Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/34/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511201327
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1511201327.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci

navrhovateľa J. U. , nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného W. Z., bytom I., A. X, proti odporcovi
X. Z. , nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. X, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné vo výške 200,-€ mesačne, začínajúc 27.1.2011.

Zročné výživné za obdobie od 27.1.2011 do 31.10.2011 vo výške 1.832,26€ je odporca p o v i n n ý
navrhovateľovi splácať spolu s bežným výživným v 50,-€ mesačných splátkach, začínajúc novembrom
2011, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.6.2007, č.k. 28P
127/07-102, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.7.2007, v časti výživného na navrhovateľa.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 27.1.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť
odporcovivočijehoosobeodpodaniažalobnéhonávrhuvovýške200,-€mesačne.Svojnárokodôvodnil
tým, že posledná úprava výživného zo strany odporcu k vtedy ešte maloletému synovi bola v roku 2007
vovýške89,62€mesačne,oduvedenéhočasunastalana stranenavrhovateľavýraznázmenapomerov,
študuje na vysokej škole, odôvodnene vzrástli životné potreby, náklady na štúdium a nevyhnutné
výdavky.

Odporca v písomnom vyjadrení so zvýšením výživného na navrhovateľa nesúhlasil, uviedol, že má zlú
finančnú situáciu, od januára 2011 pracuje, plat, ktorý dostáva nepostačuje, platí pôžičky, po zaplatení

ostatných nákladov ako rodina sú finančne v mínuse. Manželka je chorá, nikde nepracuje, v domácnosti
žije plnoletý syn, ktorý pracuje a externe študuje na vysokej škole.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s potvrdením o návšteve
školy, daňovým priznaním matky navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P
127/07-102, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.6.2007, č.k. 28P 127/07-102, ktorý nadobudol
právoplatnosť 7.7.2007, súd schváli rodičovskú dohodu, ktorou bola zvýšená vyživovacia povinnosť
odporcu ako otca k v tom čase maloletému navrhovateľovi zo sumy 49,79€ /1.500,-Sk/ mesačne na

sumu 89,62€ /2.700,-Sk/ mesačne od 1.1.2007.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v školskom roku 2011/2012 študuje v prvom ročníku
bakalárskeho denného štúdia na vysokej škole v Z., zameranie A., v predchádzajúcom školskom roku
ukončil prvý ročník dennej formy štúdia na C., fakulte Z.. Posledná úprava výživného zo strany odporcu
bola v roku 2007, v čase maloletosti navrhovateľa vo výške 2.700,-Sk mesačne, odporca si určenú

vyživovaciu povinnosť neplní, od podania žalobného návrhu nezaplatil na výživnom žiadnu čiastku.

Životné náklady vyčíslil mesačnými študijnými nákladmi vo výške 200,-€, cestovným vo výške 50,-€,
prirodzenými výdavkami na stravu, oblečenie, kozmetické a hygienické potreby, na lieky na alergiu
vynaloží mesačne 3,-€. Býva v rodinnom dome, spoluvlastnícky patriacom mame, jej terajšiemu
manželovi a babke, v spoločnej domácnosti žije s mamou, nevlastným otcom, maloletou sestrou a
babkou. Všetky jeho mesačné náklady hradí mama a nevlastný otec, prispieva aj babka. Kvôli študijným

povinnostiam nemôže brigádovať počas školského roka, v lete si brigádu nájde. Riadne ukončil prvý
ročník na C., uchádzal sa o štúdium na vysokej škole A. v Z., kde bol prijatý v školskom roku 2011/2012
do prvého ročníka, z toho dôvodu ukončil štúdium na C.. Od odporcu požaduje výživné vo výške 200,-
€ mesačne od podania žalobného návrhu.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nemôže navrhovateľovi platiť výživné vo výške 200,-€ mesačne.

Od februára 2011 je živnostník, v hrubom zarobí mesačne asi 600,-€, manželka si hľadá prácu.
Nemá inú vyživovaciu povinnosť, býva v trojizbovom byte, ktorý majú s manželkou v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, vlastnia aj chalupu na dedine. Z terajšieho manželstva pochádza plnoletý
syn, ktorý pracuje. Má bežné životné náklady, nikdy nebol evidovaný na úrade práce, nemá oprávnené
zvýšené životné náklady.

Z potvrdenia C., Fakulta Z. zo dňa 24.5.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ v školskom
roku 2010/2011 študoval v prvom ročníku dennej formy štúdia na študijnom programe I. stupňa
štúdia. Rozhodnutím dekana zo dňa 21.10.2011 bol navrhovateľ vylúčený z druhého ročníka štúdia v
akademickom roku 2011/2012, nakoľko sa nezúčastnil na zápise do 2. roka denného štúdia.

Z potvrdenia Vysokej školy A. zo dňa 14.9.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ v školskom roku

2011/2012 študuje v prvom ročníku dennej formy štúdia študijného zamerania A..

Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, matka navrhovateľa ako základ
dane uviedla sumu 1.571,20€.

Odporca svoje príjmy nezdokladoval.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine /ZR/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.

Podľa §62 ods. 2 ZR obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §62 ods. 3 ZR každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa §62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je v plnom
rozsahu oprávnený. Navrhovateľ ako študent prvého ročníka denného vysokoškolského štúdia sa

pripravujenasvojebudúcepovolanie, jevplnejmierevýživouodkázanýnasvojichrodičov.Odposlednej
úpravy výživného na strane navrhovateľa nastala podstatná zmena pomerov uplynutím času, adekvátne
sazvýšilioprávnenéživotnénákladynavrhovateľa,predstavujúcenákladynaštúdium,cestovné,osobné
potreby. Životné náklady hradí v plnom rozsahu matka a nevlastný otec, odporca od podania návrhu
neprispieval na výživu navrhovateľa žiadnou sumou, na krytie určitých potrieb navrhovateľa slúži aj

štátny prídavok.

Podľa §63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa §63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení novely č. 194/2011, účinnej od 1.7.2011, §2 za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm

a) 189, 83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 132, 42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 86, 65 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Pri určovaní výšky výživného zo strany súd vychádzal zo skutočnosti uvedenej odporcom, že od
februára 2011 je živnostníkom. Pri preukazovaní príjmov rodičov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť

na základe živnostenského oprávnenia, má takýto rodič povinnosť preukázať výšku svojho príjmurelevantnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť reálnu výšku konkrétneho príjmu. Ak rodič povinnosť
nesplní, nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu v zmysle ustanovenia §63 ods. 1 ZR ako
prostriedok objektivizácie príjmov povinného, t.j. súd vychádza z predpokladu výšky priemerného

mesačného príjmu povinného predstavujúcej dvadsaťnásobok sumy životného minima. Odporca
nepredložil súdu žiadne doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho aktuálny príjem, preto súd
vychádzal zo zákonom stanoveného fiktívneho príjmu odporcu vo výške 3.796,60€, predstavujúceho
20-násobok životného minima.

Zárobkové možnosti a schopnosti odporcu umožňujú platenie výživného požadované navrhovateľom,

odporca býva v spoločnej domácnosti s manželkou a plnoletým pracujúcim synom, okrem navrhovateľa
nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, spolu s manželkou vlastnia dve nehnuteľnosti. Súd
považoval za oprávnené a zodpovedajúce potrebám navrhovateľa, tiež schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom odporcu výživné vo výške 200,-€ mesačne.

Zročné výživné za čas od podania návrhu do 31.10.2011 vo výške 1.832,26€ súd povolil odporcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 50,-€, spolu s bežným výživným, začínajúc novembrom 2011.

O podmienkach splatnosti zročného výživného súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s §4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 511/2007 Zb. o súdnych
poplatkoch, podľa ktorého je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej
povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných
vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods.
3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§205a/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím

dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.