Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201023
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618201023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu N.. L. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. 1, I., proti žalovanému J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. 7, v konaní o zaplatenie
600,17 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/3/2018-156 zo dňa 19.
10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 600,17 € titulom náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť na strane žalobcu tým, že
„žalovaný ho napadol fyzicky a jedmi zrejme v spreji, obmedzoval ho na osobnej slobode, krivo ho
obvinil z napadnutia, okradol ho, zmrzačil ho na tele i na duchu, zničil mu osobný majetok: zimnú
bundu roztrhnutím a váľaním na špinavej zemi, pokúsil sa ho zabiť trojnásobným zlomením chrbtice
s niekoľkými spolupáchateľmi a následne ho aj ohováral a očierňoval u polície“. Žalobca doplnil, že
žalovaný ho zmrzačil na zdraví. Popis toho, ako došlo na jeho strane ku škode na zdraví doplnil tým, že
ho neoznačení policajti okradli, bol falšovaný vyšetrovací spis policajtmi, ktorý ničili dôkazy a nasledovali

tri roky terorizovania, sledovania, odpočúvania, vyhrážania sa, zatajovania závažných zranení, napriek
tomu, že od všetkých týchto konaní bol „očistený“ v priestupkovom konaní.

2. Okresný súd aplikujúc §§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Z výsluchu žalobcu, ako aj z listinných dôkazov, s ktorými sa okresný súd oboznámil a vykonal
dokazovanie, bolo preukázané, že žalobca si uplatňoval náhradu škodu na tom skutkovom základe, že
dňa 12. 02. 2015 v budove obchodného domu L. I., predajňa X. nakupoval a žalovaný ako pracovník

bezpečnostnej služby u zamestnávateľa - N. 3, a. s., X., vyzval žalobcu, aby ukázal tašku. Následne
podľa žalobcu bol žalovaným napadnutý. Zamestnávateľ - N. 3, a. s., X. ( ďalej v texte aj „N. 3, a. s.“ )
potvrdil, že žalovaný je ich zamestnancom na poste pracovník poverený výkonom fyzickej ochrany od
01. 07. 2011 nepretržite a zároveň bolo preukázané, že dňa 12. 02. 2015 žalovaný vykonával službu na
strážnom stanovišti v obchodnom dome L., predajňa X., filiálka č. XXX v I., a to v čase od 06:30 hod.
do 20:00 hod. podľa stanoveného rozpisu služieb v mesiaci február 2015 na tejto filiálke. Žalovaný v
uvedený deň (dňa 12. 02. 2015) vyzval žalobcu, aby ukázal tašku, následne však došlo medzi stranami

sporu k nezhode, ktorá bola aj predmetom správneho konania. Rozhodnutie Okresného úradu Lučenec,
odbor všeobecnej vnútornej správy nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 08. 2017, pričom v rozhodnutí sa
konštatovalo, že žalobca odvracal primeraným spôsobom priamy hroziaci útok, preto správne konanie
zastavil.3. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci okresný súd uzavrel, že žalovaný nie je v konaní
pasívne vecne legitimovaný, pretože škoda bola spôsobená právnickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. V zmysle súdnej praxe uvedené osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa zákona nezodpovedajú, pričom bolo preukázané, že ku škode malo dôjsť
v čase, kedy žalovaný zasahoval dňa 12. 02. 2015 ako zamestnanec spoločnosti N. 3, a. s., teda počas
služby, na ktorú bol zamestnávateľom zaradený.

4. Pre úplnosť okresný súd doplnil, že sa zaoberal i vznesenou námietkou premlčania nároku žalovaným
a žaloba bola zamietnutá i z dôvodu premlčania nároku v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote
aplikujúc ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uznal, že objektívna premlčacia doba
neplatí pri škode na zdraví, avšak k premlčaniu nároku došlo v priebehu plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty. Okresný súd zdôraznil, že subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je
významný subjektívny prvok, t. j. kedy sa poškodený dozvedel o škode a kedy sa poškodený dozvedel o

tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Okresný súd podrobne poukázal na to, že žalobcovi subjektívna
premlčacia lehota uplynula (odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bod 37.). Náhradu vecnej škody
zamietol okresný súd pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodov, ktoré uviedol
vyššie. Okresný súd doplnil, že žalobca si náhradu škody v trestnom konaní riadne neuplatnil riadne,
takže nedošlo ani k prerušeniu behu plynutia subjektívnej premlčacej doby.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte „CSP“). Okresný súd doplnil, že žalovaný bol v spore úspešný, avšak trovy sporu
si neuplatnil, tieto mu nevznikli, preto žalovanému náhradu trov sporu proti žalobcovi nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote včas odvolanie žalobca, ktorý prioritne okresnému
súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie je nezákonné a neplatné, nie je náležite odôvodnené judikatúrou
a konkrétnymi paragrafmi, nie je podložené dôkazmi a dôkazy, ktoré žalobca žiadal zabezpečiť a
boli zabezpečené, mu neboli dané k dispozícii, čím boli porušené jeho procesné práva, ako i právo
na spravodlivý proces. Namietal, že sa nemohol vyjadriť k dôkazom v záverečnej reči, hlavne k

dvojnásobnému priznaniu žalovaného k trestným činom a uvedené odvolanie doplnil tým, že „strany
sporu, ako i samotný sudca boli pod vplyvom nervového plynu, ktorý mal na sebe žalovaný a justičná
stráž, čo bolo preukázané i tým, že sudca bol zjavne nekoncentrovaný, roztržitý a aj lekár žalobcu
po poslednom útoku halucinogénnym a dráždivým plynom justičnou strážou jej štyrmi členmi, ktorá
skutočnosť je predmetom iných konaní“.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že rozsudok obsahuje závažné rozpory v odôvodnení, pretože žalovaný
podal dva odpory, a to že bol žalovaný zamestnancom N. 3, a. s. nedoložil nijakým dôkazom. V dôsledku
uvedeného preto nemohol zmeniť žalobu aj na zamestnávateľa žalovaného, pričom obsah dôkazov
žalobca ohľadne prečítania pracovnej zmluvy a zmeny pracovnej zmluvy nepozná, neboli mu súdom

náležite predložené k preskúmaniu a k oboznámeniu sa. K zjavnej lži došlo aj zo strany sudcu JUDr. I.
v krivom trestnom konaní proti nemu, pričom následne žalobca v odvolaní namieta, že nemohol uplatniť
svoje právo na náhradu škody v čase ním podaného trestného oznámenia, „pretože nemal procesnú
subjektivitu poškodenej obete v zmysle § 119 CSP“.

8. Žalobca v odvolaní uvádza, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že došlo k premlčaniu
jeho nároku, pretože premlčacia lehota je 10 rokov pre úmyselné konanie a úmysel žalovaného bol
dokázaný najmenej 7-minútovým útokom na neho - doložené dôkazmi obsiahnutými v spise OR PZ.
Opätovne i v odvolaní žalobca zotrval na tom, že si uplatňuje náhradu vecnej škody, ktorá vznikla v
súvislosti s ublížením na zdraví, preto súd spája „nespojiteľné“, keďže do 07. 08. 2017 neexistuje nijaký

relevantný písomný dôkaz v trestnom, či priestupkovom spise, kto je zamestnávateľom žalovaného a
už vôbec, že by bola jeho kópia zaslaná žalobcovi tak, aby tento dôkaz mohol použiť. Keďže došlo k
zatajovaniu dôkazov, došlo k porušeniu jeho práv a keďže z nepráva nemôže vzniknúť právo navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, doplnenie dokazovania a
sprístupneniedôkazovochýbajúcomdátumepodaniadruhéhoodporuazároveňsprístupnenievšetkých

dôkazov.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa neho odvolanie nie je dôvodné
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.10. V následnej výzve okresného súdu žalobcovi, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, tento uviedol,
že reagovať nebude, keďže žalovaný nemá právo hodnotiť podané odvolanie voči rozhodnutiu súdu.

11. Krajský súd ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie žalobcu prejednal,
rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380
CSPpreskúmalabeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP(ácontrario)rozsudokokresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

12. Úvodom odvolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd je v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. Žalobca prioritne v odvolaní namietal, že rozhodnutie považuje za
nezákonné, prekvapivé, keď v priebehu konania okresný súd neoboznámil žalobcu s dôkazmi, na
základe ktorých rozhodol, najmä poukázal na to, že žalovaný nedoložil nijakým dôkazom skutočnosť,
že bol zamestnancom spoločnosti N. 3, a. s..

13. Vyššie uvedené námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné, ak z obsahu spisu je
nesporné, že v priebehu konania bolo stranám v konaní zachované právo na spravodlivú súdnu
ochranu. Strany v konaní aktívne využívali možnosť tvrdiť podstatné skutočnosti, pričom k tvrdeným
skutočnostiam sa protistrana mala vždy možnosť vyjadriť. V priebehu konania bolo na pojednávaniach

zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia považuje okresný súd za sporné a ktoré sú nesporné, s tým, že na
podporenie svojich tvrdení strany navrhli dôkazy, o ktorých vedeli, či ich súd vykoná alebo nevykoná.
Obe strany sporu sa zúčastnili pojednávania dňa 24. 08. 2018, na ktorom žalobca vypovedal, doplnil
skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, konkretizoval, aké vyšetrenia v súvislosti s poškodením zdravia
na jeho strane boli zrealizované, ako aj výdavky v súvislosti s liekmi, ktoré si musel zakúpiť. Žalobca

mal možnosť reagovať na tvrdenia a výpoveď žalovaného a po výsluchu strán sporu na pojednávaní
postupoval okresný súd v zmysle § 181 ods. 2 CSP, teda uviedol, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami
považoval za sporné a ktoré tvrdenia zostali nespornými, ktoré dôkazy budú v konaní ďalej vykonávané,
resp. ktoré dôkazy nevykoná a taktiež vyslovil predbežné právne posúdenie veci. Následne okresný
súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21. 09. 2018, ktorého sa opäť zúčastnili obe strany

sporu a na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, vrátane všetkých
vyjadrení žalobcu, ktoré predložil v konaní okresnému súdu a súčasne súd oboznámil strany sporu s
pracovnou zmluvou žalovaného na č. l. 86 spisu, na základe ktorej bol uzavretý pracovný pomer medzi
spoločnosťou N. 3, a. s. a žalovaným, ako aj s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 12. 2014
na č. l. 87 spisu. Z obsahu zápisnice vyplýva, že k vykonaniu tohto dôkazu - listinného dôkazu došlo v

súlade s ustanoveniami CSP, a žalobca bol vyzvaný, či mieni doplniť dokazovanie a navrhuje ešte ďalšie
dôkazy. Žalobca na uvedené reagoval tým, že žalovaný klame „a to je vlastné priznanie žalovaného
na minulom pojednávaní, kde jasne povedal, že má fúzy 25 rokov a má to v dokladoch, čím sa priznal,
že porušil Zákon o bezpečnostných službách, ktorý som uviedol v mojom vyjadrení voči odporom,
kde je jasne napísané, že zamestnanec - príslušník bezpečnostnej služby nemôže používať žiadne

prostriedky na maskovanie tváre a fúzy, to sú maskovanie tváre, pretože poukazujem na ďalší fakt: na
prvom pojednávaní na jeseň 2015 som tohto pána nepoznal, pretože si fúzy oholil“. Žalobca žiadne
iné dôkazy na doplnenie dokazovanie nenavrhol. Okresný súd po rozsiahlom dôslednom dokazovaní
následnevyhlásilnauvedenompojednávanídokazovaniezaskončenéapojednávanieodročilna19.10.
2018 o 10:00 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku. Obe strany sporu sa verejného vyhlásenia rozsudku,

ktoré sa konalo dňa 19. 10. 2018 o 10:00 hod. zúčastnili, boli na ňom prítomní a boli im dané i zákonné
poučenia v zmysle ustanovení CSP.

14. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že žalobca nebol žiadnym spôsobom diskvalifikovaný v práve
zúčastniť sa pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a ani

v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva
aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred okresným súdom, v zmysle ktorých súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, výsluchmi strán, ku ktorým sa mali strany možnosť priebežne vyjadrovať a v závere
podnávania strany vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy.

15. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namieta nedostatok
odôvodnenia, uviedol, čo mal za preukázané, z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako aj právne
vec posúdil. To, že rozhodnutie bolo dostatočne a výstižne odôvodnené, preukazuje i samotná okolnosť,že žalobca podal voči rozhodnutiu okresného súdu odvolanie a reagoval tak na podrobné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia.

16.Nadväzujúcnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,ženedošlokporušeniuprávanaspravodlivý
súdny proces a okresným súdom zistený skutkový stav veci považuje odvolací súd za dostatočný
a rozhodnutie za dostatočne odôvodnené. Skutkové a právne závery okresného súdu žalobcom v
odvolaní spochybnené neboli.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaným v konaní, a k uvedenému záveru uvádza nasledovné:

18. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán

sporu nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobného bez ohľadu na prípadné

zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 214/2011).

19. V prejednávanom prípade bol žalovaný zamestnancom spoločnosti N. 3, a. s., X., keď v zmysle
potvrdenia zo dňa 23. 07. 2018 vyplýva, že žalovaný je zamestnancom pracujúcim na poste pracovník

poverený výkonom fyzickej ochrany od 01. 07. 2011 nepretržite, pričom aj dňa 12. 02. 2015 vykonával
službu na strážnom stanovišti v obchodnom reťazci X., s. r. o. v I. podľa stanoveného rozpisu služieb.
Uvedené potvrdzuje i pracovná zmluva uzavretá so žalovaným, kde sa miesto výkonu práce uvádza:
Lučenec a ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú. To, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti N. 3,
a. s., X., potvrdzuje i dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 12. 2014, ktoré listinné dôkazy sú

obsahom spisu, pričom je zrejmé, že žalobca mal možnosť nahliadať do spisu, oboznámiť sa s listinnými
dôkazmi, s ktorými bol i v závere pojednávania oboznámený v súlade s ustanoveniami CSP a vykonanie
týchto dôkazov nenamietal. Zodpovednosť je daná na strane právnickej osoby v tých prípadoch, keď
škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je namieste stanovenie tejto zodpovednosti miesto
samotného škodcu, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti, na ktorú bol použitý. Ide tu o akúkoľvek činnosť,

ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového, môže teda ísť
o činnosť zamestnancov alebo členov právnickej osoby, pričom nerozhoduje, ak majú títo pracovníci
postavenie orgánov, resp. štatutárnych orgánov alebo nie, ďalej osôb, ktoré vykonávali činnosť pre
právnickú osobu mimo pracovného pomeru, osôb vykonávajúcich činnosť na základe iného zmluvného
vzťahu, o činnosť učňov a pod. Ide tu teda o vnútorný účelový vzťah činnosti právnickej osoby, ktorá túto

činnosť vyvíja, a nie o činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala svoj osobný záujem. Len v prípade,
že konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, teda len v prípade žalovaného by nebolo možné považovať
jeho konanie za činnosť právnickej osoby, na ktorú bola konajúca osoba použitá, ak by išlo o vybočenie
z tejto činnosti o tzv. exces a v takom prípade by potom bola daná priama zodpovednosť tejto fyzickej
osoby, čiže žalovaného. V prejednávanej veci však o exces zo strany žalovaného nešlo. Takéto výsledky

z dokazovania nevyplynuli a neboli zo strany žalobcu ani namietané. Právny záver okresného súdu
spočívajúci v tom, že škoda bola spôsobená právnickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili, v spojení s tým, že tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú, je vecne správny, preto okresný súd žalobu v celom rozsahu dôvodne
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

20. Odvolací súd len dopĺňa, že zásadne je potrebné vychádzať z toho, že do rámca činnosti právnickej
osoby spadá predovšetkým výkon zamestnania, plnenie služobných povinností a úloh vyplývajúcich z
pracovného pomeru a úkony s tým priamo súvisiace, poprípade môže ísť aj o také činnosti, ktorým
nechýba miestny, časový a vecný vzťah k činnosti právnickej osoby. Zo skutkových tvrdení žalobcu ako

i žalovaného vyplýva, že ku škode, ktorú tvrdil v konaní žalobca, že vznikla na jeho strane konaním
žalovaného, došlo v čase výkonu pracovnej činnosti žalovaného, ktorú vykonáva pre spoločnosť N. 3,
a. s., X. ako pracovník poverený výkonom fyzickej ochrany pre pobočku N. 3, a. s., s miestom výkonu
práce I., keď v súvislosti s výkonom svojich pracovných povinností žalovaný vyzval žalobcu, aby muukázal tašku pri výstupe z predajne. Zodpovedá tomu popis žalobcu uvedený v žalobe ako i v jeho
následne predložených písomných vyjadreniach, teda nebolo preukázané, že by išlo o škodu spôsobenú
pri takej činnosti, ktorej škodca sledoval vlastné záujmy, či potreby, poprípade záujmy iných osôb, pričom

je nevyhnutné poukázať na miestny, časový a vecný vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená,
pri kontrole, resp. pri výkone fyzickej ochrany v súvislosti s výkonom služby na strážnom stanovišti v
obchodnom reťazci X., s. r. o. v obchodnom dome L. I., konkrétne aj podľa stanového rozpisu služieb
v mesiaci február 2015 na tejto filiálke.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu v celom
rozsahu za vecne správne a na dôvody v ňom uvedené v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím, a preto sa
odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal ďalšími dôvodmi odvolania žalobcu.

22. Keďže zo strany okresného súdu nedošlo k žiadnemu vadnému postupu, ktorého dôsledkom by

bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, príp. nebolo zistené, že by jeho nesprávny procesný postup mal
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok okresného súdu odvolací súd v celom
rozsahu potvrdil.

23. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ak rozhodoval podľa § 255 ods.

1 CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o náhrade trov konania
nebolo konkrétnymi dôvodmi žalobcom v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok závislý od rozhodnutia
vo veci samej.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobca v odvolacom konaní nebo úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli
preukázané a odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251
CSP),nevznikli.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozhodol,žežalovanémunáhradutrovodvolacieho

konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).