Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5715215244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaJUDr.JanyKotrčovej,vsporežalobcu:TRIXPA,s.r.o.,sosídlom
Priekopská 3706/104, 036 01 Martin, IČO: 44 527 438, právne zastúpený: JUDr. Katarína Turanská,
advokátka so sídlom U. námestie XXXXX/XXB, XXX XX Y., proti žalovanému: Ing. K. J., nar. X.X.XXXX,
bytom R. U. XXXX/XX A, XXX XX Y., o zaplatenie 41.475 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/474/2015-538 zo dňa 6.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36.475
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 36.475 € od 24.07.2013 do zaplatenia a vo

zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 41.475 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 24.7.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a žalovaným ako

spotrebiteľom bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bola stavba chaty pre žalovaného
na Martinských holiach. Uvedené mal preukázané zo zhodných tvrdení strán sporu s tým, že cena
za dielo bola podľa jednotkových cien z cenovej ponuky, ktorá bola poslaná mailom žalovanému.
Predmetom zmluvy o dielo bolo vyhotovenie chaty, pričom sa malo vychádzať z projektu „CHATY -
J.", kde autorom bol Ing. Arch. H. Q. a bolo vydané stavebné povolenie zo dňa 22.10.2010 na stavbu
rekreačnej chaty na pozemku parc. č. KN 1285/99, k.ú. A., pozostávajúcej zo suterénu, prízemia
a obytného podkrovia. V zmysle stavebného povolenia stavba mala byť dokončená najneskôr do

31.12.2012. Žalobca preukázal svoje tvrdenia, že stavba chaty pre žalovaného sa vykonávala na
základe zmeneného projektu Ing. arch. R., odlišného od projektovej dokumentácie Ing. arch. Q.. Zmenu
projektovej dokumentácie inicioval žalovaný, za ktorým účelom oslovil Ing. arch. R. a uvedené bolo
preukázané z výpovede svedkov Ing. arch. R. a Ing. U. V.. I svedok Ing. arch. Q. potvrdil, že mu žalovaný
uviedol, že poveril sprostredkovaním výstavby architekta R., ktorý mu mal všetko zabezpečiť a upraviť
dokumentáciu. Tvrdenie žalovaného, že nevedel o zmene projektovej dokumentácie, je nepresvedčivé a
bolo spochybnené už vyššie uvedenými dôkaznými prostriedkami, ako aj listinnými dôkazmi, a to hlavne

projektom, ktorý mal vypracovať Ing. arch. R. pre žalovaného a aj výpoveďou Ing. arch. R.. Je v rozpore
so zdravým rozumom, aby niekto vypracovával projekt bez toho, aby investor zmenu projektu inicioval
a vedel o nej. Preto tvrdenia žalovaného, že s projektom vypracovaným Ing. arch. R. nedisponoval,
nemal o ňom vedomosť a nedal pokyn na realizáciu stavby podľa tzv. novo vyhotovenej projektovejdokumentácie, preukázané neboli. Z výpovede svedka Ing. arch. R. vyplynulo, že boli v blízkom vzťahu
so žalovaným a mal vedomosť, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti v jeho spoločnostiach
realizoval prestavby, rekonštruoval, čo znamená, že disponoval stavebnými vedomosťami. Rovnako

bolo preukázané výpoveďou svedkov Ing. arch. R., Ing. arch. Q., že väčšina z chát, ktoré boli predané
aj spolu s projektovou dokumentáciou Ing. Q., boli postavené odlišne. To, že došlo k zmene stavby
pred dokončením preukazuje aj znalecký posudok č. 10/2017, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s
kúpnou zmluvou, na základe ktorej žalovaný v priebehu konania predal predmetnú rekreačnú chatu ako
rozostavanú stavbu a súčasťou tejto kúpnej zmluvy musel byť aj znalecký posudok, ktorý vo svojom

obsahu spomína, že bola vypracovaná projektová dokumentácia na novo stavbu Chata „J.", zmena
stavby pred dokončením v rozsahu situácie, pôdorysu, podlaží, rezu a pohľadov, ktoré vypracoval Ing.
arch. H. Q. v apríli roku 2017.

3. Výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov U. V., Ing. arch. H. Q. bolo preukázané, že v roku 2011
žalobca urobil cenovú ponuku na stavbu - chatu Ing. R. V. na Martinských holiach. Táto cenová ponuka

bola doručená e-mailom aj žalovanému, ako aj ostatným záujemcom o stavbu chaty a bola na celú
chatu, čo znamená, že išlo o zakladanie chaty vrátane zriaďovacích predmetov. Cenová ponuka pre
Chatu „J." bola vyhotovená 3.3.2012 a vychádzala z cenovej ponuky na chatu „V." a bola na celkovú
sumu135.872,53€.Nastretnutívmáji2012bolaprítomnýmstavebníkom,vrátanežalovanéhoopätovne
predložená cenová ponuka na stavbu celej chaty, čo žalovaný v priebehu konania nepopieral. Tieto

skutočnosti potvrdil aj svedok U. V.. Keďže preukázateľne došlo k zmene projektu Chaty „J.", dňa
2.10.2012 žalobca zaslal žalovanému e-mail, ktorého prílohou boli: krycí list rozpočtu a rozpočet podľa
skutočne vykonaných prác do tohto času. Teda napriek tomu, že bola predložená cenová ponuka,
avšak následne došlo k zmene rozsahu diela, t.j. bola preukázaná dohoda o tom, že dielo sa bude
vykonávať podľa novovytvorenej projektovej dokumentácie Ing. arch. R., z ktorého dôvodu došlo k

dohode o postupe, na základe ktorého sa určí cena diela stranami sporu a malo sa vychádzať z
jednotkových cien predloženej cenovej ponuky podľa skutočného súpisu vykonaných prác, vzhľadom
na zmenu rozsahu vykonaných prác. Čiže nebola dohodnutá cena podľa pevného rozpočtu. Žalobca
za práce vykonané na diele v roku 2012 vyhotovil faktúru č. 21200109 na sumu 37.965 € za hrubú
stavbu, ktorá bola splatná 14.1.2013 a zo strany žalovaného bola uhradená. Vo faktúre boli súčasne

zaúčtované jednotlivé zálohovo prijaté platby od žalovaného. Žalovaný uvádzal, že uhrádzal čiastkové
platby aj po splatnosti prvej faktúry, t.j. po 31.12.2012, keď si mal od Ing. arch. Q. dňa 21.3.2013 požičať
sumy 5.000 € a tieto mal zaplatiť žalobcovi, ako aj mal realizovať ďalšiu platbu vo výške 5.000 €, čo
preukazoval príjmovým pokladničným dokladom z 11.1.2013. Výpis z účtu preukazujúci, že mu mala
byť poskytnutá pôžička od Ing. arch. Q. nepreukazuje, že túto pôžičku aj reálne použil ako čiastkovú

platbu na dielo žalobcovi. Príjmový pokladničný doklad bol žalobcom správne spochybnený, nakoľko
z tohto vyplýva, že tento si vystavil sám žalovaný. O úhrade prvej faktúry č. 21200109 ako čiastkovej
faktúry svedčí aj príjmový pokladničný doklad č. 572 zo dňa 31.12.2012 preukazujúci, že žalobca prijal
od žalovaného čiastku 37.965 €. Žalobca zároveň listinnými dôkazmi - súpisom všetkých dokladov od
1.1.2013 do 31.12.2013 preukázal, že mu žalovaný po 1.1.2013 žiadne zálohové platby v súvislosti s

dielom neuhradil. Za práce vykonané v roku 2013, ktoré súviseli so zhotovením strechy a podkrovia,
žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 21300031 zo dňa 30.6.2013, splatnej dňa 23.7.2013, ktorú
si žalovaný prevzal dňa 9.7.2013, čo potvrdil svojim podpisom na samotnej faktúre a súčasťou tejto
faktúry bol aj priložený súpis prác. Predmetnú faktúru žalovaný žalobcovi neuhradil, pričom faktúru nikdy
nenamietal. Tvrdenia žalovaného, že mal za to, že sa jedná o inú faktúru, týkajúcu sa vykonávania prác

žalobcom pre inú spoločnosť žalovaného, neboli preukázané a sú nepresvedčivé. To, že bola dohoda
o odplate, ktorá spočívala v tom, že bola predložená cenová ponuka, t.j., že žalovaný bol oboznámený
s jednotkovými cenami jednotlivých položiek, s ktorými súhlasil, vyúčtovanie prebehlo podľa skutočne
vykonaných prác a takýmto postupom žalovaný uhradil aj prvú faktúru za vykonanú časť diela, cenu
nerozporoval, resp. nepreukázal, že v čase vystavenia obidvoch faktúr namietal výšku ceny vykonaných

stavebných prác a materiálu. Podľa cenovej ponuky, položka 61 až 65 predstavovala náklady za strešné
práce vo výške 26.860 € bez DPH, spolu s DPH vo výške 32.232 €. Nakoľko však došlo k zmene
stavby, strecha bola s inou skladbou materiálu, ako tá podľa pôvodného projektu Ing. arch. Q.. Preto
uvedená faktúra za práce súvisiace so zhotovením strechy bola vystavená na sumu 34.562,50 € bez
DPH, spolu s DPH 41.475 €. Cena nebola dojednaná, ani určená odhadom, či pevnou sumou, nakoľko

v priebehu realizácie diela sa rozsah diela zmenil. Súčasťou faktúry je aj riadny súpis vykonaných prác.
V tejto súvislosti žalobca doložil aj listinný dôkaz, a to krycí list rozpočtu a rozpočet s výkazom na chatu
Martinské Hole vypracovaný Ing. H. F. zo dňa 8.9.2016, ktorý pri ohodnocovaní vychádzal zo súpisu
vykonaných prác, ktoré tvorili prílohu faktúry č. 21300031 a ohodnotil stavebné práce a materiál prizhotovení strechy objektu chaty žalovaného vo výške 46.762,69 €, bez DPH 38.968,91 €. Teda cena,
ktorú určil žalobca bola primeraná aj v súvislosti s ohodnotením iného znalca z odboru stavebníctvo.

4. Medzi stranami sporu bol spôsob platenia ceny diela dohodnutý tým spôsobom, že po určitej etape
alebozaurčitúetapudielasabudúplatiťprimeranépreddavky.Tiesanáslednepotomzúčtujúvofaktúre.
Tento spôsob platenia ceny diela potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi a uvádza ho i svedok Ing. arch.
Q., ktorý potrdil, že aj on týmto spôsobom platil žalobcovi za vyhotovenie diela.

5. Podľa stavebného povolenia malo byť dielo vykonané do 31.12.2012. Stavba strechy pre objekt
rekreačnej chaty žalovaného bola realizovaná cez živnostníka M. S. a klampiarske a pokrývačské
práce mala realizovať spoločnosť TKÁČIK - STRECHY, s. r. o.. Práce v súvislosti so strechou boli
dokončené až na jar a tie sa potom zúčtovali v žalovanej faktúre v roku 2013. Nakoľko boli mrazy,
práce sa nedali dokončiť, pretože by boli popraskali plechy, keby to bol klampiar zatváral, a z toho
dôvodu sa to dokončovalo až na jar 2013. Tieto skutočnosti preukazujú aj fotografie zo dňa 5.9.2012,

z ktorých vyplýva, že chata Q. sa nachádza na ľavej strane a chata J. na pravej strane s tým, že
chata J. bola už v tom čase pripravená na montáž strechy. Z fotografií z 6.11.2012 vyplýva, že chata
V. (prvá vľavo) bola už zakrytá, na chate Q. (napravo od chaty - V.) sa ešte robil krov na strechu,
ktorý rovnako realizoval pán S. a chata J. je už zakrytá a je pripravená na zafalcovanie (vpravo). K
námietke žalovaného, že dielo nebolo riadne dokončené a odovzdané, sa žalobca vyjadril, že pokiaľ mu

žalovaný neuhradil žalovanú faktúru, nepokračoval vo vykonávaní dokončovacích prác v rámci zmluvy
o dielo a o týchto skutočnostiach žalovaný vedel a nenamietal to, resp. nepreukázal jediným dôkazom,
že by vyzýval žalobcu na pokračovanie prác na predmetnej rekreačnej chate a žiada, aby mu žalobca
riadne odovzdal vyhotovené dielo. Žalovaný nijako nezamedzil vykonávaniu prác, s ich vykonávaním
súhlasil, proti realizácii dodávky materiálu nemal žiadne námietky, na stavbu chodil. Faktúru prevzal

9.7.2013 a ak by zistil, že na stavbe sa vykonávajú práce, ktoré si neobjednal, bolo by nelogické, aby
neurobil nič, aby zabránil ich realizácii, či dokončeniu. Do času vystavenia druhej faktúry vykonané práce
na stavbe riadne hradil a prevzal rovnako neformálnym spôsobom. V priebehu konania rozostavanú
rekreačnú chatu žalovaný predal. Cítil sa ako vlastník nehnuteľností, jeho zmluvná voľnosť nebola
ničím obmedzená, s nehnuteľnosťou nakladal. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že žalovaný nemal

záujem ďalej na dokončovacích prácach v rámci zmluvy o dielo pokračovať, nepreukázal súdu, že by
vyzýval žalobcu na dokončenie diela, na pokračovaní v nedokončených prácach. Predmet diela taký,
ako bol vyhotovený na základe druhej faktúry prevzal, disponoval s predmetom diela, o čom svedčí
aj skutočnosť, že nehnuteľnosť v rámci konania predal. Žalovaný poukazoval na to, že v priebehu
vykonávania diela vznikol medzi nimi rozpor kvôli pivnici, ktorý si dal vysvetliť od žalobcu a zaplatil

faktúru, aj pokračovali v stavbe, avšak potom druhý rozpor vznikol po osadení okien, kde mal zistiť, že
chata má posunutý rozmer o 11 cm. Žalovaný však nepreukázal, že žiadal odstránenie závad, uvádzal
iba, že nemá o tom dôkazy a nedoložil dôkazy preukazujúce, že reklamoval u žalobcu vady diela, že
ho vyzýval na odstránenie vád a ani prípadné vady diela však nemôžu odôvodniť nezaplatenie diela,
ale môžu byť len dôvodom k uplatneniu zodpovednosti za vady. Doložil zápis o vykonaní obhliadky

stavby zo dňa 24.7.2015, ktorá ohliadka však bola vykonávaná len v prítomnosti žalovaného a Ing.
Igora Kovačku, ako odborne spôsobilej osoby bez prítomnosti žalobcu. Ing. Igor Kovačka konštatoval, že
stavba vykazuje určité statické poruchy, ktoré sú odstrániteľné a z tohto hľadiska určite nie je potrebné
odstrániť stavbu. Ani k týmto vadám žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom, že by reklamoval tieto
vady diela u žalobcu. Navyše týmito vadami sa zaoberal až po dvoch rokoch od prevzatia faktúry so

súpisom vykonaných prác, a to bez prítomnosti žalobcu.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.3.2018 vzniesol započítaciu námietku ohľadom sumy 8.145,98
€, kedy (prvá) faktúra k 31.12.2018 mala byť preplatená o uvedenú sumu oproti cenovej ponuke pri
uzatváraní zmluvy o diela, a aj ohľadom istiny 34.820 € ako skutočnej škody, ktorá našla reálny odraz v

kúpnej cene, za ktorú predal rozostavanú chatu Ing. V.. K započítacej námietke sa vyjadroval žalobca,
ktorý uviedol, že nakoľko započítanie môže uskutočniť dlžník veriteľa a pohľadávka musí byť platná
a je teda zrejmé, že žalovaný sa cíti ako dlžník a teda nárok žalobcu uznáva. Zároveň má za to, že
suma, ktorú žalovaný žiada započítať, je premlčaná. Pokiaľ išlo o započítanie sumy 8.145,98 € ako
rozdiel medzi rozpočtom a fakturovanou čiastkou na základe čiastkovej faktúry č. 21200109, vystavenej

na sumu 37.965 €, splatnej dňa 14.1.2013 a ktorá bola uhradená žalovaným dňa 31.12.2012 a mala
byť ňou uhradená prvá časť hrubej stavby, súd prvej inštancie konštatoval, že námietka premlčania
vznesenážalobcomjenedôvodná.Kvznikutejtozapočítavanejpohľadávkydošlovroku2012,najneskôr
31.12.2012 a pohľadávka uplatnená v tomto konaní a vyplývajúca z druhej faktúry č. 21300031 na sumu41.475 € bola splatná dňa 23.7.2013, teda v čase stretu týchto pohľadávok, započítavaná pohľadávka
žalovaného nebola premlčaná. Avšak pohľadávka, ktorú žalovaný uplatnil na započítanie, nie je reálne
existujúcou pohľadávkou, a teda nie je platnou pohľadávkou. Bolo zrejmé, že faktúra č. 21200109

za vykonané práce bola vyššia ako vymedzovala cenová ponuka, avšak bolo v konaní preukázané,
že predmetná cenová ponuka, na ktorú sa žalovaný odvolával, bola na úplne iné dielo, inú chatu
a realizovalo sa zmenené dielo podľa projektovej dokumentácie od Ing. arch. R., čo bolo v konaní
nepochybne preukázané. Žalovaný túto časť diela prevzal, faktúru zaplatil, nikdy nerozporoval vykonané
dielo, ani cenu za dielo vymedzenú faktúrou č. 21200109.

7. Pokiaľ ide o výšku skutočnej škody 34.820 €, ktorá mala mať reálny odraz v kúpnej cene, predmetnú
škodu žalovaný preukazoval listinou podpísanou nečitateľnou osobou, zrejme Ing. Y. F.. Z tejto listiny
vyplynulo, že sú tu vyčíslené nejaké opravy a reklamácie v súvislosti s rekreačnou chatou J.. Žalovaný
tvrdil, že ide o vyčíslenie nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby stavba netrpela zistenými
závadami a skutočná škoda našla svoj reálny odraz v kúpnej cene za chatu, ktorá bola predaná p.

Ing. V. za sumu 50.000 €, kde pozemok je minimálne 38.000 €, preto bola tá cena taká nízka. Jedná
sa o skutočnú škodu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepreukázal splnenie kumulatívneho
predpokladu na náhradu škody, a to protiprávny úkon zo strany žalobcu. Nebolo preukázané, že
by žalovaný si uplatnil vady riadne a včas voči žalobcovi a dodržal tým ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Rovnako nebol splnený ani ďalší predpoklad, a to, že táto škoda vznikla, nakoľko išlo len o

hypoteticky vyčíslenú škodu, ktorú však reálne žalovaný neuhradil v prípade, že by si teda dal opraviť
predmetné vady a že by teda reálne došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére o túto čiastku. Tým pádom
nebol preukázaný ani ďalší predpoklad, a to príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou,
zavinenie iné než nedbanlivosť. Ide teda o neexistujúcu pohľadávku nepreukázanú, a preto nebolo
možné vykonať započítací prejav voči tejto neexistujúcej nie platnej pohľadávky vo vzťahu k pohľadávke

žalobcu v tomto konaní. Preto započítací prejav žalovaného vyhodnotil ako za nedôvodný.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej

inštancie sa dopustil tých istých chýb, ktoré vytýkal už v pôvodne podanom odvolaní. Ignoruje ním
predložený listinný dôkaz, a to statický posudok stavby vypracovaný autorizovaným statikom Ing. M.
F., aj návrh na vypočutie tejto osoby. Nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že žalobca dňa 2.5.2019
predložil svoje podanie zo dňa 23.04.2019, pričom uvedené podanie mu nebolo doručené na vyjadrenie
a nové rozhodnutie sa javí v novom svetle, preto sa odôvodnene domnieva, že jeho právo na prípravu

na pojednávanie a právo na poznanie obsahu spisu a relevantnej argumentácie protistrany, bolo
odignorované. Tento postup považuje za nesúladný s ústavnoprávnym rámcom súdneho konania. Súd
prvej inštancie znova zopakoval, že nepreukázal, že po 1.1.2013 zaplatil žalobcovi sumu 5.000 €,
napriek tomu, že predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý vypísal sám, keďže mu žalobca prestal
vystavoval takéto doklady. Na predmetnom príjmovom pokladničnom doklade je podpis žalobcu ako

preberajúceho finančné prostriedky. Rovnaký prístup zvolil súd prvej inštancie aj vo vzťahu započítacej
námietke pri sume 8.145,98 €, keď považuje za dôležité poukázať na to, že v pôvodnom zrušenom
rozsudkusúdprvejinštanciedospelknázoru,žepritejtopohľadávkežalobcavzniesoldôvodnenámietku
premlčania a žalobca nepoprel existenciu tejto pohľadávky, práve naopak, vzniesol iba námietku
premlčania. Ak nie je dôvodná námietka premlčania, prečo sa súd prvej inštancie neriadil ustanovením §

151 ods. 1 CSP. Existenciu tejto pohľadávky poprel žalobca až vo svojom podaní zo dňa 23.4.2019, ktoré
mu nebolo doručené. V tejto časti súd prvej inštancie toto podanie doslovne prevzal. Žalobca v žalobe
tvrdil, že uzavreli zmluvu o zhotovení strechy a že nejakú časť diela prevzal, pričom nikdy nezaplatil
nejakú faktúru, ako to tvrdí žalobca a súd prvej inštancie a že do konkrétnej faktúry č. 21200109
zarátal žalobca všetky

jeho čiastkové platby. On žalobcovi platil v hotovosti len sumy podľa jeho požiadaviek a žiadnu
faktúru neprevzal. V čase, keď po 1.1.2013 platil žalobcovi ďalšie finančné prostriedky v hotovosti, len
pokračoval v tom, čo som robil predtým a to bez akýchkoľvek preberacích protokolov, resp. niečoho
obdobného. Boli dohodnutí na postavení chaty za sumu 130.000 € bez DPH. Ak malo teda dôjsť k zmene
projektu, ako uvádza súd prvej inštancie, pri základoch došlo akurát k zníženiu nákladov pre menší

rozsah podpivničenia a inak nešlo o žiadnu zmenu. Žalobca nepreukázal zmenu na pôvodnej dohode
o postavení chaty „na kľúč". Iba faktúrou č. 21200109 navýšil sumu pôvodnej dohody o sumu 8.145,98
€. Rovnako zápočet druhou sumou je urobený riadne a spôsobil zánik žalovanej pohľadávky. Nesúhlasí
s odôvodnením, že si neuplatnil u žalobcu vady, čo bolo preukázané v predchádzajúcom konaní a tvrdilto aj v odvolaní. Avšak podstatné je to, že preukázanie existencie porušenia právnej povinnosti nie je
viazané na uplatnenie vád. Uvedené nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho predpisu. Preukázal
porušenieprávnejpovinnosti(napr.§633ods.1OZ)predloženímlistinnéhodôkazu-statickéhoposudku

Ing. M. F.. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje, že ide o hypoteticky vyčíslenú škodu a má za to, že
došlo k zníženiu hodnoty jeho chaty, nakoľko nezaplatil postavenie chaty s takými kvalitatívnymi vada,
ako vyplývajú zo statického posudku a započítal iba skutočnú škodu, ktorá je rozdielom medzi tým, čo
urobil žalobca (a čo mal zaplatené) a tým, čo by bolo pri tom, ak by žalobca neporušil svoju právnu
povinnosť zhotoviť dielo riadne. Táto skutočná škoda našla odraz v kúpnej cene v zmluve s Ing. M. V.. K

výroku o trovách konania uvádza, že žalobca podal dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia.
K obom návrhom sa vyjadroval prostredníctvom právneho zástupcu a oba návrhy boli zamietnuté. Preto
je toho názoru, že bez ohľadu na jeho odvolaciu argumentáciu smerujúcu voči výroku vo veci samej,
ide o nesprávne rozhodnutie. Nie je možné tvrdiť, že žalobca mal plný úspech. Nie je možná ani úvaha
o tom, že žalobcovi iba jednoducho nepatrí náhrada trov za úkony spočívajúce vo vypracovaní týchto
dvoch návrhov. Správne môže byť iba to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhov žalobcu na nariadenie

predbežného, resp. neodkladného opatrenia je jeho úspechom.
Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať mu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. V doplnenom odvolaní v rámci odvolacej lehoty vo
vzťahu k nedoručenému vyjadreniu žalobcu z 23.4.2019 predložil vyhlásenie svedka Ing. M. V., ktoré
preukazuje nepravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré predniesla jeho právna zástupkyňa v záverečnej reči na

pojednávaní 6.5.2019.

10. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že s týmto odvolaním nesúhlasí, trvá na všetkých svojich
písomných a ústnych vyjadreniach, a najmä poukazuje na vyjadrenie zo dňa 15.6.2018 a 23.4.2019,
kde sa podrobne vyjadrovali ku skutočnostiam, na ktoré opätovne žalovaný v odvolaní poukazuje, a to

započítanie sumy 8.145,98 €, nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to znaleckého posudku, či uplatnenie
vád. Rozsudok súdu prvej inštancie v plnej miere rešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn.
7Co/199/2018. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 5.000 €, pokladničný bloček bol podpísaný žalovaným a nie
žalobcom, teda žalovaný nepreukázal, že by žalobca túto sumu prevzal. K vyhláseniu svedka Ing. M. V.
uviedol, že pokiaľ sa tento svedok vyjadril, že sa od vyjadrení dištancuje, neznamená, že by vyjadrenia

žalobcu v záverečnej reči boli nepravdivé. V prípade úspechu si uplatňuje trovy odvolacieho konania a
navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

11. Žalovaný v replike uviedol, že vyjadrenie žalobcu považuje za veľmi stručné, ktoré nedokáže
reagovať na obsiahlu odvolaciu argumentáciu. Pokiaľ tvrdil vo vyjadrení žalobca, že pokladničný bloček

bol podpísaný žalovaným a nie žalobcom, uvedené je len hrubou manipuláciou, nakoľko súd prvej
inštancie nikde netvrdí, že pokladničný doklad bol podpísaný ním ako žalovaným (nedospel k takémuto
skutkovému záveru). Ide o pokladničný doklad, ktorý vystavil, pretože žalobca už prestal sa obťažovať
s vystavovaním takýchto dokladov a on nemal žiadnu možnosť, ako ho k tomu prinútiť, ale podpis
príjemcu peňazí je podpisom žalobcu. Do konania boli predložené viaceré pokladničné doklady s

rovnakým podpisom žalobcu, ktorý podpis žalobca nepoprel. Svedok Ing. M. V. si prečítal vyjadrenie
žalobcu a od tohto sa dištancoval. Jeho osobou argumentoval žalobca tým, že preukazoval údajne
nepravdivosť jeho tvrdení. Bol to žalobca, ktorý vkladal skoro priamu reč do úst tejto osoby a táto osoba
napísala jednoducho a stručne k žalobcovým tvrdeniam, že sa od nich dištancuje. Má za to, že podaným
vyjadrením žalobca nevyargumentoval nič z jeho odvolania.

12. Žalobca v replike opätovne uviedol, že v odvolaní žalovaného zo dňa 12.7.2019, ako aj vo vyjadrení
z 23.8.2019, poukazuje žalovaný na tie isté skutočnosti, ktoré vytýkal súdu prvej inštancie aj v odvolaní
21.5.2018 a k nim už zaujal postoj odvolací súd. Zákonodarca nemal na mysli pri procesnej obrane
a procesnom útoku to, aby strany sporu opakovane uvádzali tie isté skutočnosti a dôkazy. Pokiaľ

žalovaný opäť uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil zaplatenie sumy 5.000 €, pridržiava sa toho, ako to
vyhodnotil súd prvej inštancie v bode 23 rozsudku. Vyhlásenie svedka Ing. M. V. nemá právny význam
pre rozhodnutie vo veci, avšak chce poukázať na to, že žalobca od septembra 2019 vykonáva pre
Ing. V. práce na predmetnej nehnuteľnosti.

13. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu, že zotrváva na tvrdených skutočnostiach v odvolaní, ktoré
uvádzal už pri prvom odvolaní a mal sa s nimi vyporiadať odvolací súd a naopak, je to žalobca, ktorý vo
svojom vyjadrení neuvádza nič nové k príjmovému pokladničnému dokladu na sumu 5.000 €. K osobeIng. M. V. neuvádza žalobca nič významné, nerozporuje to, že táto osoba označila jeho tvrdenia za také,
od ktorých sa musí dištancovať. Vykonávanie prác pre Ing. V. nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou.

14. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala sporová strana
včas proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP),
po zopakovaní dokazovania v zmysle § 384 ods. 1 CSP pred odvolacím súdom, a to oboznámením
listinných dôkazov - príjmových pokladničných dokladov, kúpnej zmluvy V 2471/2017, znaleckého
posudku Ing. Kovačku č. 108/2017, dohodou o vyporiadaní BSM z 1.10.2015, statickým posudkom

stavby, vypočítaným rozdielom medzi ponukovou cenou a faktúrou, vypočítanými nákladmi na opravu a
reklamácie Ing. F., preskúmal rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcichskutočnostípokiaľsajednáouzavretiezmluvyodielomedzisporovýmistranami,ozmene
predmetu tejto zmluvy o dielo, ceny za vykonané dielo, spôsob platenia ceny za dielo, vykonanie diela
a jeho odovzdanie a na podklade takto zisteného skutkového stavu dospel v tejto časti k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia v tejto časti zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd

konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). V opačnom prípade by len došlo k opakovaniu rovnakých dôvodov.

16. Opakovaným dokazovaním pred odvolacím súdom bolo zistené, že žalovaný predložil do spisu
Statický posudok stavby Ing. M. F. z marca 2017 (č.l. 185) v závere, ktorého sa konštatuje, že hrubú

stavbu kvalifikuje ako staticky nezabezpečenú a tým nefunkčnú a je nutné previesť úpravy nosnej
konštrukcie, pričom sa má jednať o zásadné nedostatky: dodávateľ realizoval stavbu bez realizačného
projektu, obvodové murivá majú nekvalitné spoje, priečky 2.NP sú poškodené od vodorovných účinkov
konštrukciekrovu,krovvčastihambálkujefunkčný,časťvovikieriniejestatickyzabezpečná-nefunkčná,
súnutnéstatickéúpravy,hlavnevrchnýtrám,základyjenutnéoveriťkopanousondou,zistiťúnosnosťRd

= 200 Kpa, stavbu ako celok treba staticky zabezpečiť, konštrukciu a krov nie je vhodné ďalej využívať
a pokračovať v ich dokončení. Je nutné bezpodmienečne zistiť alebo doložiť dodávateľom výstuž
stropu a celý strop staticky overiť. Následne žalovaný doložil do spisu vyjadrenie Ing. Y. F. - stavebný
dozor - ohľadne nákladov na opravy a reklamácie, a to výmena neodborne zrealizovaných prípojok
inžinierskych sietí, nové výkopy, odstránenie poškodených sieti, uloženie nových prípojok, zhutnený

zásyp, oprava tepelnej izolácie suterénu, výkopy, odstránenie chybnej izolácie, položenie novej izolácie,
spätný zásyp, statika nosných múrov - zaistenie konštrukcií pred búraním nosných múrov, búracie práce,
nové nosné konštrukcie, odstránenie zaistenia konštrukcií, chybné zrealizovanie priečok: búracie práce,
nové konštrukcie, chybná statika krovu: zaistenie konštrukcií, výmena staticky nevyhovujúcich prvkov,
odstránenie zaistenia, presun hmôt, odvoz stavebného odpadu na skládku, poplatok za skládku, a to v

celkovej výške 34.820,- Eur, ktorú sumu si napokon započítacím prejavom uplatnil ako náhradu škody,
nakoľko pre vady diela jeho hodnota bola stratová pri predaji tretej osobe. Z Dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 1.10.2015 vyplýva, že žalovaný sa už v tomto čase cítil byť
vlastníkom rozostavanej chaty (pokiaľ namietal neodovzdanie diela žalobcom), keď bola predmetom
tohto vyporiadania v zmysle bodu 5.1.5.

17. Podľa § 645 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec
zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci
v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke
vymienil. Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu

dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu
alebo nevhnodnosť jeho pokynov neupozornil.

18. Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady, Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného

odkladu.

19. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni
tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo nazrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa
vadypoopravealebopreväčšípočetvádnemôževecriadneužívať.Akideoneodstrániteľnúvadu,ktorá
však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

20. Práva zo zodpovednosti za vady diela sa uplatňujú jednostranným právnym úkonom, ktorým
objednávateľvytknezhotoviteľovikonkrétnuvadu(označenímvadnejvlastnostialebopopísanímprejavu
vady). Pri uplatnení zodpovednostného nároku (vytknutí vady) musí objednávateľ uplatniť i voľbu
zodpovednostného práva (čo žiada titulom zodpovednosti za vady). Teda nestačí objednávateľovi vadu

len vytknúť, ale je potrebné v záručnej dobe konkrétne uviesť, aké právo z tohto dôvodu uplatňuje.
Žalovanývkonanínepreukázalakýmspôsobomvytkolvadydielažalobcoviaakéhonárokusakonkrétne
voči nemu domáhal. Z predloženej technickej správy Ing. Buťku, ako aj vyčíslených nákladov na opravu
Ing. F. by bolo možné zatiaľ ustáliť, že sa jedná o odstrániteľné vady. Žalovaný nepreukázal, že žalobcu
vyzval na odstránenie týchto vád bezplatne. Ani výpoveďou svedka Ing. arch. R. nebolo preukázané,
že žalovaný si riadnym spôsobom uplatnil u žalobcu vady diela, svedok len pripustil, že sa hovorilo o

nejakých nedostatkoch, ale nič konkrétne k týmto vadám. Žalovaný teda v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, že žalobcovi kvalifikovaným spôsobom vytkol vady diela.

21. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť

o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom

sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

22.Žalovanýnapojednávanídňa26.3.2018vykonalzapočítacíprejavnasumu8.105,98Eur,akorozdiel
medzirozpočtomafakturovanoučiastkounazákladečiastkovejfaktúryč.21200109vystavenejnasumu
37.965 Eur, splatnej dňa 14.1.2013, ktorá bola uhradená žalovaným, o čom svedčí príjmový pokladničný

doklad č. 572 z 31.12.2012. Súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia správne konštatuje, že sa
nejedná o reálne existujúcu pohľadávku, nakoľko bolo v konaní preukázané, že na žiadosť žalovaného
sa realizovalo zmenené dielo podľa projektovej dokumentácie Ing. arch. R., cenová ponuka na stavbu
chaty Ing. R. V. bola ako vzorová, z ktorej sa vychádzalo pri jednotkových cenách podľa skutočného
súpisu vykonaných prác vzhľadom na zmenu rozsahu vykonaných prác. Uvedené bolo preukázané

jednak výpoveďami svedkov U. V., Ing. arch. H. Q., ako aj e-mailom z 2.10.2012, ktorý zaslal žalobca
žalovanému. Žalovaný nenamietal, že niektoré práce, ktoré mali byť obsahom predmetnej faktúry neboli
vykonané. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že uvedenú pohľadávku žalobca poprel až vo svojom
podaní zo dňa 23.4.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že od začiatku žalobca tvrdil, že sa nevykonávala
stavba pre žalovaného v zmysle projektovej dokumentácie, ale v zmysle projektu, ktorý vypracoval Ing.

arch. R., a teda v zmysle tohto sa napokon aj odrážala cena diela.

23. V rámci započítacieho prejavu uplatnil si i pohľadávku, ktorá má predstavovať skutočnú škodu vo
výške 34.820 Eur, ktorá mala nájsť reálny odraz v kúpnej cene, za ktorú predal rozostavanú chatu Ing. V..
Výšku škody preukazoval listinou od Ing. Y. F., ako náklady na opravy a reklamácie, potrebné vynaložiť

na to, aby stavba netrpela zistenými vadami. Žalovaný však nepreukázal, že skutočne tieto náklady na
odstránenie vád rozostavanej chaty vynaložil.

24. Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že škodou môžu byť i vady na vykonanom diele, ktoré
sa odrazili na trhovej hodnote rozostavanej chaty a o túto hodnotu bol znížený majetok žalovaného pri

predaji rozostavanej chaty tretej osobe. Teda predajná cena z tohto dôvodu bola nižšia. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný kúpnou zmluvou č. V 2471/2017 zo dňa 23.5.2017 predal spornú rozostavanú
chatu Ing. M. V. a jeho manželke Ing. M. V., pričom z článku 5 predmetnej zmluvy (č.l. 269) vyplýva,
že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 50.000,-Eur za všetky prevádzané nehnuteľnosti (rozostavanárekreačná chata, KNC parc.č. 1285/99 - ostatné plochy o výmere 641 m2, KNC parc.č. 1285/114 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 a KNC parc.č. 1285/144 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1 m2). Na žiadosť žalovaného pred predajom rozostavanej chaty bol vypracovaný znalecký

posudok č. 108/2017 znalcom Ing. Igorom Kovačkom (č.l. 299), v ktorom bola stanovená všeobecná
hodnota všetkých nehnuteľností na sumu 110.000,- Eur (rozostavaná chata 72.209,93 Eur, KNC parc.č.
1285/99 32.626,90 Eur, KNC parc.č. 1285/114 5.191,80 Eur a KNC parc.č. 1285/144 50,90 Eur).
Žalovaný v započítacej námietke poukázal na závery tohto znaleckého posudku s tým, že pozemky boli
minimálne v hodnote 38.000,-Eur a len zvyšná suma do 50.000,-Eur (12.000,-Eur) bola predajná cena

za rozostavaná chatu. Z vykonaného dokazovania však tieto tvrdenia žalovaného preukázané neboli.
Uvedené skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu kúpnej zmluvy a tiež ani z predloženého znaleckého
posudku, naopak v zmysle záverov tohto znaleckého posudku bola všeobecná hodnota rozostavanej
chaty omnoho vyššia. Náklady na opravu stanovené Ing. F. sú len o hypoteticky vyčíslenou škodou,
ktorú v skutočnosti žalovaný nevynaložil, a teda nedošlo k zníženiu majetku žalovaného o túto hodnotu.
Keďže žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, akým spôsobom mali ním uvádzané vady diela

ovplyvniť kúpnu cenu pri predaji rozostavanej chaty, nebolo možné prihliadať na tento započítací prejav,
žalovaný nepreukázal existenciu takejto pohľadávky voči žalobcovi.

25. V konaní nebolo sporné, že za vykonané práce sa uhrádzalo zálohovo a pri fakturácii sa tieto
zálohové platby započítali. Takýto usus mal žalobca zavedený aj s ostatnými stavebníkmi chát. Žalovaný

v konaní okrem priznaných zálohových platieb žalobcom tvrdil, že po 1.1.2013 zaplatil žalobcovi sumu
5.000 €, o čom predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý vypísal sám, keďže mu žalobca prestal
vystavovať takéto doklady. Na predmetnom príjmovom pokladničnom doklade je podpis žalobcu ako
preberajúceho finančné prostriedky.

26. V tejto súvislosti odvolací zopakoval dokazovanie a mal za preukázané, že v zmysle príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 11.01.2013 vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi istinu 5.000,-Eur,
ako účel je uvedené "úhrada prác". Na predloženom doklade sa nachádza aj podpis príjemcu, o ktorom
možno konštatovať, že je totožný s podpisom na ostatných pokladničných dokladoch (č.l. 424). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca po celý čas nepopieral svoj podpis na predmetnom doklade ako príjemcu,

iba namietal, že takýto doklad môže vypísať iba príjemca platby a že na všetkých ostatných dokladoch
je pri organizácii pečiatka žalobcu a v tomto jednom prípade je vypísaná rukou. Uvedené žalovaný
ani nepoprel, a bránil sa tým, že žalobca mu prestal vystavovať doklady o platení zálohy, preto zvolil
daný postup, aby mal k dispozícii dôkaz o úhrade. Odvolací súd zdôrazňuje, že vypísanie uvedeného
dokladu nie v zmysle účtovných predpisov, ešte nepreukazuje, že žalobca uvedenú sumu neprevzal.

Žalovaný ani netvrdil, že mal uvedený doklad použiť nejakým spôsobom vo svojom účtovníctve, slúžil
mu iba ako doklad o úhrade zálohy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca skutočne počas celého konania
nenamietal svoj podpis ako príjemcu na tomto doklade, napriek tomu, že žalovaný uvedené zdôrazňoval
napr. na pojednávaní dňa 29.1.2018 (č.l. 414, 419). Prvýkrát svoj podpis poprel až vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu, ktoré je predmetom preskúmavania tohto konania. Na uvedené v odvolaní nie je

možné prihliadať aj s poukazom na § 366 CSP, nakoľko sa jedná o novotu a keďže žalobca uvedené
nepopieral pred súdom prvej inštancie, žalovaný nemal dôvod na preukázanie svojich tvrdení navrhovať
ďalšie dôkazy.

27. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil skutkové zistenia z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.1.2013. Podľa odvolacieho
súdužalovanýuniesoldôkaznébremeno,ževuvedenýdeňuhradilžalobcovizálohu5.000€,pretopodľa
§ 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu
36. 475,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 24.7.2013 do zaplatenia, ako omeškanie
ustálil súd prvej inštancie. Vo zvyšnej časti - istiny 5.000 € spolu s príslušenstvom žalobu zamietol, ako

nedôvodnú.

28. Žalovaný v odvolaní namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, keď mu nebolo doručené vyjadrenie žalobcu z 23.4.2019, z ktorého pri rozhodovaní
súd prvej inštancie vychádzal. Je pravdou, že žalobca dňa 29.4.2019 doručil súdu vyjadrenie zo dňa

23.4.2019, ktoré vyjadrenie oboznamoval súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 6.5.2019,
ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti. Súd
prvej inštancie uvedené podanie na ústnom pojednávaní riadne oboznámil, žalovaný ospravedlnil svoju
neúčasť, avšak nežiadal odrodiť pojednávanie. Na druhej strane nie je však pravdou, že súd prvejinštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z tvrdenia žalobcu v tomto podaní ohľadne skutočnosti,
že nový vlastník Ing. V. sa mal vyjadriť, že nechce nič búrať, rúcať, nič sa "nerozsýpa" a chatu
chce dokončiť, ktoré tvrdenia žalovaný v odvolaní vyvrátil pripojeným čestným vyhlásením Ing. V.. V

ďalšom žalovaný tvrdí, že až v tomto podaní mal žalobca poprieť pohľadávku 8.105,98 Eur, ku ktorej
využil započítací prejav. Ani uvedenému tvrdeniu nie je možné prisvedčiť, nakoľko ako už bolo vyššie
konštatované, žalobca počas celého konania tvrdil a preukázal, že pre žalovaného sa nevykonávalo
dielo podľa projektu Chata J., ale na základe jeho požiadavky podľa projektu vypracovaného Ing. arch.
R. a podľa toho sa účtovali jednotlivé práce, ako skutočne boli vykonané. Z projektu pri cenovej ponuke

sa vychádzalo iba pri jednotkových cenách. Všetky ostatné skutočnosti uvádzané žalobcom v tomto
podaní žalobca uvádzal už počas celého konania predtým, nejednalo sa o nové tvrdenia. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že týmto postupom zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 2 CSP,

keď žalobca mal vo veci čiastočný úspech (v istine 36.475 €, čo predstavuje 87,95 % zo žalovanej
istiny) a žalovaný mal úspech v istine 5.000 € (čo predstavuje 12,05 % zo žalovanej istiny), preto čistý
úspech žalobcu predstavuje 75,90 % a v tomto rozsahu mu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nepriznanie trov ohľadne

neodkladných opatrení, ktoré byli v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že tieto neodkladné opatrenia
boli podávané v rámci tohto konania (teda neboli podané pred začatím konania vo veci samej alebo po
skončení konania vo veci samej), preto je nutné trovy konania ako celok rozhodnúť.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)