Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118010018
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118010018.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra predsedníčkou senátu Mgr. Monikou Farkašovou a prísediacich sudcov Heleny

Kolářovej a Veroniky Mikulcovej, v trestnej veci proti obž. K. N. pre zločin podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 3 písmeno a/ písmeno c / Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa takto
03.09.2019

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K. N. Z. J. P. Š. , nar. XX.XX.XXXX v , trvale bytom R. Č. Y. Č..XXX,

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezisteného dňa mesiaca november 2010 do novembra 2014 na rôznych miestach v
meste Q., najmä na N. I. Č. X v objekte záchrannej zdravotnej služby (na vtedajšom pracovisku
obžalovaného), na parkovisku pred obchodným domom Max, pred rodinným domom na ul. R. Č.
XX, pred rodinným domom v Q. F. Q. I.. Č. Č. XX, po predchádzajúcich telefonických žiadostiach
o poskytnutie peňazí pod zámienkou vybavenia úspešného doriešenia trestnej veci poškodených R.

F., nar. XX.XX.XXXX a J. W., Q.. XX.XX.XXXX, ktorí boli rozsudkom Vojenského obvodového súdu
Bratislava sp.zn. 1T/20/2008 zo dňa 03.04.2008 uznaní vinnými z prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
v dôsledku čoho boli obaja poškodení prepustení z Policajného zboru Slovenskej republiky; a to ich
oslobodením, povolením obnovy konania, prostredníctvom ústavnej sťažnosti, respektíve finančným
odškodnením poškodených v konaní pred Európskym súdnom pre ľudské práva, ďalej vyplatením ušlej
mzdy a výsluhového dôchodku od policajného zboru, respektíve znovu prijatím do policajného zboru,
postupneosobneprevzalodpoškodenýchrôznesumyfinančnýchhotovostízaúčelomzaplateniakolkov

nasúdochaprokuratúre,aďalšíchnešpecifikovanýchpoplatkovaodmienpretretieosoby,hocivedel,že
ani prostredníctvom ním prezentovaných kontaktov na osoby pracujúce na rôznych vysokých pozíciách
nevybaví úspešné doriešenie ich trestnej veci, t.j. oslobodenie spod obžaloby, peňažné odškodnenie,
vyplatenie ušlej mzdy a výsluhového dôchodku a znovu prijatie do policajného zboru, pričom peniaze v
odovzdanej výške nepoužil na prezentované účely, tieto nevrátil ani jednému z poškodených, čím seba
obohatil a peniaze minul pre vlastnú potrebu, a týmto konaním spôsobil poškodenému R. F. škodu
najmenej vo výške 15.000 € a poškodenému J. W. škodu najmenej vo výške 15.000 €

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom
majetku značnú škodu

t ý m s p á ch a l:zločin podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 3 písmeno a/ písmeno c/ Trestného zákona s poukazom
a § 138 písmeno b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje sa skúšobná doba v trvaní 3(tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze, počas

skúšobnej doby a probačného dohľadu preukazovať zdroj svojej obživy.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému K.
N., a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov
poškodených J. W., R. F., svedkov G. W., K. N., T. W.W., H.. R. Y., Z.. J. R., prečítaním výpovedí svedkov

J.. H. F., F. X., Z.. Š. J., H. Q., W. E., J.Q. Q., J. Q., J.. J. Q., R. Q., A. Q., A. Q., Ľ. Q., N. Q., E. Q., R.
Q., P. Q. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný K. N. v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní
poprel spáchanie trestného činu kladeného mu za vinu. Na jeseň 2010 ho kontaktoval F. a hľadal
nejakého advokáta. Za tým účelom sprostredkoval stretnutie H.. Y. Y. F. G. W.. Stretnutie sa uskutočnilo
v Q. T. N. U., kde sa F. G. W.W. dohodli s H.. Y. na podmienkach zastupovania, podpísali plnú moc,

dohodli sa na odmene 15.000 € za každého z nich a obidvaja odovzdali H.. Y. zálohu po 7.500 €. Po
pojednávanínaOkresnomsúdevBratislaveopovolenieobnovykonaniaskladnýmvýsledkomF.doplatil
H.. Y. zvyšok dohodnutej odmeny 7.500 €. Túto sumu W. pri sebe nemal, preto mu ju doniesol do práce v
Q. na N. ulici a následne ju odovzdal H.. Y.. Voči rozhodutiu súdu sa odvolal prokurátor a vtedy ho F. a W.
znovu požiadala o stretnutie s H.. Y., ktoré sa uskutočnilo v McDonalde v Q. a dohodlo sa, že H.. Y. bude

vykonávať ďalšie kroky smerujúce k zmene rozhodnutia na NS SR, Ústavný súd SR a v Štrasburgu.
Žiadne iné peniaze od F. a W. neprevzal, skutočnosti uvádzané v obžalobe sú klamstvom. F. G. W.
nesľuboval vyplatenie mzdy, alebo dôchodku alebo zabezpečenie ich návratu do polície. Počas stretnutí
sa hovorilo iba o tom, že v prípade úspešného výsledku na súdoch, môžu žiadať náhradu škody.

Obaja svedkovia poškodení J. W. a R. F. vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že boli odsúdení
vojenský súdom a za účelom podania návrhu na obnovu konania hľadali advokáta, ktorý by ich v tomto
konaní zastupoval. Obžalovaný im sprostredkoval stretnutie s advokátom H.. Y., kedy tomuto advokátovi
podpísali splnomocnenia na zastupovanie. Dohodli sa na odmene advokáta každý z nich po 15.000 €,
obaja zložili zálohu po 7.500 € s tým, že zvyšok bude uhradený, až keď budú oslobodení. Došlo však

k zmene a zvyšok doplatili po povolení obnovy konania, keď F. sumu 7.500 € vyplatil advokátovi po
pojednaní.

Ďalej svedok J. W. uviedol, že on zvyšok odmeny 7.500 € pre advokáta po tom, čo si vybavil pôžičku v
sporiteľni, odovzdal obžalovanému na N. ulici, kde obžalovaný pracoval na záchrannej službe. Advokáta

nemali kontaktovať s tým, že sprostredkovateľom medzi nimi a Y. bude obžalovaný, ktorý ich o ďalšom
postupe bude informovať.
Po stretnutí v McDonalde, ktoré bolo po tom čo krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a obnova
konania nebola povolená a keď sa dohodli na ďalšom postupe, N. začal chodiť pre ďalšie peniaze.
Peňažnú hotovosť si požičiaval od príbuzných F. X., Š. J., ktorí vedeli na aký účel požičané peniaze

použije a N. postupne odovzdával rôzne sumy 5.000 €, 2.000 €, aj po 100 €, spolu minimálne 15.000 €,a tiež si zobral pôžičku v Slovenskej sporiteľni a v nebankových subjektoch. N. ich aj informoval, že sa
to posúva do Štrasburgu, že treba zaplatiť kolok. Y. sľuboval ich znovu prijatie na políciu, pričom N. mu
pri stretnutí na D. pumpe v mobilnom telefóne ukazoval listinu s hlavičkou Prezídia PZ, ktorej obsahom

bolo, že je všetko v poriadku a že majú byť prijatí do zboru, alebo že im bude vyplácaný dôchodok od
1.1. N. prízvukoval, aby do toho nerýpali, aby to nepokazili, že všetko bude v poriadku. Obžalovanému
slepo veril. Asi po dvoch rokoch našiel kontakt na H.. Y., s ktorým sa stretli a tento ich informoval, že
všetko je ukončené, že v Štrasburgu neboli úspešní a tým pádom ukončil ich zastupovanie, ale o tomto
ich N. neinformoval, napriek tomu, že Y. tvrdil, že toto oznámil N..

Okrem toho N. od neho aj F. pýtal ďalších 12.000 € na kolok na konanie v Štrasburgu, túto sumu mu
nedal pretože už s takouto sumou nedisponoval. Pri viacerých odovzdávaniach peňazí bola prítomná
jeho manželka, resp. odovzdávanie peňazí manželka aj jeho matka sledovala spoza okna domu.
Opôžičkáchaniosumepeňažnejhotovosti,ktorúdalobžalovanémusineviedolžiadnuevidenciu. Sumu
15.000 € ustálil na základe toho, akú sumu vrátil strýkovi a tete. S obžalovaným nebol dohodnutý na
žiadnej odmene za jeho služby.

V rámci odstraňovania rozporov medzi výpoveďami z prípravného konania a hlavného pojednávania,
svedok potvrdil pravdivosť výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že po stretnutí v McDonalde,
kedy sa dohodli so Y., že napíše podanie do Štrasburgu, N. donášal informácie, že všetko sa rieši a
že v Štrasburgu vyhrali, počas tohto obdobia, pýtal od neho peniaze, o ktorých vravel, že ich potrebuje

na Štrasburg a na kolky. N. stále potreboval finančné prostriedky na kolky, na nejaké vybavovačky, na
tankovanie, lebo musí chodiť za Y. do U., že Y. po ňom odkazuje, že potrebuje kolky na prijate do
PZ, na začatie konania okolo výsluhového dôchodku. Peniaze mu vyplácal na rôznych miestach, pred
obchodným domom Max, na čerpacích staniciach, v mieste zamestnania obžalovaného, pred svojím
rodinným domom.

Svedok poškodený R. F. vo výpovediach v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri
stretnutí s obhajcom Y., na ktorom boli aj W. G. N., Y. povedal, že každé zastupovanie budú riešiť cez N. a
oni dvaja sa nemajú s ním kontaktovať. Y. za zastupovanie podľa dohody vyplatil 15000 € Po negatívnom
rozhodnutí na krajskom súde sa znovu stretli a dohodli sa, že pôjde sa s ich vecou na Európsky súd.

N. začal pýtať peniaze na rôzne účely. Dal mu postupne sumu 15000 € a to po rôznych častiach 3.500
€, 2000 €, 1600 €, 200 €, 600 € a iné sumy. Žiadnu evidenciu o vyplatení peňazí N. neviedol. N. mu
nepodpísal žiadny papier o prevzatí peňazí, obžalovanému jednoducho dôveroval. Pri preberaní týchto
peňazí obžalovaným, boli vždy iba oni dvaja, preto nie je žiadny svedok, ktorý by toto mohol potvrdiť.
V tomto období nebol zamestnaný, nemal k dispozícii dostatočnú hotovosť, a preto si na tento účel

požičal hotovosť minimálne 15.000 € od svokra J. R., ktoré dal obžalovanému. Okrem toho mu svokor
peniaze poukázal aj na účet, a tieto peniaze použil pre vlastnú potrebu.
Obžalovaný mu z odovzdanej sumy nevrátil nič. Počas celej doby od neho žiadal, aby splnil to čo im
sľúbil, obžalovaný ho vždy uspokojoval, aby sa nebál, že to bude dobré.
Na stretnutí so Y. v roku 2014 alebo 2015 sa s W. dozvedeli, že v Štrasburgu boli neúspešní, pričom Y.

zastupovanie vyúčtoval a zo sumy 15.000 € mu vrátil 10.500 €, rovnako vyúčtoval aj J. W..
Obžalovaný mu nepožičal žiadne peniaze, ale prišiel za ním a chcel vložiť na jeho účet 10.000 €, čo mu
odôvodnil tým, že potrebuje tieto peniaze očistiť a potrebuje doklad o tom, že ich vložil na jeho účet, aby
sa s dokladom mohol preukázať. Tieto peniaze z účtu aj použil, ale N. vrátil celú sumu. Obžalovanému
neposkytoval žiadne služby.

V rámci odstraňovania rozporov medzi výpoveďami z prípravného konania a hlavného pojednávania,
svedok potvrdil pravdivosť výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že obžalovaný jemu aj W.
sľuboval kladné vyriešenie ich problému, sľuboval úspech v Štrasburgu, na stretnutiach ich informoval,
že je to na najlepšej ceste, že sa to vyhrá, že sa vysúdia veľké peniaze, že bude odškodné, návrat do
policajného zboru, výsluhový dôchodok. Rôzne sumy pýtal na kolky, na súdy, na prokuratúru, že ich

potrebuje ako odmenu pre tretie osoby, ktoré sa angažujú v ich veci. Peniaze mu odovzdával na rôznych
miestach a to v meste na benzínke, pred domom. Jemu a J. pri jednom stretnutí obžalovaný ukázal
nejaký dokument v mobile, s obsahom o ich nároku na výsluhový dôchodok. Obžalovaný spomínal
mená: E. - prezident PZ, Š. - z generálnej prokuratúry a Q. - z PPZ, ako osoby ktoré mali byť nápomocné
pri znovu prijatí do PZ, vybavení výsluhového dôchodku, ušlej mzdy, pričom obžalovaný o týchto osách

hovoril ako o najlepších kamarátoch a obžalovaný im vysvetlil, že H.. Y. ho poslal za týmito ľuďmi, aby
im vybavil uvádzané veci.
Svedok ohľadne časového intervalu vyplatenia sumy 15.000 € obžalovanému uviedol, že to bolo v
období od roku 2010 do roku 2012 kedy obžalovanému väčšie sumy dával za konanie v Štrasburgu apotom menšie sumy 500 €, 800 €, 20 €, minimálne trištvrte roka pred podaním trestného oznámenia,
kedy s W. nadobudli podozrenie že z toho, čo obžalovaný im nasľuboval sa nič nesplní, obžalovanému
už nedal žiadne peniaze.

Obžalovaný mu dlhuje úroky, dlhuje mu to, čo sľuboval, vybavenie dôchodku, odškodného, ušlej mzdy.
S obžalovaným nemal žiadnu dohodu o odmene za vybavovanie predmetnej záležitosti.
V žalovanom období si čerpal úvery v nebankových subjektoch postupne vo výške 3.800 €, 3300 €, 3400
€, 3700 € a tiež v Slovenskej sporiteľni, ktoré použil pre chod domácnosti.

Svedkyňa G. W., manželka poškodeného J. W. vypovedala o tom, že bola prítomná pri tom, keď
obžalovaný jej manželovi a jej sľúbil, že sa budú mať lepšie, nakoľko vie vybaviť, že budú prijatí späť do
policajného zboru, lebo pozná vplyvných ľudí. N. chodil pravidelne k nim pred dom, čoho bola svedkom
ako aj jej deti a svokrovci, a vždy išlo o peniaze. Manželovi aj hovorila, aby mu peniaze nedával bez
papiera, ale ju nepočúval. N. bránil poškodeným v osobnom stretnutí so Y., a keď sa s týmto stretli tak
sa dozvedeli, že s N. dávno nespolupracuje a v Štrasburgu nedosiahol pozitívny výsledok. Po prepočte

s manželom dospeli k záveru, že N. odovzdal cca 15.000 €, nakoľko si požičali peniaze od brata, od
manželovho strýka, krstnej mamy a ona si zobrala aj úver. Ona neviedla evidenciu o sumách, ktoré
manžel dal obžalovanému.
V rámci odstraňovania rozporov medzi výpoveďami, svedkyňa potvrdila pravdivosť výpovede z
prípravného konania, kedy uviedla, že N. chodil k nim pýtať nové a nové finančné prostriedky, o ktorých

tvrdil že potrebuje na kolky a ako odmeny pre tretie osoby, ktoré mu mali pomáhať pri vybavovaní
opätovného prijatia jej manžela a R. F. do PZ. N. povedal, že peniaze sa naspäť vysúdia, sľuboval znovu
prijatie do PZ, ktoré stále odsúval, pričom v tejto súvislosti spomínal aj meno Q.. Taktiež obžalovaný
tvrdil že sa vec rieši v Štrasburgu a všetko bude v poriadku,

Svedkyňa T. W., matka poškodeného J. W., na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný chodil za
jej synom, pýtal si peniaze na dobitie kreditu, na vytiahnutie žumpy, na benzín. Jeden alebo dva krát cez
okno videla ako sa obžalovaný a syn rozprávajú pred domom. Keď syn nemal peniaze, tak sa požičali
peniaze 10000 € od jej kmotry F. X.. Taktiež si jej syn požičal peniaze od jej brata Š. J., ale nevedela
uviesť akú sumu. Na žiadosť syna si ona zobrala viac krát pôžičku po 2000€, spolu 6000 € alebo 8000

€. Od syna vedela, že mal problém na polícii a bol prepustený zo zboru, a obžalovaný sa vyjadril, že vec
je na dobrej ceste. Obžalovaný mal pýtať peniaze aj od F., bývalého kolegu jej syna.

Svedok Z.. J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že R. F., svojmu zaťovi po dohode s manželkou dal
okolo 15000 €. Mali vedomosť o tom, že F. bol prepustený z policajnej služby, v rodine riešili preukázanie

jeho neviny, že na to bude potrebovať peniaze, a preto sa s manželkou dohodli, že mu finančne pomôžu.
Spolu s W. si našli právneho zástupcu H.. Y., okrem toho vedel že existuje nejaká osoba, ktorá je
sprostredkovateľom medzi jeho zaťom a H.. Y.. F. vo svojej veci začal aktívne konať niekedy v roku 2010.
Prvé peniaze mu na právne služby požičal v roku 2010, kedy sa od neho dozvedel, že má šancu na
návrat do štátnej služby, resp. náhradu morálnej ujmy a ušlej mzdy, neskôr sa však dozvedel, že peniaze

nešli na tento účel ale zostali u sprostredkovateľa. Postupne F. požičal peniaze na viac krát po rôznych
čiastkach 1500, 2000, 2500 €. Žiadnu písomnú evidenciu o požičaných peniazoch neviedol, evidoval
pôžičku v pamäti a vždy k predchádzajúcej sume pripočítal ďalšiu sumu pôžičky. Po prepustení z polície
zať bol nezamestnaný, a jeho dcéra bola na materskej dovolenke, preto im s manželkou prispievali aj
na domácnosť.

Svedok H.. R. Y. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodených, ktorí potrebovali právnu pomoc, mu
doporučil obžalovaný. Poškodených zastupoval v konaní o obnove konania. Pri osobnom stretnutí mu
podpísali splnomocnenie a dohodli sa aj na odmene za zastupovanie. Zálohu obaja poškodení zložili
krátko po prvom stretnutí, po II. stupňovom konaní sa dohodli, že idú s vecou ďalej, a preto požiadal

poškodených o zloženie doplatku, ako zálohy na ďalšie úkony. Keďže peniaze pri sebe nemali, tak mu
ich poslali po N.. Poškodení si u neho overovali prevzatie peňazí od N., čo im potvrdil. Žiadnu inú
finančnú hotovosť mu obžalovaný v súvislosti so zastupovaním od poškodených nedal.
V I. stupňovom konaní o obnove boli úspešní, avšak v II. stupňovom konaní obnova bola zamietnutá a
na Ústavnom súde aj v Štrasburgu boli neúspešní.

S poškodenými sa osobne stretol viackrát aj v prítomnosti obžalovaného. Obžalovaný bol pri stretnutiach
minimálne štyri krát, bol na prvom stretnutí, na ďalšom stretnutí keď on pr ako obhajca naštudoval spis,
a bol prítomný aj na rekonštrukcii veci.Na prvom stretnutí došlo ku konkludentnému súhlasu všetkých, že v prípade potreby pošle informáciu
poškodeným prostredníctvom obžalovaného o termíne pojednávania, o výsledku rozhodnutia, o potrebe
stretnutia.

Pred podaním na Ústavný súd aj pred podaním na Štrasburg sa s poškodenými priamo nekontaktoval,
napriek tomu podanie odoslal, ale kontaktoval obžalovaného, aby poškodených informoval.

Na stretnutí s poškodenými, kedy prišlo k vyúčtovaniu ich zastupovania, sa od nich dozvedel, že
obžalovaný im hovoril, že budú účastní amnestie, že s ním riešili otázku ich sociálneho a dôchodkového

zabezpečenia, a tiež to, aby sa dostali späť do zboru, že medzi sebou mali nejakú ekonomickú dohodu,
ktorú obžalovaný nesplnil. Poškodených však informoval, že účasť na amnestii je zo zákona, na prijatie
do zboru ako obhajca nemá žiadny vplyv a jeho kancelária sa nezaoberá poskytovaním právnej pomoci
ohľadne sociálneho a dôchodkového zabezpečenia.
Čo sa týka rozhodnutí jednotlivých súdov tak rozhodnutia okresného a krajského súdu doručoval
poškodeným I. stupňový súd, o prevzatí rozhodnutia Ústavného súdu poškodenými má nimi podpísané

doručenky. Po výsledku zo Štrasburgu sa nevedel skontaktovať s poškodenými a preto požiadal
obžalovaného, aby im výsledok oznámil. Od obžalovaného dostal spätnú informáciu, že výsledok
poškodeným oznámil.

Svedkyňa K. N., matka obžalovaného, vypočutá na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby, uviedla,

že nie je jej známe, že by osoby J. W. a R. F. v rokoch 2010-2014 dávali obžalovanému nejaké peniaze.
V rokoch 2012 alebo 2013 syn potreboval peniaze a preto mu požičala hotovosť 10000 €. Nerozprávali
sa o tom, na aký účel peniaze potrebuje, pripustila že hovoril, že potrebuje niekomu pomôcť. Nevie
o tom, že by si jej syn od niekoho iného požičal peniaze a nevie ani o tom, že by on niekomu peniaze
požičal, nevie ani o tom, že by mal v rokoch 2010 až 2014 nejaké dlhy. Syn jej požičané peniaze nevrátil,

odôvodnil to tým, že ich nemá.

Z prečítanej výpovede svedkyne F. X. bolo zistené, že táto T. W. požičala na viac krát sumu 9000 €.
Peniaze vyberala z banky a čas s vybratými sumami je uvedený na bankových dokladoch. Pre odstup
času si nepamätala na aký účel si T. W. peniaze požičiavala. Osobu menom N. nepozná.

Z prečítanej výpovede svedka Z.. Š. J. bolo zistené, že tento si pre odstup času nepamätal sumu, ktorú
na viac krát požičal synovcovi J. W.. Peniaze vyberal z účtu, následne ich odovzdal J. a policajtovi
predložil aj listinné materiály. J. ho informoval, že peniaze potrebuje na nejaké právne účely.

Z výpovedí svedkov H. Q., J. Q., J. Q., J.. J. Q., R. Q., A. Q., A. Q., Ľ. Q., N. Q., E. Q., R. Q., P. Q.,
prečítaných na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že obžalovaného K. N. a ani poškodených J. W. G. R.
F. nepoznajú, nikto z nich ich nekontaktoval. Svedok W. E. obžalovanému neprisľúbil žiadnu pomoc v
súvislosti s osobami J. W. G. R. F.. Svedok J.. H. F. k prejednávanej veci neuviedol žiadne podstatné
skutočnosti.

V rámci dokazovania boli prečítané v spise zadokumentované listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
-písomným splnomocnením zo dňa 24.9.2010 R. F. G. J. W. splnomocnili advokáta H.. R. Y. na
zastupovanie v cause: obnova konania
-uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 5Nt/10/2010 zo dňa 4.11.2010 bola povolená obnova

konania Vojenského obvodného súdu Bratislava sp.zn. 1T/30/2007, toto rozhodnutie bolo uznesením
Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4Tos/9/2011 zo dňa 22.2.2011 zrušené a návrh odsúdených R. F. G.
J. W. na povolenie obnovy konania bol zamietnutý.
-uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 240/2011 zo dňa 31.5.2011 bola sťažnosť R.
F. G. J. W. zastúpených advokátom H.. R. Y. vo veci namietaného porušenia ich práva na osobnú

slobodu,základnéhoprávanaprávnupomocuznesenímKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4Tos/9/2011
z 22.2.2011 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
-sťažnosť R. F. G. J. W. podaná prostredníctvom advokáta H.. R. Y. bola Európskym súdom pre ľudské
práva v Strasbourgu dňa 27.3.2012 vyhlásená za neprijateľnú, vyrozumenie o tom bolo dňa 3.4.2012
zaslané advokátovi - H.. R. Y..

- R. F. čerpal v Slovenskej sporiteľni úver na základe zmluvy z 21.10.2010 vo výške 12.000 €, ktorý bol
prefinancovaný úverom z 6.2.2012 vo výške 12.000 € a tento úver bol prefinancovaný ďalším úverom z
13.3.2014 vo výške 12.000 €, pričom zostatok pohľadávky ku dňu 12.8.2015 bola vo výške 11.218,89 €- na osobnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX R. F. v období od 1.2.2012 do 31.12.2014 sú zaznamenané
vklady v hotovosti J. R. (s poznámkou mama, tata) 5.000 € dňa 22.12.2012, 6.000 € dňa 17.22013,
5.000 € dňa 26.4.2013, 5.000 € dňa 18.6.2013, 2.499,50 € dňa 4.8.2013, 500 € dňa 23.4.2014, vklady v

hotovosti K. N. 10.000 € dňa 31.7.2012, 300 € dňa 16.7.2014, 200 € dňa 10.8.2013, 500 € dňa 31.8.2014
- F. X. zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni uskutočnila hotovostný výber 3300 € dňa
30.9.2011, 1000 € dňa 24.1.2012, 1000€ dňa 24.1.2012, 800 € dňa 28.2.2012.
- J. W.W. čerpal revolvingový úver vo výške 1.500 € na základe zmluvy zo dňa 17.5.2012, 1020 € na
základe zmluvy zo dňa 2.3.2012, a v Slovenskej sporiteľni úver 13.480 € na základe zmluvy zo dňa

15.11.2010
- G. W. v Poštovej banke čerpala úver vo výške 3500 € zmluvou z 22.9.2010, 3500 € zmluvou zo dňa
9.12.2011, 5000 € zmluvou zo dňa 10.6.2013, 7000 € zmluvou zo dňa 10.9.2014
Z hľadiska osobných pomerov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne riešený a v evidencii
priestupkov má jeden záznam z roku 2014, kedy mu bola uložená políciou pokuta 20 € za porušenie
pravidiel v cestnej premávke. Na tento priestupok pre odstup času od jeho spáchania súd pri ukladaní

trestu neprihliadol. Z miesta bydliska obžalovaný bližšie hodnotený nie je.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku, pričom skutkovú vetu súd precizoval v súlade s výsledkami dokazovania a že ho spáchal
obžalovaný

Obžalovaný K. N. poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, od svedka W. prevzal
hotovosť 7.500 €, ktorú však ako zálohu na právne zastupovanie odovzdal advokátovi H.. Y.. W. G. F.
nič nesľuboval a žiadne iné peniaze od nich neprebral.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami poškodených J. W. a R. F., a celým radom dôkazov
ako sú výpovede svedkov G. W., T. W., F. X., Z.. Š. J., Z.. J. R. G. H.. R. Y., a tiež listiny preukazujúce o

výber peňažných hotovosti v bankových inštitúciách, resp. zmluvy o úveroch v nebankových inštitúciách.
Poškodený J. W. a poškodený R. F. síce neviedli evidenciu o sumách, ktoré odovzdali obžalovanému
na základe jeho prísľubov, ale obaja poškodení o sume 15000 € hovoria od začiatku trestného konania,
pričom výšku sumy každý z nich ustálil na základe výšky pôžičiek od príbuzných bankových resp.
nebankových inštitúcii, pričom tieto pôžičky u oboch poškodených vysoko prevyšujú sumu odovzdanú

obžalovanému. Taktiež výpoveďami poškodených mal súd preukázané, že obžalovaný od nich pýtal
peniaze opakovane, a tieto mu boli odovzdávané na rôznych miesta v meste Q., resp. pred rodinnými
domami poškodených.
Z výpovede svedka H.. R. Y. bolo preukázané, že on prevzal od poškodených iba dohodnutú odmenu
spolu vo výške 30000 €, a v prípade potreby obžalovaný mal informovať poškodených o stave konania

na súdoch. Žiadne iné peniaze od obžalovaného ani poškodených neprevzal. Výpoveď tohto svedka
usvedčuje obžalovaného o jeho vedomosti o stave veci poškodených, a o tom, že informácie získané od
advokáta celkom jasne využil vo svoj prospech tak, že tieto neodovzdal poškodeným, resp. ich klamlivo
informoval, pričom predstieral skutočnosti v rozpore so skutočným stavom.

Trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl.
Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci.
Poškodení v snahe dosiahnuť zvrat v právoplatne skončenej trestnej veci uverili obžalovanému, že

robí kroky smerujúce k tomu, aby dosiahli preukázanie svojej neviny, dávali mu peniaze, ktoré však
v skutočnosti nepoužil na ním prezentované účely a to rôzne poplatky na prokuratúru a súdy, resp.
pre tretie osoby, čím mal dosiahnuť návrat poškodených do policajného zboru, resp. oslobodenie a
vyplatenie odškodného.
Obžalovaný poškodených svojou predstieranou aktivitou výsledkom ktorej mal byť návrat poškodených

do policajného zboru a ich následné finančné odškodnenie, uviedol do omylu, pričom už v čase keď
od poškodených peniaze preberal vedel, že on sám nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutia
jednotlivých súdov, ani nebude vedieť ovplyvniť ani rozhodnutia príslušných policajných orgánov, a preto
spôsobom popísaným v skutkovej vete na úkor poškodených obohatil seba minimálne o 30.000 €.Ustanovenie § 221 odsek 3 Trestného zákona je kvalifikovanou skutkovou podstatou k § 221 odsek 1
Trestného zákona a kvalifikačným znakom je spôsobenie značnej škody trestným činom podvodu, keď

za značnú škodu sa považuje škoda, ktorá dosahuje najmenej 26600 € a kvalifikačným znakom
je aj spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, v prejednávanom prípade po dlhší čas v zmysle
§ 138 písmeno b/ Trestného zákona

Na základe vyššie uvedeného bol preto skutok obžalovaného právne kvalifikovaný ako zločin

podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 3 písmeno a/, c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný svojim
úmyselným a protiprávnym konaní naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky
uvedeného trestného činu. Súd ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme
chránenom ustanovením § 221 Trestného zákona (vlastnícke právo) na strane druhej, nemal žiadne
pochybnosti.

Pri rozhodovaní o druhu trestu (§ 32 Trestného zákona), výmere trestu a ukladaní trestu súd vychádzal
z kritérií uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

V prospech obžalovaného súd pričítal jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Následne vzhľadom na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností súd postupoval v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, t.j. znížil
hornú hranicu trestnej sadzby 10 rokov o jednu tretinu, a preto pri výmere trestu súd vychádzal zo
zákonnej trestnej sadzby 3 roky až 7 rokov 8 mesiacov, a uložil obžalovanému trest odňatia slobody 3

roky na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Výkon trestu odňatia slobody bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
3 roky, pričom takto súd rozhodol vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
bezúhonný život a prostredie v ktorom žije, keď súd mal dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Zároveň
obžalovanému bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, a v rámci
probačného dohľadu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze počas skúšobnej doby preukazovať
zdroj svojej obživy.

Podľa názoru súdu takýto druh trestu uložený obžalovanému zodpovedá všetkým kritériám
ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona, a preto je tento trest spôsobilý aj
na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako
aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti spred obžalovaným tak, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd o nároku na náhradu škody poškodených R. F. a J. W. nerozhodol, pretože ani jeden z nich po
prečítaní obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní si nárok na náhradu škody neuplatnili v

zmysle § 256 odsek 2 Trestného poriadku.

Vzhľadomnatietoskutočnostiaokolnostisúdovineatresterozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.