Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919201504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Almáši Gabriel, spol. s r.o., IČO: 36 856 592, so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava proti žalovanému
R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, právne
zast. advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s. r. o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01
Banská Bystrica o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k Dohode o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.

17Csp/29/2019-121 zo dňa 21. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Csp/29/2019-121 zo dňa 21. októbra 2019
p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a určil, že
žalovaný - spoločnosť R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava nie je oprávnený vykonávať práva k Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov obsiahnutej

v Zmluve o úvere lepšia splátka č. 7104007986 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová
banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, dňa 8. 10. 2013. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov
konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k Dohode o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov obsiahnutej v Zmluve o úvere lepšia splátka č. 7104007986 uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890, zo dňa 08.10.2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 08.10.2013 s
právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o úvere lepšia splátka č. 7104007986, predmetom ktorej
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 15.000,- Eur za podmienok: výška splátky s
poplatkom za správu úverového účtu: 242,30 Eur, počet splátok 120, ročná úroková sadzba 12,90
%, RPMN banky 14,27 %, priemerná RPMN 13,44 %, celková výška nákladov 12.029,85 Eur,

komplexný súbor poistenia, konečná splatnosť úveru 10.10.2023. Dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť
súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca žalovaného vopred pripravil v podobe
predtlačenéhoformulára.Dohodaozrážkachzomzdyjetedaobsiahnutánavopredpredpísanomtlačive
akoneoddeliteľnásúčasťzmluvnéhotextu.Pokiaľmalžalobcazáujemuzavrieťzmluvuazískaťfinančnéprostriedky, musel akceptovať dohodu o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
zakladá zásadný nepomer v neprospech žalobcu a je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), pretože ide o takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že znenie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je súčasťou
formulárovej zmluvy v článku 3 bode 3.9, bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka a tým aj neplatná. Inštitút dohody

o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj
o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniuveriteľa.Inštitútdohodyozrážkachzomzdyumožňujeobísťdôležitýprvokúnijnéhopráva,

a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Žalobca mal za to, že jemu
ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese
zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje
uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí

brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).

4. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Mal za to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je
platným právnym úkonom. Poukázal na to že zmluvné strany zachovali zákonom požadovanú písomnú
formu. Uviedol, že zákon nevyžaduje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy vo forme samostatného

dokumentu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. V čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere a teda aj Dohody o zrážkach zo mzdy zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov neobsahoval žiadne obmedzenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide
o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nejde o prejav

nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu, a to aj v
prípade spotrebiteľských zmlúv. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa.
Zrážky zo mzdy sa v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá
výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní
dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že

prestane plniť riadne, mu bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy. Takáto dohoda nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za
podmienok, s ktorými žalobca súhlasil pri podpise zmluvy.

5. Žalovaný v konaní pred okresným súdom žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6Csp/22/2017, predmetom ktorej je nárok
Poštovej banky, a. s. na zaplatenie nedoplatku úveru zabezpečeného uzavretou dohodou o zrážkach
zo mzdy. Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2019 žalovaný doplnil právny argument, podľa ktorého
k právne účinnému oznámeniu o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi nedošlo, preto žalovaný
ani nemohol nadobudnúť práva spojené s touto pohľadávkou a na toto plnenie mohol mať až dovtedy

nárok výlučne pôvodný veriteľ Poštová banka, a. s. Z tejto okolnosti vyplýva nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v tomto konaní. Pri absencii relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky sa
dlh môže plniť len postupcovi, a preto aj uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach
zo mzdy môže byť uložená len postupcovi.

6. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobu posúdil ako určovací návrh podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), t. j. na určenie, že tu právo žalovaného na realizáciu
dohody o zrážkach zo mzdy nie je. Dospel k záveru, že žalobný petit spĺňa požiadavky určitosti aj
prípustnosti z hľadiska procesného predpisu a že i pri tomto type sporov je potrebné skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu. Tento považoval okresný súd za preukázaný, keďže žalovaný sa aj

fakticky domáhal na zamestnávateľovi žalovaného vykonávania zrážok z jeho mzdy.

7. K návrhu žalovaného na prerušenie konania okresný súd uviedol, že z rozsudku Krajského súdu v
BanskejBystricizodňa25.04.2019,č.k.41Co/8/2019-218zistil,žesúddruhejinštanciezmenilrozsudoktunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/22/2017 zo dňa 04.12.2018 tak, že žalobu Poštovej banky, a. s. proti
žalovanému P. K. (žalobcovi v tomto konaní) o zaplatenie 20.849,19 Eur s príslušenstvom zamietol.
Žalovaná suma predstavovala dlh z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Zamietnutie žaloby

súd druhej inštancie založil na absencii aktívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže žalovaná pohľadávka
bola postúpená na spoločnosť R Collectors, s. r. o. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že postupníka
súd nepovažoval za účastníka konania, keďže k pripusteniu nového subjektu do konania by bol potrebný
návrhnazmenužalobcu,ktorýmalbyťpodanýpredvyhlásenímrozsudkusúduprvejinštancie. Uvedený
rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.05.2019. Vzhľadom na to, že spor sp. zn. 6Csp/22/2017 je v

súčasnosti právoplatne skončený čo do veci samej, návrh žalovaného na prerušenie konania stratil
opodstatnenie a preto ho okresný súd zamietol.

8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že pri založení právneho vzťahu vôľa žalobcu smerovala
k uzavretiu úverovej zmluvy s Poštovou bankou, a.s. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo
forme samostatného dokumentu. Išlo o predtlačené zmluvné dojednanie v čl. 3.9 zmluvy. Z výpovede

žalobcu súd zistil, že na skutočnosť, že zmluva o úvere bude obsahovať aj dohodu o zrážkach zo
mzdy, nebol upozornený a neboli mu vysvetlené ani podrobnosti a podstata tohto vedľajšieho zmluvného
dojednania. Vykonané dokazovanie takto poskytlo podklad na vyslovenie záveru o tom, že dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola uzavretá individuálne.

9. Okresný súd pripomenul, že v súčasnosti je použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
vzťahoch výslovne zakázané v zákone č. 250/2007 Z. z. s výnimkou individuálneho dojednania po
dôslednom poučení o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. V čase,
keď účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá obsahuje i dohodu o zrážkach zo mzdy, však takéto
ustanovenie v slovenskej právnej úprave nebolo. Na druhej strane okresný súd poukázal na skutočnosť,

že v tom čase Občiansky zákonník obsahoval ustanovenie § 53, ktoré zakazuje, aby spotrebiteľská
zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci okresný súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo

mzdy dojednaná medzi účastníkmi je práve takým ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa prejavuje v
tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa musel
obrátiť na súd za účelom získania exekučného titulu. V dôsledku tejto dohody by sa veriteľ mohol vyhnúť
súdnemu konaniu, v rámci ktorého by súd preskúmaval platnosť zmluvy o úvere a v nadväznosti nato

dodržanie právnych noriem na poli ochrany spotrebiteľa. Okresný súd preto dospel k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy výrazne zjednodušuje postavenie veriteľa a to až do takej miery, že dochádza
minimálne k oslabeniu dlžníka brániť sa tomu, aby od neho nebola vymáhaná vyššia suma, na akú by
mal veriteľ v zmysle objektívneho práva nárok. Zdôraznil, že žalobcovi bola daná dohoda o zrážkach
zo mzdy predložená na formulári na listine obsahujúcej zároveň zmluvu o úvere, keď jeho primárnym

cieľom bolo získať úver, bez akejkoľvek možnosti túto odmietnuť, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by pracovník odporcu postupoval s odbornou starostlivosťou a žalobcu pred podpisom upozornil na
obsah, význam a následky dohody o zrážkach zo mzdy. O opaku svedčí výpoveď žalobcu, podľa ktorého
v týchto otázkach mu neboli poskytnuté žiadne informácie. Neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval
okresný súd za neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

11. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie aj tým, že medzi stranami nebola dohodnutá výška
vykonávaných zrážok. Uzavretá dohoda odkazuje na výšku splátky úveru, najviac však vo výške
zrážok podľa „príslušných právnych predpisov“. Na platnosť právneho úkonu z pohľadu určitosti dohody
sa vyžadovalo jednoznačné určenie výšky splátok v peňažnom vyjadrení a nie len odkazom na iné

ustanovenia právneho poriadku. Pokaľ táto náležitosť nebola dojednaná medzi zmluvnými stranami,
uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy treba hodnotiť ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti (v tejto súvislosti viď právny názor Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3CoPr/16/2014). Na základe neplatného právneho úkonu žalovanému neprislúcha
právo uplatňovať si u zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy. Z uvedeného dôvodu súd považoval

žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej.

12. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm.
d), f) a h) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci. Súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný poukázal na konštatovanie okresného súdu, že v čase, kedy účastníci uzatvorili zmluvu o

úvere, ktorej obsahom bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, právna úprava neobsahovala ustanovenie,
ktoré by ukladalo povinnosť uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny. Žalovaný
namietol záver okresného súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ustanovením, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil,
že právny poriadok umožňuje zabezpečenie pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy aj v

prípade spotrebiteľov, pričom v čase uzavretia dohody neexistovalo ustanovenie, ktoré by ukladalo
povinnosť túto uzavrieť vo forme osobitnej listiny. Pokiaľ je totiž inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú,
alebo dokonca že ide o neprijateľné dojednanie. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 10Co/5/2018, ktorý skonštatoval, že značnú nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám
o sebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo bez súdneho

rozhodnutia. Žalovaný poprel, že by dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť považovaná za ustanovenie
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože ide o
zákonom povolený zabezpečovací inštitút, pri ktorom zákonodarca predpokladá a počíta s tým, že veriteľ
sa v dôsledku jej uzatvorenia nebude musieť obracať na súd, ale práve naopak bude mať k dispozícii
nástroj, pomocou ktorého bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku. Okresný súd mal preto podľa názoru

žalovaného na daný stav aplikovať výlučne ust. § 551 ods.1 OZ a dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného považovať za platne uzavretý právny úkon.

13. K absencii pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného dospel okresný súd podľa názoru
žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný uviedol, že v konaní pred súdom prvej

inštancie bolo naopak preukázané, že žalobcovi nebolo nikdy doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky Poštovej banky a.s. ako postupcu na žalovaného, čo viackrát potvrdil aj samotný žalobca v
priebehu konania, ako aj na záverečnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2019. Za tohto skutkového
stavu preto nebolo možné konštatovať v spore pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nakoľko pokiaľ
by sa aj žalobca rozhodol splniť si dobrovoľne svoj záväzok, mohol by ho aj naďalej dobrovoľne plniť

len Poštovej banke a.s. ako postupcovi, a to z dôvodu, že voči osobe žalobcu ako dlžníkovi nikdy
nenastali účinky predmetného postúpenia v zmysle ust. § 526 ods.1, druhá veta OZ. Z tohto dôvodu
žalovanému do dnešného dňa nemôžu prislúchať akékoľvek práva výkonu z predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, nakoľko, hoci je postupník, stále nie je pre absenciu účinkov podľa ust. § 526 ods.1,
druhá veta OZ oprávnený inkasovať akékoľvek plnenie od žalobcu, preto v tomto spore nemôže byť

pasívnevecnelegitimovanýmsubjektom.OhľadomrozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.
41Co/8/2019-218, na ktoré okresný súd vo svojom odôvodnení odkázal, žalovaný uviedol, že toto nerieši
otázku právnych účinkov postúpenia pohľadávky v zmysle § 526 ods.1, druhá veta OZ voči dlžníkovi -
žalobcovi,alelenotázkuaktívnejvecnejlegitimáciepostupcu,ktorájevšakvovzťahuktomutokonaniua
k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného právne irelevantná. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/351/2017 zo dňa 15.03.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Lučenec
č.k. 4C/151/2015-86 zo dňa 27.10.2016, ktorým okresný súd určil zmluvnú podmienku o dohode o

zrážkach zo mzdy za neplatnú. Zhrnul skutkový stav v uvedených citovaných rozhodnutiach a zotrval
na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

15. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že žalovanému nemôže prislúchať právo výkonu z dohody o
zrážkach zo mzdy žalobca uviedol, že zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

15.02.2019 jasne vyplýva, že žalovaný ako nový veriteľ vyzval zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok
zo mzdy. Žalobca nemal inú možnosť, ako sa brániť voči neoprávnenému zásahu žalovaného, len podať
určovaciu žalobcu a domáhať sa ňou určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva k dohode o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení
§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonanésúdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: Zo zmluvy o úvere zo
dňa 08.10.2013 vyplýva, že Poštová banka, a. s. sa touto zmluvou zaviazala poskytnúť žalovanému
úver vo výške 15.000,- Eur. Zmluva obsahovala aj podmienky splácania tohto úveru. Vyplatenie úveru
nebolo v konaní robené sporným. Nebolo sporné ani to, že žalovaný úver neuhradil v plnej výške, a to

ani v časti istiny. Nakoľko predmetom konania nebol nárok o zaplatenie nedoplatku z úveru, okresný súd
nevykonal ďalšie dokazovanie na nepochybné ustálenie výšky nároku. Pre rozhodnutie o uplatnenom
procesnom nároku postačoval skutkový záver, že úveru nebol uhradený v celom rozsahu, a to ani len
v rozsahu poskytnutej istiny.

18. Súčasťou Zmluvy o úvere bolo v bode 3.9. dojednanie s nasledovným obsahom: „Dlžník a

Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo
mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením
pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia
celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo
mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych

predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“ Poštovkou sa v zmysle zmluvy rozumela
Poštová banka, a. s. a skratka ZoÚ znamenala zmluvu o úver.

19. Z predloženej Žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.02.2019 vyplýva, že touto
žiadosťou žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu - ZELENÁ a MODRÁ s.r.o. o vykonávanie zrážok

zo mzdy dlžníka na základe toho, že žalobca dňa 07.10.2013 uzatvoril s veriteľom Poštová banka a.s.
Zmluvu o úvere č. 7104007986, na základe ktorej mu boli poskytnuté dohodnuté finančné prostriedky.
Žalobca sa dostal do omeškania s tým, že jeho pohľadávka predstavuje 27.797,60 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný žiada o realizáciu mesačných zrážok dohodnutej mesačnej splátky úveru vo výške 246,- Eur,
a to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku žalobcu.

20. Žalobca spolu so žalobou predložil oznámenie Poštovej banky, a. s. zo dňa 03.10.2018 o tom, že
pohľadávka z úverovej zmluvy bola s účinnosťou od 01.10.2018 postúpená na spoločnosť žalovaného.
Uvedený úkon takto bol zrejme doručený žalobcovi.

21.Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. OZ, v znení neskorších zmien a doplnkov v znení účinnom k 8. 10.

2013) (ďalej len „Občiansky zákonník“) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.

24. Základným predmetom sporu, ktorý okresný súd riešil v prejednávanom prípade, bola otázka, či

dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter zmluvného dojednania, ktoré by bolo v rozpore s ochranou
práv spotrebiteľa. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z toho dôvodu, že umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho,
aby sa musel obrátiť na súd za účelom získania exekučného titulu.

25. Odvolací súd nezastáva názor, že by každá dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
dodávateľom a spotrebiteľom bola automaticky zmluvným ustanovením, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný správne poukazoval vo svojich vyjadreniach nato, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva upraveným v Občianskom zákonníku, a že
v čase uzavretia Zmluvy o úvere dňa 08.10.2013 žiadne ustanovenie právnych predpisov nebránilo
tomu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel aj spotrebiteľ s dodávateľom. Skutočnosť, že dohoda o

zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa musel obrátiť na súd za
účelomzískaniaexekučnéhotitulu,podľanázoruodvolaciehosúdunespôsobujenerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán. Za predpokladu, že spotrebiteľ preferuje takýto spôsob uspokojenia
pohľadávky veriteľa, môže to byť vyjadrenie jeho rozhodnutia, že je pre neho finančne výhodné týmto
spôsobom uspokojovať pohľadávku veriteľa bez toho, aby musel platiť náklady exekútora v exekučnom

konaní a náklady trov konania v konaní, ktorým by veriteľ musel voči nemu získať exekučný titul. Preto
samotná skutočnosť, že dlžník vopred vedome uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy a tým si zvolí
taký spôsob uspokojovania veriteľa, ktorý nevyžaduje ingerenciu ďalších orgánov (všeobecný súd, resp.
rozhodcovský súd, exekútor), nemôže byť vyhodnotená ako porušenie práv spotrebiteľa.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom civilného práva a o jeho opodstatnenosti je

možné viesť odborné polemiky. Zásadné však je, že tento inštitút je upravený v Občianskom zákonníku
ako prípustná možnosť riešenia finančnej disciplíny dlžníka, vrátane spotrebiteľov. Uvedenému
nasvedčuje aj skutočnosť, že aj súčasná právna úprava výslovne pripúšťa použitie dohody o zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľských vzťahoch v zákone č. 250/2007 Z. z., za predpokladu individuálneho dojednania
dohody o zrážkach zo mzdy a po dôslednom poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že

spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. Ak ju neodmietne ale prijme, takéto rozhodnutie je podľa súčasnej
právnej úpravy nutné rešpektovať. Pokiaľ zákon výslovne pripúšťa a upravuje určitý spôsob úpravy
právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie je možné dospieť k záveru, že rešpektovaním právnej
úpravy dochádza k narušeniu práv slabšej strany.

27. Preto všeobecne dohoda o zrážkach zo mzdy, pokiaľ je dojednaná medzi spotrebiteľom a
dodávateľom vedome, na základe vôľového rozhodnutia spotrebiteľa, nemôže byť nekalou podmienkou,
ktorá by bránila veriteľovi, aby svoju pohľadávku uspokojoval práve prostredníctvom zrážok zo mzdy.

28. Okresný súd však svoj záver o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa neodôvodnil vo všeobecnej rovine vyhodnotenia dohôd o zrážkach zo mzdy,
ale svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovými okolnosťami súdenej veci.

29. Práve individuálne skutkové okolnosti v prejednávaných veciach sú tým hlavným vodítkom, na
základe ktorého môže súd rozhodnúť o tom, či dohodu o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ uzavrel s

veriteľom platne, alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy, rovnako ako každé iné zmluvné dojednanie, je
uzatváraná medzi zmluvnými stranami na základe kontraktačného mechanizmu všeobecne upraveného
v Občianskom zákonníku. Na to, aby mohla dohoda vzniknúť, je nevyhnutné, aby vôľa oboch zmluvných
strán smerovala k rovnakému záväzku. Práve z tohto dôvodu bolo nevyhnutné preskúmať okolnosti
uzavretia zmluvy o úvere, čo okresný súd vykonal v rámci dokazovania.

30. Z výpovede žalovaného, na ktorú okresný súd poukázal, vyplynulo, že žalovaný uzatváral zmluvu
o úvere, o ktorú mal evidentný záujem, keďže sa mu poskytnutie úveru podarilo dohodnúť až na
druhýkrát. Ako uviedol, pri návšteve pobočky banky, kedy dostal informáciu, že by mohlo dôjsť k
uzavretiu zmluvy o úvere, si vzal papiere, ktoré doma vyplnil a následne ich na poštu vrátil. I keď nie

je veľmi dôveryhodné tvrdenie, že nevedel o aké papiere išlo, keďže ich sám vypĺňal, po preskúmaní
zmluvy o úvere sa odvolací súd stotožnil so zisteniami okresného súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola zakomponovaná do formulárovej listiny a jej ustanovenia neboli žiadnym spôsobom zvýraznené. Zo
zmluvy o úvere predloženej žalobcom pritom vyplýva, že tento vypĺňal iba údaje na prvej strane zmluvy
a k dohode o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 3.9 zmluvy na zmluve o úvere nedopĺňal nič.

31. Žalovaný v zmluve o úvere uviedol pracovnú pozíciu „pekár“ a z dokazovania nevyplynulo, že by
disponoval ekonomickými alebo právnymi informáciami, ktoré by mu umožňovali správne vyhodnotiť
obsah jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere, nieto zvážiť následky uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy.Jepretomožnéprihliadnuťkjehotvrdeniu,žesivôbecnebolvedomýtoho,žebyuzatváraldohodu

o zrážkach zo mzdy.

32. Pokiaľ však na strane žalovaného absentovala vôľová zložka uzavrieť dohodu, k jej uzavretiu
nemohlo dôjsť. Preto je možné stotožniť sa s konečným záverom okresného súdu, že k uzavretiu dohodyo zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného platne nedošlo, a preto nie
je právny nástupca pôvodného veriteľa oprávnený domáhať sa práv z tejto dohody o zrážkach zo mzdy.

33. Pokiaľ sa žalovaný konaní bránil uvedením skutkového tvrdenia, že k platnému uzavretiu dohody
došlo, znášal v zmysle Civilného sporového poriadku dôkazné bremeno, z ktorého by vyplývalo, že na
strane žalobcu došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy vedome a s plným vedomím si právnych
následkov uzavretia tejto dohody. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by informoval
žalobcu o tom, že spolu so zmluvou o úvere uzatvára aj ďalšie samostatné zmluvné dojednanie, a to

dohodu o zrážkach zo mzdy. Zároveň účinne nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že žalobca si uzavretia tejto
dohody nebol vedomý.

34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu domáhal odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/351/2017. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každé rozhodnutie súdu
je podmienené osobitnými individuálnymi skutkovými okolnosťami v prejednávanom prípade, a nie je

možné paušálne aplikovať odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí na iný skutkový stav. Všeobecne je
možné stotožniť sa so závermi, na ktoré žalobca poukazoval a síce, že za určitých okolností môže nastať
situácia, kedy nie je možné priznať veriteľovi právo uplatňovať nároky z dohody o zrážkach zo mzdy,
a to vzhľadom k tomu, že v konaní súd na základe osobitných skutkových zistení dospel k záveru, že
táto dohoda je neplatná. V iných sporoch, pokiaľ by okolnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy boli

skutkovo iné, keď by veriteľ preukázal, že spotrebiteľovi bola podstata dohody o zrážkach zo mzdy a jej
následky vysvetlená a spotrebiteľ by sa sám rozhodol pre jej uzavretie, mohol by odvolací súd dospieť aj
k záveru, že k platnému uzavretiu tejto dohody medzi zmluvnými stranami došlo. V civilnom práve platí
princíp zmluvnej voľnosti strán aj v spotrebiteľskom práve a aj spotrebiteľ má právo využívať právom
aprobované inštitúty, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.

35. Keďže k uzavretiu právneho úkonu nedošlo pre absenciu vôle na strane dlžníka, odvolací súd sa
obsahovými náležitosťami dohody o zrážkach zo mzdy ďalej nezaoberal.

36. Záver, že okresný súd rozhodol vo veci vecne správne, podporuje aj skutočnosť, že sám žalovaný

v odvolaní poprel, že by bol oprávnený vykonávať dohody o zrážkach zo mzdy.

37. Okresný súd sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, pokiaľ vychádzal z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, na základe ktorého došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere

na žalovaného. Žalovaný tento záver poprel a v odvolaní uviedol, že mu do dnešného dňa nemôžu
prislúchať akékoľvek práva výkonu z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ však žalovanému
podľa neho samého neprislúcha právo výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, okresný súd mu ho nemohol
priznať a nemal inú možnosť, než určiť, že žalovaný nedisponuje právom na výkon zrážok zo mzdy.
Pasívna legitimácia žalovaného bola v prejednávanom prípade založená tým, že fakticky pristúpil k

výkonu práva zrážok zo mzdy tým, že požiadal zamestnávateľa žalobcu - ZELENÁ a MODRÁ s.r.o. o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu a to Žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
15.02.2019. Okresný súd tak musel na základe žaloby rozhodnúť o tom, či tento faktický výkon zrážok
zo mzdy vykonáva žalovaný oprávnene, alebo nie.

38. Keďže odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmaval iba z dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
rozsahu odvolaním napadnutých výrokov vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
podľa pomeru úspechu sporových strán. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

41. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).