú jej účastníci povinní vrátiť si všetko, čo
si navzájom plnili. Žalobca plnil (poskytol) žalovanému sumu 90.000,- Sk (2.987,45 EUR) a žalovaný
zaplatil žalobcovi celkovo sumu 869,13 EUR, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu
týchto súm, t.j. sumy 2.118,14 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa § 96 ods.1,2,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo

pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 29,82 EUR, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 0,024 EUR denne, keďže tento úrok
predstavuje ročne 8,76 %, pričom zákonný úrok z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovenípredstavujekudňuomeškaniažalovanej9,25%ročne,atedapriznanýúrokzomeškaniajepodhranicou
zákonného úroku z omeškania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne
úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.