Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010399
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010399.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného Z. E.,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona,
o odvolaní okresnej prokurátorky v Topoľčanoch proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.
0T/54/2019 zo dňa 02.03.2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Z. E.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. viedol v obci N. M., okres Topoľčany, po ceste III/1720 osobné motorové

vozidlo továrenskej značky B. B evidenčné číslo R počas jazdy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Nitrianska Blatnica, pričom bolo zistené, že viedol vozidlo i
napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
PZ v Topoľčanoch č. X.-TO-X zo dňa 29.05.2019, právoplatným dňom 27.06.2019 mu bol uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a tiež trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 0T/42/19 zo dňa 03.09.2019, právoplatného dňom 17.09.2019 mu bol uložený zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno
l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona za
použitia § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 160 hodín, s tým, že podľa § 55 odsek

1, odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného
roka od nariadenia výkonu tohto trestu a vykonať ho osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na
odmenu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd I. stupňa uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol prokurátor.

Do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o treste v
neprospechobžalovanéhozdôvodu,žeaktuálnejtrestnejčinnostisadopustilvčase,keďmuboluložený
dvojnásobne trest zákazu činnosti. Súčasne mu plynul trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu uložený jednak správnym orgánom - ODI OR PZ Topoľčany, ako aj uložený mu
Okresným súdom Topoľčany a to v septembri minulého roka. Obžalovaný napriek tomu už v mesiaci
december, teda cca 3 mesiace po tom, čo mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

súdom, z banálnej príčiny opäť viedol motorové vozidlo, bol zastavený hliadkou polície a zadržaný.
Vyslovil názor, že v danom prípade je nevyhnutné v prípade obžalovaného uložiť nepodmienečnýtrest odňatia slobody, keďže aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečne
odloženého výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona,
ktorý danú situáciu konkrétne rieši a v podstate zakazuje uloženie podmienečného trestu páchateľovi,

ktorý mal spáchať skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Keď súd I. stupňa v danom
prípade ukladal obžalovanému trest povinnej práce a trest zákazu činnosti mal za to, že v danom
prípade by sa mohlo jednať o obídenie uvedeného ustanovenia. S ohľadom na individuálnu aj generálnu
prevenciu vyslovil názor, že obžalovanému bolo na mieste ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody
v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere približne 4 mesiace. Čo sa týkalo trestu zákazu činnosti

priliehavá bola jeho taká výška, ako mu súd I. stupňa v danom prípade uložil.
Navrhol, aby odvolací súd po prejednaní veci podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste, a aby vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému
uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku v

neprítomnosti obžalovaného, keďže upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo obžalovanému
doručené a lehota na prípravu mal zachovanú.
Zástupca krajského prokurátora poukázal na skutočnosti uvádzané v odôvodnení odvolania, pričom
upriamil pozornosť na osobu obžalovaného, ktorý má početné záznamy v evidencii priestupkov práve na
úseku dopravy a prejednávanej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

za rovnakú trestnú činnosť. Navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného
poriadku zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložiť
obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené
v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona primeraný nepodmienečný

trest odňatia slobody a na výkon uvedeného trestu navrhol obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon
trestusminimálnymstupňomstráženiaauložiťmuajidentickýtrestzákazučinnosti,akomubolukladaný
súdom I. stupňa.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, právne
kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/
Trestného zákona a po kladnom odpovedaní obžalovaného na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno

c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno g/, písmeno h/ Trestného poriadku, súd I. stupňa prijal vyhlásenie
a vyhlásil, že dokazovanie sa vykoná v súvislosti s výrokom o treste. Následne súd I. stupňa správne
poukázal na rozhodnutia o priestupku OR PZ týkajúce sa obžalovaného a to za obdobie od 21.02.2016
do 21.02.2019, pričom obžalovaný má tak evidovaných 11 záznamov s tým, že v 9 prípadoch sa jednalo
o priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré boli obžalovanému ukladané blokové pokuty a vo

zvyšných 2 prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli rovnako riešené
uložením blokových pokút. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má doposiaľ jeden
záznam a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 03.09.2019 sp. zn.
0T/42/2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná
doba v trvaní 18 mesiacov, ktorá mu plynie od 18.09.2019 do 18.03.2021. Uvedeným trestným rozkazom
bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
2 roky.
Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle kritérií uvedených v §

34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to
uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, teda že sa ku skutku priznal a napomáhal
pri objasňovaní tejto trestnej činnosti príslušným orgánom a to už v prípravnom konaní ako aj pred
súdom I. stupňa, keď urobil vyhlásenie, súd I. stupňa toto vyhlásenie prijal a následne vykonával dôkazy
týkajúce sa ukladaného trestu. V prípade obžalovaného rovnako odvolací súd, tak ako súd I. stupňa

nezistil existenciu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho osobné pomery, ako aj charakter a závažnosť spáchaného
skutku súd I. stupňa pristúpil v prípade obžalovaného k uloženiu iného druhu trestu, ako trestu odňatia
slobody, a to trestu povinnej práce. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd a trest povinnej prácevo výmere 160 hodín považoval za správny tak z individuálnej ako aj generálnej prevencie. Uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov, tak ako to uložil
obžalovanému súd I. stupňa, považoval odvolací súd taktiež za správny, pretože trestnej činnosti sa

obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní namietal uloženie daného druhu trestu, teda trestu povinnej práce
v prípade obžalovaného poukazujúc na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd I. stupňa poukázal, okrem iného, aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2015 sp. zn. 2Tdo/11/2015 uvedeným

uznesením najvyšší súd vyslovil názor, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona nie je možné
chápaťakopríkaznauloženietrestuodňatiaslobodybezpodmienečnéhoodkladujehovýkonunamiesto
uloženia iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu.
Je pravdou, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona vylučuje použitie odseku 1 uvedeného
ustanovenia (teda uloženie podmienečného trestu odňatia slobody) v prípade, ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, alebo v

skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Týmto ustanovím nie je
možné ukladať tzv. „podmienku na podmienku“. V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenie §
32 Trestného zákona, kde je uvedené hierarchické usporiadanie trestu, čo má význam najmä z hľadiska
odstupňovania ich citeľnosti a závažnosti, ako aj z hľadiska záujmov, ktoré jednotlivé tresty postihujú.
V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa

ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov. V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie
daného druhu trestu súdom I. stupňa, tak ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s čím
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a ako na správny naň len poukazuje.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.