Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/230/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111227581
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111227581.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa Š. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom Prešov,
Sládkovičova8,protiodporcoviSlovenskárepublika-MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,Pribinova
2, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1000,75 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania
od 02.03.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 496,30 Eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Klimeka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa06.10.2011žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie

sumy 1000,75 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a
taktiež žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1500 Eur titulom nemajetkovej ujmy. V priebehu
konania bolo zastavené konanie o nároku na zaplatenie sumy 1500 Eur titulom nemajetkovej ujmy pre
späťvzatie navrhovateľa.

Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že bol trestne stíhaný pre trestný čin nebezpečného
vyhrážania, pričom táto vec bola prejednaná na tunajšom súde pod sp. zn. XT X/XXXX. Konanie skončilo
oslobodzujúcimrozsudkom,ktorýnadobudolprávoplatnosť.Vpriebehutrestnéhostíhaniabolizaplatené
trovyobhajobyvovýške1000,75Eur.Následneodporcanapredbežnéprejednanienárokupoprelzáklad

nároku navrhovateľa, preto sa domáha tohto nároku na súde.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s poukazom na ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Poukázal na
skutočnosť, že v priebehu konania nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu a v čase vznesenia obvinenia
vykonané dôkazy dostatočne odôvodňovali podozrenie, že navrhovateľ spáchal trestný čin, pre ktorý
bolo vznesené obvinenie a na základe týchto dôkazov bola podaná aj žaloba. Nakoľko nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, nie je daný základ nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením návrhu na začatie konania,
vyúčtovania trov právneho zastúpenia, príjmových dokladov, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, ďalšej korešpondencie medzi účastníkmi konania, lekárskych správ navrhovateľa,spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT X/XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený
tento skutkový stav:

Dňa 05.01.2007 bolo vydané uznesenie, ktorým sa začalo trestné stíhanie za prečin neoprávneného

zásahu do práva k domu, bytu a bytovému priestoru voči navrhovateľovi. Následne bola dňa 29.06.2007
podaná obžaloba na navrhovateľa pre spáchanie prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu
alebo nebytovému priestoru a prečinu nebezpečného vyhrážania. Tunajší súd v Prešove rozsudkom zo
dňa 23.07.2008 oslobodil navrhovateľa spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je stíhaný. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.03.2009 zamietol odvolanie okresného

prokurátora. Navrhovateľ v priebehu trestného stíhania mal zvoleného obhájcu, ktorému za právne
zastúpenie vyplatil sumu 1000,75 Eur ako trovy obhajoby na základe jeho vyúčtovania. Na základe
žiadosti o predbežné prejednanie nároku zo dňa 01.03.2011 sa obrátil na odporcu a žiadal predmetnú
sumu ako náhradu škody, s čím odporca nesúhlasil.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení účinnom k 12.03.2009 (ďalej zákon o zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

c/ rozhodnutím o treste a o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.b/zákonaozodpovednostizaškodu,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní

škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom, súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je existencia
nezákonného rozhodnutia, t. j. rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Ďalej existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnym opravných prostriedkov smerujúcich
proti nezákonnému rozhodnutiu a ďalej vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že nezákonné

rozhodnutie sa zrušilo, teda zbavilo platnosti. V tejto súvislosti súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnejpraxeštátzodpovedáajzaškoduspôsobenúzačatím,čivedenímtrestnéhostíhania,ktorésaneskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Rozhodovanie súdov sa ustálilo na názore,
že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má

zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesenie obvinenia. Predmetný zákon
zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Nie je teda
nutné posudzovať správnosť rozhodnutia orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ bol oslobodený

spod obžaloby a táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie nároku na náhradu škody. Skutočnosť,
že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tomto závere nič nemení.
Judikatúradospelakzáveru,žeideošpecifickýprípadzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúzačatím
a vedením trestného stíhania, aj keď zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. V danom prípade sa vychádza z analogického výkladu
úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby, pričom v
súvislosti s právnym zastúpením mu vznikla škoda na majetku vo výške 1000,75 Eur, a to na zaplatených
trovách obhajoby. Je nepochybne zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
oslobodením spod obžaloby a vyplatenými trovami obhajoby, čím boli podľa názoru súdu splnené všetky
podmienky pre priznanie náhrady škody na zaplatených nákladoch obhajoby. Všetky úkony obhajoby

možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých
by tieto trovy neboli vznikli. Predmetné úkony boli vyúčtované a ich výška je v súlade s vyhláškou o
odmenách a náhradách advokátov, účinnou v čase vyúčtovania a vzniku týchto trov.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a boli preukázané všetky
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle citovaného zákona. Zodpovednou osobou za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu je Slovenská republika, v mene ktorej vystupuje príslušný
ústredný orgán, teda ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom nárok bol uplatnený dôvodne čo
do jeho rozsahu, preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1000,75
Eur vo výške 9,25 % od 02.03.2011 do zaplatenia. Odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho

peňažného záväzku dňom nasledujúcim po doručení žiadosti o predbežné prejednanie nároku, pričom
výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z., podľa ktorého je úrok z
omeškania o 8 %-tuálnych bodov vyšší ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu
omeškania. Nakoľko ku dňu 02.03.2011 táto predstavovala 1,25 % , súd priznal navrhovateľovi právo
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne za obdobie od 02.03.2011.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania vo výške 496,30 Eur. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
ktoré boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
Sadzba za jeden úkon právnej pomoci z hodnoty veci 1000,75 Eur činí 61,41 Eur, pričom v konaní
bolo vykonaných 6 úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na

MV SR, písomné podanie na súd 2 krát a 2 krát účasť na pojednávaní (6 x 61,41 Eur) + 3 krát režijný
paušál po 7,41 Eur a 3 krát režijný paušál po 7,63 Eur, čo spolu činí 413,58 Eur a po zvýšení o 20
% sadzbu DPH to činí 496,30 Eur. Súd nepriznal ako účelné úkony právnej služby podanie žiadosti
o prerokovanie nároku na generálnu prokuratúru ako aj ďalšie vyjadrenie k žiadosti o prerokovanie
nároku na MV SR s tým, že tieto úkony právnej služby neboli vo veci účelné, ďalšia komunikácia

s ministerstvom vnútra už nebola nutná a nebola predpokladom pre podanie návrhu na súd, pričom
pokiaľ podal navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na ministerstvo vnútra, nebolo
účelné podávať takúto žiadosť aj na generálnu prokuratúru. Taktiež súd nepovažoval za účelné porady
s klientom zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, pričom k prvej porade s klientom súd dodáva,
že skutočnosti, ktoré tam boli preberané, mali byť zahrnuté už v príprave pojednávania, nakoľko tieto

veci boli uvádzané už v samotnom návrhu na začatie konania a druhá porada s klientom, ktorá satýkala nemajetkovej ujmy, bola vedená ohľadom návrhu, ktorý bol vzatý späť, preto súd v zmysle zásady
úspechu nemohol priznať odmenu za túto poradu s klientom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.