Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8014200969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, AK so
sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti odporcovi: Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom J.
Curie 3, Poprad, za účasti: 1. Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo,
O.C. Fertex, J. Curie 1, Poprad, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o., so sídlom v
Poprade, Zdravotnícka 4373/6, 2. Q. O., bytom Q., 3. G. E., bytom D., 4. S. J., bytom R., 5. W. C., bytom
Q., SRN, 6. H. Z., bytom J., SRN, 7. X. I., bytom T., Česká republika, 8. G. I., bytom V., Česká republika,

9. U. I., bytom P.l, Česká republika, 10. P. W., bytom Q., Česká republika, 11. H. B., bytom W., 12. H. J.,
bytom V., Česká republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04.07.2014, číslo: C
175/2005-21,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešoveč.k.5Sp/21/2014-172
zo dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa
30. septembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu číslo: C 175/2005-21 zo dňa 4. júla 2014 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa 30.09.2015 potvrdil
rozhodnutie odporcu číslo: C 175/2005-21 zo dňa 04.07.2014, ktorým odporca rozhodol ako príslušný
správny orgán podľa § 5 a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“), § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), vo veci návrhu Bývalého
urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo (ďalej aj „pozemkové spoločenstvo

alebo spoločenstvo“) s tým, že v záhlaví rozhodnutia správny orgán menovite uviedol členov tohto
pozemkového spoločenstva, na vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou
ako je uvedená v notárskej zápisnici osvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo v protokole a zozname o
prechode vlastníctva veci štátu na obec tak, že podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. potvrdil vlastníctvo
jednotlivým členom Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach- pozemkové spoločenstvo so sídlom
v Poprade k nehnuteľnostiam - pozemkov vo výroku presne špecifikovaným. Ďalej rozhodol, že týmto
rozhodnutím stratili platnosť všetky osvedčenia alebo protokoly a zoznamy, na základe ktorých došlo k

zápisu vlastníctva vyššie uvedených pozemkov v prospech mesta Vysoké Tatry.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané podľa § 12 ods.
1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ktorým odporca potvrdil jednotlivým členom Bývalého urbárskehospolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo v rozhodnutí presne uvedeným, vlastníctvo k
pozemkom tak, ako to vyplýva z výroku preskúmavaného rozhodnutia, t. j. rozhodol, že tieto pozemky
sú vo vlastníctve inej osoby ako bola uvedená v notárskej zápisnici osvedčenia vyhlásenia o vydržaní

alebo protokole a zozname o prechode vlastníctva veci štátu na obec v k. ú. W.. Vychádzajúc z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že vydaním rozhodnutia stratil platnosť protokol o delimitácii
nehnuteľného majetku zapísaný pod PVZ 5/73 z LV č. XXX, z LV č. X, z LV č. X a z LV č. XXX zo
dňa 01.05.1991 - PVZ 75/91. Protokoly zo dňa 06.04.1994 - PVZ 178/95 a dodatok k protokolu zo dňa
02.09.1996 - PVZ 240/96. Notárska zápisnica osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 398/1996 - PVZ

97/96, N 370/1997 - PVZ 165/97, N 369/1997 - PVZ 166/97. Prechod nehnuteľnosti z LV č. X na základe
neznámeho titulu PVZ 45/96.

Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie vychádza z náležite zisteného skutkového stavu,
pričom správny orgán sa v konaní riadil aj záväzným právnym názorom súdu vysloveným v jeho skorších
rozhodnutiach, skutková a právna argumentácia je v medziach logickej správnej úvahy, krajský súd

rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) ako zákonné potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne
správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1,

2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžr/154/2016 zo dňa 23.08.2017 uviedol, že
v medziach odvolania ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení
a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje

odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Najvyšší súd, na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým odporca rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 5 a § 7 ods. 1 Správneho poriadku

a § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. vo veci návrhu spoločenstva s tým, že v záhlaví
rozhodnutia správny orgán menovite uviedol členov tohto pozemkového spoločenstva, na vydanie
rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou ako je uvedená v notárskej zápisnici
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo v protokole a zozname o prechode vlastníctva veci štátu na
obec tak, že podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. potvrdil vlastníctvo jednotlivým členom Bývalého

urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom v Poprade k nehnuteľnostiam
- pozemkov vo výroku presne špecifikovaným. Ďalej rozhodol, že týmto rozhodnutím stratili platnosť
všetky osvedčenia alebo protokoly a zoznamy, na základe ktorých došlo k zápisu vlastníctva vyššie
uvedených pozemkov v prospech mesta Vysoké Tatry.V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že konanie podľa § 12 zákona č.
180/1995 Z.z. je osobitným správnym konaním, ktoré možno začať len v rámci konania podľa tohto

zákona (o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim), za osobitných podmienok
stanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam,
z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo

protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím
a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,
b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,
a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri
nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia
správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť (ods. 1).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu (ods. 3).
Rozhodnutie podľa odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra
nehnuteľností (ods. 4).

Ako zistil odvolací súd z obsahu administratívneho ako i pripojeného súdneho spisu o návrhu

pozemkového spoločenstva zo dňa 28.07.2015, podanom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995
Z.z. rozhodla Správa katastra Poprad rozhodnutím zo dňa 15.12.2008 č. C-175/2005-01 vo vzťahu k
pozemkom tam špecifikovaným, ktorým potvrdila nadobudnutie vlastníctva v prospech pozemkového
spoločenstva. V konaní o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. l Sp/39/2009-112 zo dňa 15.06.2010 napadnuté rozhodnutie správy katastra zrušil a

vec jej vrátil na nové konanie. Následne v konaní po zrušení prvého rozhodnutia Správa katastra Poprad
vydala nové rozhodnutie číslo C-175/2005-2 dňa 20.10.2010, ktorým opätovne potvrdila nadobudnutie
vlastníctva pozemkovému spoločenstvu. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajský súd v
Prešove rozsudkom č. k. l Sp/6/2011-88 zo dňa 23.02.2012 toto rozhodnutie správy katastra znovu zrušil
a vrátil jej vec na nové konanie. Správny orgán po zrušení rozhodnutia vydal nové rozhodnutie číslo:

C-175/2005-12/MK dňa 19.11.2012, ktorým návrhu nevyhovel, proti ktorému pozemkové spoločenstvo
podalo odvolanie, o ktorom rozhodovala Správa katastra Prešov pod č. Co 4/2013-Bo dňa 30.09.2013 a
to na tom skutkovom základe, že vo veci rozhodoval predpojatý zamestnanec Správy katastra Poprad.
Teda odvolací správny orgán sa meritórne vecou nezaoberal.

Vychádzajúczuvedenéhojetedazrejmé,žekonaniepozrušeníposlednéhorozhodnutiaodporcuzodňa
19.11.2012 č. C-175/2005-12/MK sa dostalo opätovne do štádia rozhodovania o návrhu pozemkového
spoločenstva zo dňa 28.07.2005 podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., o ktorom rozhodol príslušný
správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo C-175/2005-21 zo dňa 04.07.2014.

Ako je zrejmé v ods. 2 § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. je uvedená pozn. pod č. 29, ktorá odkazuje na
ustanovenia § 2501 až 250s O.s.p., ktoré upravujú inštitút opravného prostriedku proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov, pričom z citovaného ustanovenia § 2501 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že
podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatných rozhodnutiam správnych orgánov, z čoho teda následne

je zrejmé, že opravný prostriedok je prípustný len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Najvyšší súd udáva, že v predmetnej právnej veci bol opravný prostriedok prípustný len proti rozhodnutiu
o potvrdení vlastníctva podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., teda proti rozhodnutiu, ktorým by správny
orgán návrhu na rozhodnutie podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. vyhovel v celom rozsahu. Vyplýva to

z výkladu ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., konkrétne jeho ods. 2 - v zmysle ktorého možno
podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa ods. 1 a týmto rozhodnutím je len rozhodnutie o
potvrdení vlastníctva, teda nie rozhodnutie o nevyhovení návrhu podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z.

Vydaniu rozhodnutia číslo C-175/2005-21 zo dňa 04.07. 2014 nebránila prekážka res iudicata, pretože

rozhodnutie číslo C 175/2005-12/MK zo dňa 19.11.2012 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené
príslušným správnym orgánom a to Správou katastra Prešov.Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka navrhovateľa týkajúca sa nedostatku aktívnej
legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu. Podľa údajov z registra pozemkových
spoločenstiev vedenom na Obvodnom lesnom úrade v Poprade vo vložke číslo 8/PP je pozemkové

spoločenstvo BUS Milbach - pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Spoločenstvo je
právnickou osobou, bolo obnovené v roku 1992, registrácia Ministerstvom vnútra bola vykonaná
pod č. VVS/1-900/90-7038 dňa 23.11.1992. V roku 1995 spoločenstvo požiadalo o registráciu na
Obecnom úrade v Mlynici podľa zákona č. 187/1993 Z.z. Právne pomery v súlade s právnymi predpismi
boli prispôsobené na zasadnutí valného zhromaždenia spoločenstva dňa 20.12.1996 a následnou

registráciou spoločenstva na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade reg. Č.12/1996.

Odvolací súd udáva, že pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z.
nemožno považovať automaticky za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené
zákonomč.2/1958Sb.n.SNRoúpravepomerovaobhospodarovaníspoločneužívanýchlesovbývalých
urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Zákon č. 181/1995 Z.z. neupravuje obnovu práv

niekdajšieho urbárskeho spoločenstva v tom zmysle, že novo založené spoločenstvo spätne (ex lege)
vstupuje do právnych pomerov niekdajšieho spoločenstva, ktoré existovalo pred jeho zrušením.

Obnova práv podielových spoluvlastníkov bola vykonaná na základe dedičských rozhodnutí, notárskou
zápisnicou o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, dokumentmi a listinami

preukazujúcimi nielen právne nástupníctvo, ale aj obnovu spoločenstva Bývalého urbárskeho
spoločenstva.

Spoločenstvo opiera svoju aktívnu legitimáciu o listinu - Osvedčenie vydané formou notárskej zápisnice
N 391/2003 NZ 92217/2003 - osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým

bolo vyhlásené, že všetci bývalí účastníci uvedení v tejto notárskej zápisnici, sú členmi pozemkového
spoločenstva s názvom Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom
O.C.Fertex,J.Curieč.1,Popradaspoluvlastnícispoločnýchnehnuteľností,ktorébolipôvodnezapísané
v pozemkovej knihe k. ú. W. vo vl. č. 1 ako mpč. 346/la2/ a 1/1.

Predmetnánotárskazápisnicajevzmysle§4Notárskehoporiadkuverejnoulistinou.Idevnejoprocesný
úkon, ktorým sa osvedčuje hmotnoprávny úkon. Verejná listina ako taká potvrdzuje, že ide o nariadenie
alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, tak potvrdzuje pravdivosť
toho, čo sa v nej osvedčuje. Na verejnú listinu, teda aj na predmetnú notársku zápisnicu sa aplikuje
vyvrátiteľnádomnienkapravdivostiobsahulistiny.Pokiaľsavšakvkonaníoobnoveevidencieniektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo
notárske osvedčenie, môže správny orgán vydať rozhodnutie, ktorým takéto osvedčenie stráca platnosť
a verejnou listinou slúžiacou ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností sa stáva toto rozhodnutie.
Správny orgán však nezistil údaje odporujúce skutočnostiam, a preto takého rozhodnutie nevydal.

Ako je zrejmé z obsahu spisu navrhovateľ Mesto Vysoké Tatry sa v konaní vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 11C/147/207 domáhal určenia neplatnosti osvedčenia, pričom uvedená žaloba bola
zamietnutá z dôvodu nedostatku právneho záujmu na takomto určení, nakoľko na určení neplatnosti
procesného úkonu neexistuje naliehavý právny záujem.

Takisto ani predložené konfiškačné rozhodnutie nebolo skutočnosťou, ktorá by mohla byť považovaná
za spôsobilú spochybniť správnosť údajov, z ktorých malo notárske osvedčenie vychádzať.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Poprade číslo
M-47/46-111 zo dňa 08.08.1946 rozhodla komisia na svojom zasadnutí, že Bývalí urbarialisti obce

Milbach,obyvateliavobciMilbachsúosobaminemeckejnárodnostiavdôsledkutohopodľaustanovenia
písm. a) ods. 1 a odseku 10 § 1 nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia číslo 64/46 Sb. pokladá sa ich
majetok za skonfiškovaný dňa 1. marca 1945. Toto rozhodnutie sa týkalo menovite poľnohospodárskeho
majetku v katastrálnom území Q. a nie v katastrálnom území W.. Konfiškačné rozhodnutie sa týkalo
menovite pôdohospodárskeho majetku katastrálneho územia Q. a toto rozhodnutie je konečné. Správny

orgán v konaní nebol oprávnený skúmať správnosť konfiškačného rozhodnutia.

Odvolací súd zhodne ako krajský súd dospel k záveru, že správny orgán postupoval v danej veci
v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkovýchpodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, a preto krajský súd
nepochybil, keď potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi
vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporcovi právo na
náhradu trov zo zákona neprináleží. Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému
účastníkovi konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 181,92 eur za jeden úkon právnej služby

- vyjadrenie k odvolaniu á 143,-eur + 8,58 eur režijný paušál + 20% DPH.

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. k. IV. ÚS 150/2018 -144 zo dňa 06.12.2018 rozhodol, že

1. Základné právo mesta Vysoké Tatry na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a jeho právo na spravodlivé súdne konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr 154/2016 z
23.08.2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/154/2016 z 23.08.2017 zrušuje a vec
vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Mestu Vysoké Tatry priznáva úhradu trov konania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a
šesť centov), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.

Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 150/2018 zo 06.03.2018 bola sťažnosť mesta Vysoké Tatry v
častinamietanéhoporušeniazákladnýchprávpodľačl.46ods.1a2ústavyvspojenísčl.1ods.1ústavy
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a

postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá.

Sťažovateľ v sťažnosti formuluje zásadné námietky, prostredníctvom ktorých spochybňuje ústavnú
udržateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý sa podľa jeho názoru nedostatočným
spôsobom vysporiadal s námietkami prezentovanými v posudzovanom konaní sťažovateľom. Ide o

nasledujúce zásadné námietky:
- vydaniu rozhodnutia okresného úradu zo 04.07.2014 bránila prekážka res iudicata (rozhodnutie
okresného úradu z 19.11.2012),
- pozemkové spoločenstvo nemá aktívnu legitimáciu ako navrhovateľ správneho konania a zároveň ani
ako osoba, ktorej možno podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. potvrdiť nadobudnutie

vlastníctva,
- okresný úrad nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre potvrdenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam jednotlivých členov pozemkového spoločenstva,
- notárska zápisnica zo 14.10. 2003 je neplatná,
- konanie pred správnym orgánom je zaťažené procesnými vadami (nepreukázanie včasnosti podania

návrhu, právomoci okresného úradu na prejednanie návrhu a povinnosti prejednať návrh komisiou),
- počas konania pred správnymi súdmi došlo k strate spôsobilosti na práva a povinnosti viacerých
fyzických osôb ako účastníkov konania, na ktoré správne súdy nereagovali.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods.1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne ľudsko-

právnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať
predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd
zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodil,bolizjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne(I.ÚS17/01).Ústavný
súd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od
veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV.

ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej do obsahu základného práva
na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej
právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na
zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane pripomína, že nezávislé rozhodovanie všeobecných

súdov sa má uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho rozhodovania tvoria predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú vyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Všeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho

celkovú presvedčivosť teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na
základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale
v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že
práve on má poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (m. m. napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,

III. ÚS 117/07, III.ÚS 332/09).

Keďže predmetom ústavného prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie vydané v správnom súdnictve
podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam správnych orgánov), ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v

zmysle ktorého úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov,
ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (napr. IV. ÚS
155/2012).

Uvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno
vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci, pričom
úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je z ústavného hľadiska
akceptovateľný a udržateľný.

Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu ďalej vyplynulo, že v rámci svojej prvej (zásadnej) námietky
sťažovateľ argumentuje, že zo strany okresného úradu došlo k vydaniu rozhodnutia zo 04.07.2014 aj
napriek tomu, že už predtým vydané rozhodnutie z 19.11.2012 predstavovalo prekážku res iudicata.
Ústavný súd akceptuje odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu, podľa ktorého rozhodnutie z
19.11.2014 nezakladá prekážku res iudicata.

Námietku sťažovateľa o existencii prekážky res iudicata, ktorá mala brániť okresnému úradu vo veci
znovu konať a rozhodnúť opätovne 04.07.2014, ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ďalej ústavný súd v náleze uviedol, že sťažovateľ prostredníctvom svojej ďalšej (zásadnej) námietky
tvrdí, že pozemkové spoločenstvo nedisponovalo aktívnou legitimáciu v konaní podľa § 12 ods. 1 písm.

b) zákona č. 180/1995 Z.z..
Posudzujúc námietku sťažovateľa o nedostatku aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva,
ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pri jej odôvodňovaní neuplatňuje jednotnú terminológiu. V
sťažnosti jednak predostiera argumentáciu, ktorej cieľom je spochybniť nedostatok aktívnej legitimáciepozemkového spoločenstva na podanie návrhu podľa § 12 ods.1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ako
aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva.
Aktívna legitimácia na podanie návrhu v správnom konaní sa však nevyhnutne neriadi pravidlom, podľa

ktorého je pre jej identifikáciu podstatné výlučne hmotné právo, teda posúdenie toho, či návrh podala
osoba, ktorá je aj skutočným nositeľom uplatneného práva, tak ako je to v civilnom (sporovom) konaní.
Z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. platného a účinného v čase podania návrhu
pozemkového spoločenstva priamo vyplývalo pravidlo, podľa ktorého je subjektom oprávneným podať
návrh podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona ten, kto preukáže právny záujem o vydanie takéhoto

rozhodnutia.
Posúdenie aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu podľa § 12 ods.1 písm.
b) zákona č. 180/1995 Z.z. zo strany okresného úradu považuje ústavný súd za udržateľný.
Právne postavenie pozemkového spoločenstva je vo svojej podstate determinované snahou užívať
spoločnú vec a na nej hospodáriť. Za tejto situácie a berúc do úvahy samotné tvrdenie pozemkového
spoločenstva o tom, že vlastníctvo k spoločnej veci bolo neoprávnene zapísané na inú osobu

(sťažovateľa) by právne postavenie pozemkového spoločenstva bez jeho možnosti domáhať sa vydania
rozhodnutia o potvrdení (spolu)vlastníctva jeho jednotlivých členov k spoločnej veci bolo zjavne neisté.
Záver o tom, že pozemkové spoločenstvo osvedčilo právny záujem na vydaní rozhodnutia o potvrdení
spoluvlastníctva jeho jednotlivých členov k spoločnej veci je preto, aj s prihliadnutím na cieľ, ktorému
pozemkové spoločenstvo podľa jeho stanov slúži (obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv

bývalých urbárnikov, resp. ich právnych j nástupcov) ústavne udržateľný.

Ústavný súd následne vo svojom náleze uviedol, že správny orgán je povinný skúmať, či sú dané vecné
dôvody pre priznanie alebo deklarovanie práva účastníka konania z pohľadu predmetu konania ( §
12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z. - potvrdenie vlastníctva k sporným pozemkom inej osobe

aleboštátu).Eštepredsamotnýmposúdenímdôvodnostipodanéhonávrhubolopovinnosťousprávneho
orgánu ustáliť okruh účastníkov konaní, teda tých, o ktorých právach sa malo v správnom konaní konať
a v prospech ktorých sa malo potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom. (Podľa § 14 ods. 1 Správneho
poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo

dotknuté), ako aj to, že účastníci konania - osoby, v prospech ktorých má byť potvrdené vlastníctvo k
sporným pozemkom, sú aktívne vecne legitimované, teda, že im svedčí právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať.

Podľa názoru ústavného súdu správnosť takto uplatňovaného postupu potvrdzuje aj predbežný záver

najvyššieho súdu vyplývajúci z napadnutého rozsudku o tom, že pozemkové spoločenstvo nemožno
automaticky považovať za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené zákonom
Slovenskej národnej rady č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, a preto ani jednotlivých
súčasných členov pozemkového spoločenstva nemožno automaticky považovať za právnych nástupcov

pôvodných urbárnikov.

Okrem toho vo vzťahu k sporným pozemkom išlo podľa zákonného článku XIX z roku 1898 o
„nedielne podielové spoluvlastníctvo členov spoločenstva“ (str. 32 a 63 rozhodnutia okresného úradu zo
04.07.2014), a nie urbariátu ako celku, ktorému patrilo len spoločné užívanie sporných pozemkov.

Z uvedeného dôvodu bolo prvoradou úlohou správneho orgánu vysporiadať sa s otázkou účastníctva
jednotlivých členov pozemkového spoločenstva v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o usporiadaní
vlastníctva k pozemkom a na tento účel preskúmať, či im ako “iným osobám“, v prospech ktorých sa má
potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom svedčí aktívna legitimácia.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide.Sťažovateľ v tomto kontexte argumentuje, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva
nepreukázali právne nástupníctvo po pôvodných členoch (bývalých urbárnikoch pôvodného urbariátu)
hodnoverným spôsobom.

Taktiež ústavný súd v náleze uviedol, že sťažovateľ v súvislosti s rozhodnutím okresného úradu zo
04.07.2014 namieta, že vlastnícke právo jednotlivých členov pozemkového spoločenstva bolo potvrdené
aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v PKV 10 v katastrálnom území Starý Smokovec
(pôvodná mpč. 3462/b/l), pričom z predmetného rozhodnutia nevyplýva, na podklade akých skutočností

dospel k záveru o tom, že členom pozemkového spoločenstva svedčí spoluvlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti. Sťažovateľ touto argumentáciou v podstate namieta, že z rozhodnutia okresného úradu
zo 04.07.2014 nevyplýva odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie jednotlivých členov pozemkového
spoločenstva vo vzťahu k uplatňovanému nároku na potvrdenie vlastníctva k pôvodnej mpč. 3462/b/1
vôbec.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu, ktorými potvrdil
preukázanieaktívnejvecnejlegitimáciečlenovpozemkovéhospoločenstvaakozákladnéhopredpokladu
úspešného si uplatnenia nárokov v príslušnom správnom konaní, nie sú ústavne akceptovateľným a
udržateľným spôsobom odôvodnené, a preto sú v rozpore s požiadavkami vyvoditeľnými zo základného
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods.
6 zákona o ústavnom súde).

Podľa ust. § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (Ďalej „Správny súdny poriadok

alebo SSP“ ), účinného od 01.07.2016, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na ust. § 492 ods. 3 SSP, podľa ktorého, lehoty na podanie
odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších
predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

V danom prípade lehota na odvolanie začala navrhovateľovi aj odporcovi a účastníkom konania plynúť

predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, a preto právny účinok odvolania
podaného navrhovateľom zostal zachovaný. Za danej situácie postupoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky v odvolacom konaní podľa procesného predpisu účinného do 01.07.2016 (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, O.s.p.), keďže inštitút odvolacieho konania v postupe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nový procesný predpis neobsahuje (viď § 11 a § 145 ods. 1 SSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zrušení veci v intenciách Nálezu Ústavného súdu IV. ÚS
150/2018-144 zo dňa 06.12.2018 dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa proti
rozsudku krajského súdu je potrebné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.,
rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
30.04.2019 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1,2 O.s.p,).

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa
primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že vo výroku rozhodnutia zo 04.07.2014 okresný úrad potvrdil,
že sporné pozemky presne identifikované v samotnom výroku sú vo vlastníctve osôb: Q., F., H., obec
Q., F., B., H., A.á, H., A., A., X., U., H., R., A., Q., J., S., X., G., Q., Q., H., H., U., Q., X., G., H. a H., ktorí
sú „členmi Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo“.

V odôvodnení rozhodnutia zo 04.07.2014 okresný úrad v súvislosti s účastníctvom v predmetnom konaní
vyslovil nasledujúce závery:
„účastníkmi konania sú... všetci členovia spoločenstva, ktorí sú súčasne podielovými spoluvlastníkmi aj
tých nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide ...... Účastníci konania odvodzujú svoje spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania z právneho nástupníctva titulom dedenia, resp.
vydržania vlastníckeho práva. V PKV 1 k. ú. W. neboli zapísané spoluvlastnícke podiely spoločnej

nehnuteľnosti a zápis bol vykonaný iba v prospech urbáru ako útvaru, vedená bola len urbárska
kniha. Zrušením urbáru zostalo vlastníctvo podielnikov zachované a to podľa stavu ku dňu účinnosti
zákona č. 2/1958 Sb. SNR. Notárskou zápisnicou N 391/2003 Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003
bola obnovená urbárska kniha a súčasne osvedčená aj veľkosť podielov pôvodných spoluvlastníkov,
resp. ich právnych nástupcov, pričom z jej príloh je preukázaná nadväznosť ich právnych predchodcov.

Toto osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam je verejnou listinou, ktorá je
evidovaná na katastrálnom odbore ako záznamová listina pod číslom záznamu Z 3156/2003, v katastri
nehnuteľností zapísaná pod číslom zmeny 44/04. Spoluvlastníci a ich spoluvlastnícke podiely a tituly
nadobudnutia sú evidované v LV XXX k. ú. W. vo vzťahu k pôvodnej nehnuteľnosti mpč 3461/a/2/
a/1/1 zapísanej v PKV 1 k. ú W..“ Dokumentom, ktorý zaznamenal potvrdenie vlastníctva útvaru, t. j.

pozemkového spoločenstva, je nepochybne zmluva uzavretá s grófom D. ako aj zápis v PKV 1 k. ú W.
a okrem týchto aj rozhodnutie pozemkového úradu Poprad o reštitučných nárokoch spoluvlastníkoch
spoločných nehnuteľností a to o znárodnení parc. č. 19 a 20, kde rozhodoval pozemkový úrad
rozhodnutím č. 2009/283/2785-Kj zo dňa 10.09.2011.

Podľa názoru Krajského súdu v Prešove vysloveného v rozsudku č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa
30.09.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu číslo: C 175/2005-21 zo 04.07.2014,
dokumentom potvrdzujúcim právne nástupníctvo „bývalých urbárnikov“ bol aj Výpis z registra
pozemkových spoločenstiev č. j. 2013/819/157 Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach -
pozemkové spoločenstvo registrovaného pod č. 12/96, práv. 9603011-002 ako spoločenstva s právnou

subjektivitou a Stanovy (v zmysle ktorých cieľom tohto združenia je obnovenie reálneho výkonu
vlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov a ich právnych nástupcov...) Vo vzťahu k
námietke, v ktorej navrhovateľ poukázal ... „na obsah osvedčenia o vydržaní, z ktorého vyplýva, že
členovia sú spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané vo vložke č. 1 v k.
ú. W. ako mpč. 3461/a/2/a1/1... a nič viac“ krajský súd poukázal na prílohy notárskej zápisnice JUDr.

V. N 391/2003, Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003 a to vyhlásenia členov PS o tom, že sú podielovými
spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností v k. ú. Q. a k. ú W. (všetkých) (čl. 1046 až 1079 k prílohe
č. 101 v AS 2), pričom v Zozname vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ( čl. 1080 k prílohe č.
101 AS 2) je uvedená pozemkovoknižná zápisnica č. 1 k. ú W., ale aj zápisnica č. 10, k. ú. W., do
ktorej bola pôvodná mpč. 3462/b/1 odpísaná na základe znárodnenia. Podľa názoru krajského súdu

sa odporca v preskúmavanom prípade vysporiadal s otázkou znárodnenia v súvislosti so sanatóriom
Tatra tak, že znárodnením štát nadobudol len časť mpč. 3462/b/1 a to parcely č. 19 a 20. Predmetnou
notárskou zápisnicou bola obnovená urbárska kniha a súčasne bola osvedčená aj veľkosť podielov
jednotlivých spoluvlastníkov PS. Vo vzťahu k ďalšej námietke navrhovateľa, že notárska zápisnica
nemôže byť úradnou listinou lebo postráda konkrétne mená právnych predchodcov dáva krajský súd do

pozornosti prílohy notárskej zápisnice (čl. 1080 a 1081 k prílohe 101 v AS 2) označené ako „Zoznam
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, v ktorých sú označené aj mená pôvodných vlastníkov, od
ktorých jednotliví členovia odvodzujú veľkosť svojich podielov. Navrhovateľ svoje tvrdenie (o neplatnosti
predmetnej notárskej zápisnice) doposiaľ ani ničím nepreukázal a neuspel ani v konaní pred Okresným
súdom Poprad č. 12C 174/2007 o neplatnosť uvedeného notárskeho osvedčenia, o ktorom okresný

súd rozhodol tak, že návrh Mesta Vysoké Tatry zamietol. Rozsudok zo dňa 08.09.2008 nadobudol
právoplatnosť dňa 24.10.2008 (čl. 58 k prílohe 102 AS 2). K námietke navrhovateľa, že s poukazom
na § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. možno podielové spoluvlastníctvo nadobudnúť iba prevodom
(kúpna, darovacia zmluva), alebo prechodom (dedením), žiadny iný spôsob nadobudnutia vlastníctvaneprichádza do úvahy a absolútne už nie vydaním osvedčenia o vydržaní, pričom správny orgán v
rozhodnutí ani neuviedol deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním a
návrh mal obsahovať aj skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom

(Občianskym zákonníkom), je potrebné uviesť, že správny orgán nerozhodol - nepotvrdil nadobudnutie
vlastníctva vydržaním podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z., ale rozhodoval podľa § 12 ods. 1 písm.
b) citovaného zákona a potvrdil, že pozemky sú vo vlastníctve inej osoby. Právna úprava (zákon č.
180/1995 Z.z.) pritom nevylučovala, aby podiely na spoločnej nehnuteľnosti boli členmi nadobudnuté
na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré má deklaratórne účinky. Opätovne treba

zdôrazniť,ževlastníckeprávočlenovurbáru(PS)kspoločnýmnehnuteľnostiamzostalovzmyslezákona
č. 2/1959 Zb. zachované a spoločné lesy prešli len do obhospodarovania štátnej lesnej organizácie
alebo družstva. Keďže členovia urbáru neboli v PKV č. 1 k. ú W. menovite zapísaní, ale týchto urbár
evidoval v tzv. urbárskej knihe, ktorá sa však nezachovala, tak notárskou zápisnicou N 391/2003, Nz
92217/2003 došlo k obnoveniu urbárskej knihy s prihliadnutím na prevody medzi členmi urbáru tak, ako
to bolo zdokumentované vo vyhláseniach, ktoré tvorili prílohu notárskej zápisnice. Uvedeným postupom

členovia PS preukazovali veľkosť svojich podielov v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. Aj v
tomto prípade preto námietky navrhovateľa sú nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci udáva.
Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 150/2018-144 zo dňa 06.12.2018 vyplýva,

že nemôže obstáť záver o tom, že členovia pozemkového spoločenstva presne identifikovaní vo
výroku rozhodnutia správneho orgánu zo 04.07.2014 sú súčasne aj podielovými spoluvlastníkmi
sporných pozemkov. Pokiaľ správny orgán dospel v citovanom rozhodnutí k záveru, že členovia
pozemkovéhospoločenstvapresneidentifikovanívovýrokutohtorozhodnutiasúsúčasneajpodielovými
spoluvlastníkmi sporných pozemkov, bolo jeho povinnosťou tento svoj záver náležitým spôsobom

odôvodniť. (§ 34 ods. 1, 2 ,3, 4, 5 a 6, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku).

V tejto súvislosti najvyšší súd udáva v zmysle citovaného nálezu ústavného súdu, ktorého závery
cituje, „že zo strany odporcu bude potrebné podrobne vykonať dokazovanie a to v súvislosti s
premisou vyslovenou v rozhodnutí, že zrušením urbáru zákonom č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave

pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a
podobných útvarov zostalo vlastníctvo podielnikov zachované. Úlohou správneho orgánu bude teda na
podkladetejtopremisyodôvodniťprávnenástupníctvočlenovpozemkovéhospoločenstvapopôvodných
„podielnikoch“, teda vysporiadať sa s tým, ako členovia pozemkového spoločenstva, ktorí sú uvedení
vo výrokovej časti rozhodnutia zo 04.07.2014, vstúpili do práv a povinností po pôvodných urbárnikoch

vrátane identifikácie pôvodných urbárnikoch.“

Ako uviedol ústavný súd vo všeobecnosti je právnym nástupcom totiž ten, kto vstupuje do práv a
povinností právneho predchodcu na základe skutočností ustanovených hmotným právom. K záveru
o tom, kto je právnym nástupcom, nemožno dospieť bez riadnej identifikácie pôvodného subjektu

(jednotlivých pôvodných urbárnikoch), od ktorého sa nástupníctvo odvádza. Keďže rozhodnutie
okresného úradu zo 04.07.2014 v odôvodnení neidentifikuje mená pôvodných urbárnikov, chýba v
ňom zásadný podklad, ktorý by umožňoval správnemu orgánu vysporiadať sa s otázkou právneho
nástupníctva, a tým aj existenciou podielového spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva
k sporným pozemkom. Na tomto predbežnom závere nemení nič ani skutočnosť, na ktorú poukázal

krajský súd vo svojom rozhodnutí, a síce, že mená pôvodných urbárnikov sú obsiahnuté v „Zozname
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, keďže v samotnom rozhodnutí správneho orgánu
absentujúskutočnostiotom,čidôkazvtomtokontextebolvôbecvykonanýaakobolzostranysprávneho
orgánu vyhodnotený pri náležitom odôvodnení v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

Ústavný súd taktiež uviedol, že okresný úrad v rozhodnutí zo 04.07.2014 súčasne poukazuje aj
na to, že podielové spoluvlastníctvo členov pozemkového spoločenstva bolo preukázané nielen
právnym nástupníctvom, ale rovnako aj vydržaním vlastníckeho práva. Odkazuje pritom na notársku
zápisnicu 14.10.2003, ktorou došlo podľa jeho názoru k obnoveniu urbárskej knihy a súčasne k
osvedčeniu „veľkosti podielov pôvodných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov“. Notárska

zápisnica zo 14.10.2003 je osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníctva vydaným v zmysle § 63
Notárskeho poriadku, prostredníctvom ktorého sa osvedčilo, že členovia pozemkového spoločenstva
sú „spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností“ (citované z notárskej zápisnice zo 14.10.2003) pôvodne
zapísaných v pozemkovej knihe k. ú. W. vo vl. č. 1 ako mpč. 3461/a/2/a/1/1. Notárskou zápisnicouosvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva sa vo všeobecnosti osvedčuje nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, teda osvedčuje sa originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k určitej
nehnuteľnosti. Ide pritom o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej

zákonom, pričom inštitút vydržania vlastníckeho práva je spojený s jeho nadobudnutím v dôsledku
kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom ustanovenú dobu. Pokiaľ správny orgán dospel
k záveru, že notárskou zápisnicou zo 14.10.2003 došlo k „obnoveniu urbárskej knihy“ a tým aj
k osvedčeniu veľkosti podielov pôvodných spoluvlastníkov, resp. pôvodných urbárnikov, nevysvetlil,
na podklade akých skutočností k tomuto záveru dospel. V tejto časti je rozhodnutie odporcu

nepreskúmateľné. Notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva k nehnuteľnosti totiž už zo svojej podstaty nemôže zároveň automaticky osvedčovať veľkosť
podielov „pôvodných urbárnikov“, keďže osvedčuje len hmotnoprávny úkon (vydržania), na podklade
ktorého svedčí vlastnícke právo určitému subjektu - v konkrétnych okolnostiach veci súčasným členom
pozemkového spoločenstva.

Ústavný súd zdôraznil, že pokiaľ otázka aktívnej vecnej legitimácie nie je zo strany správneho orgánu
náležite preskúmaná a odôvodnená, nemôže dôjsť ani k naplneniu zmyslu ustanovenie § 12 ods.1
písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré spočíva v odstránení rozporov údajov zapísaných v evidencii
vlastníckych práv so stavom skutočným.

Predpokladaným výsledkom návrhu podaného podľa § 12 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je vydanie
verejnej listiny, ktorou bude potvrdené vlastnícke právo jednotlivých členov pozemkového spoločenstva
a ktorá bude verejnou listinou spôsobilou na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Výsledok
konania o návrhu podľa § 12 zákona teda v prípade kladného rozhodnutia zasahuje do práv zapísaného
vlastníka sporných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné, aby otázka aktívnej vecnej

legitimácie bola zo strany príslušného správneho orgánu riadne zodpovedaná. V opačnom prípade totiž
hrozí vznik prípadnej ďalšej krivdy na úkor subjektu, ktorému skutočne svedčí vlastnícke právo (m. m.
L US 350/09,11. US 7/2014).

Pokiaľ správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo 04.07.2014 síce uviedol dôkazy (notárska zápisnica

zo 14.10. 2003, zmluva uzavretá s grófom D., zápis v PKV 1 k. ú. W., rozhodnutie pozemkového
úradu Poprad o reštitučných nárokoch spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností), z ktorých vychádzal
pri formulovaní záveru o tom, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva sú spoluvlastníkmi
sporných pozemkov (pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe k. ú. W. vo vl. č. 1 ako mpč. 3461/
a/2/a/l/l), ale tento svoj záver náležitým spôsobom neodôvodnil, treba považovať jeho rozhodnutie

za nepreskúmateľné. Účastník správneho konania má totiž právo na také odôvodnenie správneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace
s predmetom správneho konania.

Pokiaľ správny orgán dôkazy riadnym spôsobom nevyhodnotil a vyhodnotenie dôkazov zároveň riadnym

spôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, potom ani krajský súd ako prvostupňový správny súd a po
ňom najvyšší súd ako odvolací správny súd nemohli preskúmať, či vykonané dôkazy logicky umožňujú
vysloviť skutkový záver, ku ktorému správny orgán pri preskúmavaní otázky aktívnej vecnej legitimácie
dospel a zároveň nemohli preskúmať ani to, či právne závery, ktoré z takto zisteného skutkového stavu
správny orgán vo svojom rozhodnutí vyvodil, sú ústavne udržateľné.

V zmysle uvedených záverov ústavného súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje, bude úlohou
odporcu postupovať v intenciách zrušujúceho nálezu ústavného súdu, doplniť dokazovanie na
preukázanie sporných skutočností týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva
v naznačenom smere, svoje závery náležite odôvodniť a opätovne rozhodnúť.

Taktiež bude úlohou správneho orgánu ustáliť okruh účastníkov konania, teda tých, o ktorých právach sa
malo v správnom konaní konať a v prospech ktorých sa malo potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom.
Prvoradou otázkou správneho orgánu bude vysporiadať sa s otázkou účastníctva jednotlivých členov
pozemkového spoločenstva v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a na tento účel preskúmať či im

ako iným osobám, v prospech ktorých sa má potvrdiť vlastníctvo k sporným pozemkom svedčí aktívna
legitimácia.Taktiež bude úlohou správneho orgánu odôvodniť na základe akých skutočností dospel k záveru,
že členom pozemkového spoločenstva svedčí spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne
zapísanýmvPKV10vk.úW.pôvodnámpč.3462/b/1aodôvodniťaktívnuvecnúlegitimáciujednotlivých

členov pozemkového spoločenstva vo vzťahu k uplatňovanému nároku na potvrdenie vlastníctva k
pôvodnej mpč. 3462/b/1.

V zmysle uvedeného najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 220 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si ich náhradu síce uplatnil, ale ich výšku následne nevyčíslil. Odporca nemá zo
zákona nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.