Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200244
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7214200244.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Tepláreň Košice, a.s., IČO: 36 211 541, so sídlom
Teplárenská 3, Košice, zastúpený advokátskou kanceláriou: IURISTICO s.r.o., IČO: 36 588 041, so
sídlom Štefánikova 26, Košice proti žalovanému: WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., IČO: 36 586
145, so sídlom Hlavná 111, Prešov, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti s
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Košice II z 31. januára 2014 č.k. 36C/3/2014-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je návrh žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prejazdu
motorovými vozidlami, pešieho prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok registra „C“ parcela č.
XXXX/XX E. H. X.XXX G., N. Q. D. K. U.N. H. L. Ú. C. G., Q. U. M. Č.. XXXXX, vedený Okresným

úradom Košice, katastrálnym odborom.

Žalobca zároveň navrhol vydať predbežné opatrenie, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa
prejazdu motorovými vozidlami na pozemok registra „C“ parcela č. XXXX/XX E. H. X.XXX G., N. Q. D.
K. U. H. L. Ú. C. G., Q. U. M. Č.. XXXXX, vedený Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, a
to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 31. januára 2014 č.k. 36C/3/2014-20
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd prvého stupňa zistil z H. Q. M. Č.. XXXXX, O. L. B., O. L. - C., L. Ú. L. - G., že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - parcelné číslo XXXX/XX, E. H. X.XXX G., N. Q.É. D. K. U.. Q. H.Ý. Q. M. Č..

XXXXX, O. L. B., O. L. - C., L. Ú. C. G. E. D. E. Q., Ž. Ž. C. H. H. U. U.: D. D. Č.. XXXX/XXX E. H. XX
G.2. H. L. Ú.Í. C. G., O.R. L. - C., O. L. B., Q. U. M. Č.. XXXXX, D. D. Č.. XXXX/XXX E. H. XXX G.2. H.
L. Ú. C. G., O. L. - C., O. L. B., Q. U. M. Č.. XXXXX K. E. E. E. Č.. XXXX, U. E. U. D. D. Č.. XXXX/XXX
K. U. D. D. Č.. XXXX/XX H. L. Ú. C. G., O. L.B. - C., O. L. B..

Výzvou z 28. októbra 2013 žalobca vyzval žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek užívania komunikácie

z dôvodu, že ju užíva bez právneho dôvodu. Zároveň ho vyzval na uzavretie nájomnej zmluvy (zaslal
mu návrh zmluvy). Žalovaný na tento návrh žalobcu odpovedal svojim listom z 12. novembra 2013,
ktorým poukázal na skutočnosť, že so žalobcom ohľadom predmetu sporu jednali už v roku 2007 a 2008,
avšak bezúspešne, pričom žalobcovi navrhol riešenie, a to zvolaním stretnutia všetkých dotknutých
subjektovanáslednýmuzavretímprimeranejdohody.Žalobcamáuzavretúzmluvuonájmekomunikácie
so spoločnosťou Termostav - Mráz, s.r.o. Košice dňom 28.2.2007, ako aj so spoločnosťou Hriadeľ, s.r.o.,

Komárno dňom 23.2.2007, pričom v obidvoch zmluvách je nájomné stanovené v mesačných splátkach
vo výške 2.500,- Sk.Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 102 ods. 1, ďalej na ustanovenia § 74 ods. 1 a § 76 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady

pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil obavu, že bez
poskytnutia predbežnej ochrany by boli jeho práva ohrozené, ani také protiprávne konanie žalovaného,
ktoré by bolo spôsobilé privodiť ujmu na právach, či majetku žalobcu. Hrozbu bezprostrednej ujmy
dôvodil využívaním komunikácie žalovaným, avšak zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že
žalovaný k prístupu k svojim nehnuteľnostiam využíva komunikáciu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve

žalobcu,respektíveaninepreukázalreálnosťobavyvznikubezprostrednejškody,ktorábyodôvodňovala
potrebu navrhované opatrenie vydať. Zároveň súd prvého stupňa poznamenal, že výrok navrhovaného
predbežného opatrenia je totožný s navrhovaným výrokom vo veci samej, pričom dôvodnosť nároku
žalobcu bude po vykonanom dokazovaní vyriešená v konaní vo veci samej a nemôžu byť preto tieto
otázky posudzované v konaní o predbežnom opatrení, lebo by to znamenalo neprípustné prejudikovanie
nároku, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Žalobca neosvedčil ani naliehavosť potreby dočasnej

úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, pretože ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX, žalovaný
je vlastníkom tam uvedených nehnuteľností od roku 2009, čo predstavuje dosť dlhú dobu na to, aby
si žalobca upravil vzťahy so žalovaným, či už vzájomnou dohodou alebo prostredníctvom súdu. Spor
ohľadom neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalobcu je dlhodobý (minimálne od roku 2007). Ak
žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti žalobcu aj v tomto období, tak zjavne nejde o novo vzniknutú

situáciu, ktorú by bolo nutné riešiť vydaním navrhovaného predbežného opatrenia. Na základe toho
prvostupňový súd ustálil, že predbežná (dočasná) súdna ochrana navrhovaným predbežným opatrením
nie je naliehavá ani potrebná.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)

v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle návrhu.

Odvolateľ má za to, že dostatočným spôsobom osvedčil potrebu okamžitej súdnej ochrany v podobe
predbežného opatrenia, a že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že existujú nájomné zmluvy medzi

žalobcom ako prenajímateľom a ďalšími subjektmi, ktorí dotknutú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu
užívajú ako nájomcovia.

Žalovaného opakovane vyzýval na upustenie od protiprávneho konania a na uzavretie nájomnej zmluvy,
čím chce splniť aj svoje zmluvné a zákonné povinnosti za účelom ochrany nájomcov.

V dôvodoch odvolania žalobca ďalej uviedol, že v konaní preukázal svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, ako aj to, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť intenzívne využíva za účelom prístupu
k svojej nehnuteľnosti.

Zároveň sa zhoduje s právnym názorom prvostupňového súdu ak tvrdí, že predbežné opatrenie nie
je konečné rozhodnutie a poukázal na ustálenú judikatúru pri nariaďovaní predbežného opatrenia (R
46/1996), z ktorej vyplýva, že aj keď spravidla nie je prípustné, aby už predbežným opatrením dosiahol
žalobca to, čo je možné dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím vo veci, nie je možné vylúčiť vydanie
predbežného opatrenia, smerujúceho k zákazu určitého konania, v prípade žaloby o zdržanie sa tohto

konania. Rozhodujúce je hľadisko zabránenia vzniku, prípadne rozširovania ujmy dotknutého účastníka.

Odvolateľ poukázal aj na to, potreba dočasnej úpravy pomerov je v danom prípade daná skutkovými
okolnosťami, nakoľko žalovaný predmetnú nehnuteľnosť intenzívne využíva za účelom prístupu k svojej
nehnuteľnosti.Ďalejuviedol,ževynakladánemalénákladynaúdržbupredmetnejnehnuteľnostislúžiacej

na prístup k ich závodu, kde prebieha výroba tepla. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným
spôsobuje jej poškodzovanie, čím hrozí, že ich spoločnosť nebude schopná zabezpečiť zásobovanie
závodu a následne ani dodávky tepla. Súčasne zastáva názor, že potreba dočasnej úpravy pomerov je
daná aj v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

V odvolaní ďalej žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že dôvodnosť dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia musí byť nevyhnutne daná
v každom jednom prípade práve obavou vzniku škody. Podľa názoru odvolateľa by mal súd prvého
stupňa zohľadniť v prvom rade faktor, ktorým je ochrana vlastníckeho práva žalobcu. Poukázal na to,že užívanie veci (ktorou je tiež pozemná komunikácia) spôsobuje jej menšie či väčšie opotrebovanie
a s tým súvisiace poškodzovanie. Opotrebenie, o to viac poškodenie veci celkom jednoznačne znižujú
hodnotu veci, čo zároveň znamená jej ujmu. Preto podľa jeho názoru nie je sporné, či konanie odporcu je

spôsobilé privodiť ujmu na ich právach, a preto ani nie je jeho povinnosťou predkladať dôkazy k tomuto
tvrdeniu.

Odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru dostatočným spôsobom (v rozsahu potrebnom na nariadenie
predbežného opatrenia) osvedčil potrebu okamžitej súdnej ochrany v podobe predbežného opatrenia.

Ako uvádzal už v žalobe, opakovane žalovaného vyzýval na upustenie od protiprávneho konania a na
uzavretie nájomnej zmluvy, na základe ktorej by žalovaný začal užívať jeho nehnuteľnosť na základe
právneho titulu. Práve skutočnosť, že zásah do protiprávneho konania trvá už od roku 2007, viedla
žalobcu k upusteniu od snahy riešiť vzájomné vzťahy mimosúdne a k podaniu negatórnej vlastníckej
žaloby spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa prihliadal na všetky dôvody relevantné pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na
nariadenie predbežného opatrenia, pričom zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko.
Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva:

Z pozitívno-právnej úpravy ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie
predbežného opatrenia:

1. naliehavosť vydania predbežného opatrenia,
2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy,
4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej,

5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v
dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch

medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo

znášal.

Predtým, než súd nariadi predbežné opatrenie, musí teda najprv vždy preskúmať otázku jeho
dôvodnosti a prípustnosti. Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného
dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ním je taký stav právnych (nie iba faktických)

vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečné vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom
zásah do práv dotknutého účastníka musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva
a právom chránených záujmov. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení musí preto súd vždy vziať
do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery účastníkov len predbežne, z toho dôvodu môže nariadiťlen také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu tohto účelu a nezasahuje do práv účastníka
nad nevyhnutnú mieru. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich
osvedčenie, samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia, vyžaduje sa ešte, aby

tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím
veci nariadiť príslušné predbežné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, má
byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.

Odvolacísúddospelkzáveru,ževprejednávanejveciniesúsplnenézákonnépodmienkyprenariadenie

predbežného opatrenia, bez ktorých nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť,
preto správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ návrh zamietol.

Žalobca odôvodnil potrebu okamžitého zásahu súdu z dôvodu ochrany svojho vlastníckeho práva vo
vzťahukužalovanému,ktorýužívanehnuteľnosťvlastníckymupatriacubezprávnehotitulu.Zrovnakých
dôvodov sa domáha ochrany aj v konaní o veci samej.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj zo žaloby vo veci samej vyplýva, že povinnosť
zdržať sa prejazdu žalovaného sa ma týkať parcely č. XXXX/XX - Q. D. K. U. E. H. X.XXX G..

Žalobca však na osvedčenie svojho vlastníctva predložil čiastočné výpisy z M. XXXXX, U. L. E. Z. B. D.,

K. F. Č.. XXXX/X E. H. X.XXX G. K. Č.. XXXX/X E. H. XXX G.. Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal,
a ani neosvedčil, svoje vlastníctvo k parcele, vo vzťahu ku ktorej žiada nariadiť predbežné opatrenie.
Už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Aj za predpokladu, že by vlastníctvo žalobcu bolo osvedčené, nie sú splnené podmienky pre nariadenie

predbežného opatrenia.

Podstatou sporu vo veci samej bude otázka práva prejazdu motorovými vozidlami, pešieho prechodu
a akéhokoľvek vstupu žalovaného na pozemok, vlastnícky mu patriaci cez pozemok žalobcu. Pre
rozhodnutie vo veci samej bude podstatné zistenie, ako vznikla predmetná komunikácia (inžinierska

stavba), k akému účelu mala, resp. má slúžiť, či je zaradená do cestnej siete, kto je jej vlastníkom,
prípadnesprávcom,ktoazaakýchokolnostímánaňuprístup,resp.čiideoverejnúúčelovúkomunikáciu
a pod.. Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude zrejmé, či vlastnícke právo žalobcu je
obmedzené, a teda, či žalovanému vzniklo právo užívať prístupovú cestu vedúcu k jeho nehnuteľnosti,
prípadne, či žalovanému nesvedčí právo vyplývajúce z vecného bremena a pod.

Z dôkazov predložených žalobcom v tomto štádiu konania preto nemožno považovať za osvedčenú tú
skutočnosť, že žalovanému nevzniklo žiadne užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti z hľadiska jej
účelu, ktorému slúži.

Žalobca v konaní nepreukázal ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,
keď neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by malo viesť k viditeľnému zhoršovaniu a neustálemu
poškodzovaniu vozovky v takej miere, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia predbežného
opatrenia, a to ani s ohľadom na zimné obdobie. Je zrejmé, že predmetnú komunikáciu využíva
viac subjektov, vrátane žalobcu, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám žalobca navrhol

uzavretie nájomnej zmluvy na užívanie nehnuteľnosti žalovanému. Tvrdenia žalobcu o škode, ktorá
by mu mala hroziť z dôvodu vyvodenia zmluvnej zodpovednosti za porušenie záväzkov vo vzťahu k
ostatným nájomníkom je len v rovine hypotetickej.

Navyše, predbežnou úpravou by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú

mieru, prípadne až k znemožneniu jeho podnikania alebo inej zárobkovej činnosti z dôvodu, že
predmetná komunikácia je jedinou prístupovou komunikáciou k nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim
žalovanému, a takýto zásah nie je primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chráneným
záujmov žalobcu.

Naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia nevyplýva ani zo skutočnosti, že ide o
nezmenený spôsob užívania komunikácie zjavne trvajúci niekoľko rokov, a nie o novovzniknutú situáciu,
ktorá by vyžadovala okamžitý zásah formou predbežného opatrenia.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.