Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Bauer

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201713
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719201713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: T. F. L., E..s., IČO: 31 575 951,

so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanému: R. I., nar. XX.XX.XXXX, F. Y.. J. XXXX/XX, Y., o
zaplatenie 1.573,31 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 863,96 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,84 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.05.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.573,31 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.573,31 € od 09.04.2019 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 02.02.2018 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere - povolené prečerpanie na účte ako zmluvu uzatvorenú na diaľku cez internetbanking, na základe
ktorej poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 1.500 € s variabilnou úrokovou
sadzbou vo výške 19,9 % ročne. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky. Klient

musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie
v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktoré nesmie byť kratšie ako
7 dní. Žalovaný opakovane porušil zmluvu tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania,
na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle všeobecných obchodných podmienok (VOP) bod
8.9. účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0 € a znížil žalovanému limit na 0 €
dňa 29.03.2019. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v uvedenej lehote sa
žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. V zmysle bodu 3.8. VOP

je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Keďže žalovaný nevyrovnal dlh z titulu
nepovoleného prečerpania, žalobca zatvoril účet žalovaného č. SK74 5600 0000 0030 2270 8003, o čom
ho informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 08.04.2019 internú
účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový
účet. Žalovaná suma 1.573,31 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi
vykonanýminaúčtežalovaného.Zprehľaduvšetkýchtransakciínaúčtežalovanéhoodjehootvoreniaaž
po jeho zatvorenie vyplýva výška debetných transakcií v sume 94.440,94 € a výška kreditných operácií

92.867,63 €. Debetné transakcie predstavujú poplatky za transakcie, za balík služieb, za upozornenie
debet, za výzvu debet, poplatok za zrušenie TP, zmena PIN cez IB, výber hotovosti z bankomatu,
platba cez portál POS, úroky, splátky úveru, odchádzajúce platby a poplatok za avízo o nezrealizovaní
príkazu. Kreditné operácie pozostávajú z odmeny za platby PK, prichádzajúce platby, vklad v hotovosti,poskytnutýúver,vnútornýprevodnaBU,OU,samospr.,úrokyabežnýúčet-kredit.Poplatkysúúčtované
na základe bodu 2 zmluvy. Sadzba úroku 19,90 % ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania.
Zo zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Sadzba úroku 28 %

ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP bod 3.12. v spojení s výveskou úrokových
sadzieb pri nepovolenom prečerpaní účtu.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti strán sporu, ktoré nepožiadali o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 02.02.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené
prečerpanie na účte. Na základe zmluvy banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie na účte do výšky
limitu 1.500 € s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. V súvislosti s povoleným prečerpaním
môžu byť klientovi inkasované nasledovné poplatky a náklady podľa bodu 2. zmluvy, a to poplatok za

potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť vo výške 25 €, zmluvná pokuta
pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 15 €, zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po
upozornení vo výške 15 €, poplatok za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu vo výške 30
€. Poplatky uvedené v zmluve môže banka zmeniť z vážneho objektívneho dôvodu alebo po dohode
s klientom. Klient bude o zmene informovaný zverejnením sadzobníka. Zmena je pre klienta záväzná.

Podľa bodu 3. zmluvy sa klient výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu
povoleného prečerpania. Prekročenie limitu bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok
vznik povinnosti platiť popri dohodnutom úroku úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z prekročenej
čiastky limitu a prípadne tiež zrušenie limitu povoleného prečerpania, stanovenie okamžitej splatnosti
povoleného prečerpania, vymáhanie súdnou cestou.

5. Zo žalobcom predložených výpisov mal súd preukázané, že debetné operácie na účte predstavujúce
čerpanie finančných prostriedkov žalovaným (výbery v hotovosti, platby cez portál POS, odchádzajúce
platby, splátky úveru) sú vo výške 93.715,16 € a kreditné operácie (vklady, prichádzajúce platby, úvery,
vnútr. prevod, bežný účet - kredit) na účte sú vo výške 92.851,20 €.

6. V zmysle všeobecných obchodných podmienok s účinnosťou od 13.01.2018 bod 8.9. klient musí vrátiť
banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie v lehote
určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní.

7. Písomným podaním zo dňa 13.06.2019 sa žalovaný v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP
vyjadril k podanej žalobe. Poprel nárok žalobcu. Uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie. V
zmluveabsentujedojednanieodobetrvaniazmluvy,opráveodstúpiťodzmluvy,opovinnostižalovaného
ako spotrebiteľa zaplatiť úver na žiadosť veriteľa. Absenciu týchto náležitostí zákon sankcionuje

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Ak je dlžný nejakú sumu, žiada o povolenie splácať dlh
mesačnými prijateľnými splátkami.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon“) Na spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,§

2 , § 3 ods. 1
písm. a) až d)
a § 3 ods. 3 ,
§ 4 ods. 14 ,§ 5 až 8 ,
§ 9 ods. 1 ,
, 6 až 8 , § 10 , § 11 , § 12 ods. 2 , § 15 , § 17 , § 20 až 23 a § 25 až 27 .
Podľa § 10 ods. 1 Zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a) ,

b) , d) , f) ,g) , i) , j) , x) a aa) ,
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ Zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na
požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa

spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

9. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku mal preukázanú
jej dôvodnosť. V danom prípade je predmetnom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd
musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili

zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, na základe ktorej žalobca zriadil
žalovanému povolené prečerpanie na účte do výšky limitu 1.500 € s variabilnou úrokovou sadzbou
19,90 % ročne. Jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie. Preto sa ňu vzťahuje ust. § 1 ods. 4 citovaného zákona. Po preskúmaní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd konštatuje, že zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti v súlade s ust. § 10 ods. 1 Zákona. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nenachádza žiaden údaj o
dobe trvania zmluvy. Absenciu týchto údajov zákon spája s tým, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobcovi prináleží len čistá suma istiny poskytnutého úveru, t.j. suma skutočne
čerpaných finančných prostriedkov žalovaným nad rámec disponibilného zostatku. Z ustanovení zmluvy

o spotrebiteľskom úvere ďalej nevyplývajú ani poplatky, ktoré si žalobca účtoval na ťarchu účtu
žalovaného (poplatky za transakcie, za balík služieb). Žalobca súdu nepredložil ani zmluvu o bežnom
účte, na ktorom malo byť realizované dojednané povolené prečerpanie, a z ktorej by prípadne vyplývala
aj výška dojednaných poplatkov. Ak sa žalobca odvoláva na ustanovenia všeobecných obchodnýchpodmienok a sadzobník poplatkov, takýto spôsob nie je postačujúci. Všetky podstatné náležitosti má
obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie dokumenty, ktoré sa na zmluvu viažu. Nie je možné, aby
žalobca podstatné skutočnosti uvádzal odkazom na sadzobník a všeobecné obchodné podmienky.

V opačnom prípade mu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Všeobecné obchodné podmienky majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického,
resp. vysvetľujúceho charakteru. Všeobecné podmienky nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho
neobmedzeného množstva poplatkových povinností a sankcií. O to viac, ak všeobecné podmienky
predstavujú rozsiahly súbor rozmanitých ustanovení. Je problematické zorientovať sa v tejto spleti

informácií osobe znalej práva, nie to ešte priemernému spotrebiteľovi. Navyše všeobecné podmienky
ako aj sadzobník formuloval výlučne žalobca ako dodávateľ bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa. Pokiaľ
takéto plnenia nie sú uvedené priamo v zmluve, nemožno ich považovať za individuálne dojednané.
Žalovaný nebol povinný platiť účtované poplatky. Bez ohľadu na skutočnosť, že úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkovažalobcovineprináležiažiadnepoplatkyaúrokyzozmluvyospotrebiteľskom
úvere, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, čo do uplatneného

úroku vo výške 28 % ročne a debetných operácií. Nepreukázal platné dojednanie o úroku vo výške 28
% ročne ani poplatkoch, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného. Poplatky uvedené v zmluve
o prečerpaní súd nepovažuje za individuálne dojednané, boli stanovené vopred žalobcom. Žalovaný
nemal možnosť ovplyvniť obsah. Takýto dokument (Sadzobník poplatkov) má charakter jednostrannej
povahy bez možnosti individuálneho dojednania. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 18 citovaného

Zákona, tento nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko sa vzťahuje len na prípady, ak medzi
účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Takáto
zmluva však bola medzi stranami uzatvorená. Keďže žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške
93.715,16 € a na účet vložil finančné prostriedky v celkovej výške 92.851,20 €, žalobcovi prináleží
suma 863,96 € ako rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami. Povolené prečerpanie v sume

presahujúcej súdom priznanú istinu nie je výsledkom skutočne čerpaných finančných prostriedkov
žalovaným, ale je výsledkom súčtu poplatkov a úrokov účtovaných na ťarchu účtu, na ktoré žalobcovi
nevznikol nárok. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z dôvodu procesnej
ekonómie sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému pomerný
nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní je 54,92 % a jeho neúspech 45,08 %.

Čistý úspech žalobcu predstavuje 9,84 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.