Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510203906
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7510203906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu: I. Y., bývajúceho v T., S. Č.. X, zastúpeného
I.. C. D., advokátom, so sídlom T., T. Č.. XX, proti žalovanému: T. G., S..D.., E. W. N., Š. Č.. X, J., o
náhradu škody z ublíženia na zdraví, o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 1.2.2012, č.k. 8C/62/2010-97 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 43.333,33 € s 8,6% úrokom z omeškania od 24.5.2010 do zaplatenia a náhradu za

sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšenú o 50%, t.j. 21.666,66 € ako aj trovy konania, pričom prípad
považoval za hodný osobitného zreteľa a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňoval
zvýšenú o 50%, čo pri zákonnom hodnotení 3240 bodov predstavuje sumu 21.666,66 €.

Uznesením zo dňa 20.10.2011 súd konanie zastavil v časti o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 43.333,33 € s 8,5% úrokom z omeškania do zaplatenia, keďže žalobca podaním zo
dňa 6.10.2011 z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania žalobcovi plnil titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 43.319 € vzal žalobu v časti späť a to v časti uplatnenia nároku za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavením konania ostáva predmetom

konania len náhrada za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 21.666,66 € a trovy
konania.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu za
zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 12.999,99 € a náhradu trov konania vo výške
1.890,62 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená iba čiastočne. V
časti náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.5 zák.č. 437/2004 Z.z.
v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

zvýšiť najviac o 50%, pričom žalobca požadoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
21.666,66 €, t.j. plnú výšku prípustnú zákonom.Súd prvého stupňa priznal žalobcovi zvýšenie o 30%, t.j. sumu 12.999,93 €, keďže na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa.
Nestotožnil sa však so záverom žalovaného, že u neho nie sú splnené podmienky pre priznanie

mimoriadneho zvýšenia vôbec. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že v danom prípade 30% mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je postačujúce, keďže žalobca následkom
úrazu, ktorý utrpel vo veku 16-tich rokov sa stal čiastočne nesebestačným, odkázaným čo sa týka
pohybovej činnosti na pomoc druhých a s výkonom prác spojených s pohybom je vylúčený z
plnohodnotného osobného a spoločenského života a odkázaný na pomoc iných ľudí. Zranenia, ktoré

utrpel, ho budú obmedzovať v jeho pohybovej činnosti po celý zvyšok života. Aj keď po liečbe sa jeho
zdravotný stav čiastočne ustálil, ostal s trvalými následkami s poukazom aj na výsledky vykonaného
dokazovania, keďže u žalobcu naďalej pretrvávajú problémy s otváraním rany na pravej nohe, čo je
spojené s bolesťou a tiež s problémami pri chôdzi, pri ktorej musí v čase obnovy týchto problémov
používať barly. Žalobca trpí kývavosťou pravého kolenného kĺbu s potrebou ortopedického prístroja,
obmedzením pohyblivosti pravého bedrového kĺbu, stredne ťažkou, obmedzením pohyblivosti pravého

členku a to v ťažkom stave, obmedzením pronácie a supinácie nohy - ťažké, obrnou sedaciehu
nervu v pravej časti s plošnými jazvami po operáciách vpravo na stehne a vľavo na stehne, čo v
zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia má za následok stratu
možnosti žalobcu uplatniť sa v živote. Žalobca s poukazom na zranenia, ktoré utrpel, je obmedzený v
možnosti uplatniť sa v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití, v rodinnom živote a v športe, nakoľko

z výpovedí svedkov ako aj samotného žalobcu vyplynulo, že žalobca pred dopravnou nehodou sa
venoval športovým činnostiam, a to aktívne vodnému pólu. Chcel sa stať automechanikom, študijné
výsledky predtým mal dobré. Bol spoločenský a veselý typ. Po úraze sa u neho zmenila psychika,
študijné výsledky, došlo k zmene študijného odboru a prestal sa venovať vodnému pólu ako aj športovým
činnostiam, ktorým sa venoval aj keď pasívne a to futbalu, hokeju, turistike, keďže v športových

činnostiach je obmedzený.

Súd sa však nestotožnil s návrhom žalobcu na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšeného
o 50%, keďže má za to, že výške 30% zvýšenia je primeraná jeho zdravotnému postihnutiu. Z týchto
dôvodov v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a preto priznal žalobcovi

náhradu trov konania za advokátske zastúpenie spolu v sume 1.890 €.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca aj žalovaný. Žalobca sa odvolal proti výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým bol jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa nepovažuje za správne, keďže súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu. Opätovne zdôraznil, že v čase úrazu mal len 16 rokov, došlo k fatálnemu

poškodeniu jeho zdravia na počiatku produktívneho veku muža v oblasti vzdelania, rodinného,
pracovného a spoločenského života. Nastali u neho závažné psychické zmeny, poruchy nervového
ústrojenstva, trpí nespavosťou a depresiami, má porušenú pohyblivú motoriku končatín, kývanie v
kolene, tým aj zvýšenie záťaž na druhú nohu, pociťuje neustále bolesti, má problémy s chôdzou, nemá
stabilitu, musel si zmeniť študijný odbor, nemôže sa venovať svojim koníčkom, spoločenskému životu, je

neustále v ťažkej psychickej situácii a v akútnom strese a strachu. Má za to, že odškodnením sťaženia
spoločenského uplatnenia je potrebné brať zreteľ na tú skutočnosť, že ujma na zdraví nepredstavuje
len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale aj imateriálnu ujmu, ktorá nie je následkom v
zmysle bodove hodnotiteľnou, ale mnohokrát omnoho závažnejšou ako samotné poškodenie zdravia. Z
uvedeného dôvodu žiadal priznať náhradu škody do uplatnenej výšky 50% tak ako uviedol v žalobe.

Odvolanie žalovaného smeruje len čo do trov konania, keď má za to, že konajúci súd mal v danom
prípade použiť lex specialis, t.j. zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a to ust. § 5 ods.1
písm.b/ a bod 1 s poukazom na to, že poistený, teda vinník je osobou, ktorá je poškodenému blízka,
pretože s ním žil v čase škodovej udalosti v spoločnej domácnosti.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne , pričom navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2

O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom toto verejné vyhlásenie
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.

Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvéhostupňaajskonaním,ktorémupredchádzalospoukazom
na ust. § 212 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne
vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj

odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

K odvolaniu žalobcu odvolací súd poznamenáva, že tento v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,
na ktoré by súd prvého stupňa nebol pri svojom rozhodovaní prihliadal, keďže súd prvého stupňa sa v
dôvodoch napadnutého rozsudku v celom rozsahu vysporiadal aj s odvolacími námietkami vznesenými

v odvolacom konaní, odvolací súd nemá čo k dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa doplniť.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania, odvolací súd toto odvolanie považuje
za neopodstatnené. Rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti odvolací súd považuje za vecne správny,
keďže trovy súdneho konania sa riadia ust. § 140 a nasl. O.s.p. Preto správne, v súlade s týmito
ustanoveniami odvolací súd posúdil aj náhradu trov konania.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 142 ods.2 O.s.p., keďže ani jeden z účastníkov
nemal v odvolacom konaní úspech.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.