Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201640
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201640.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Noordvlees Van Gool NV,
so sídlom Bloemstraat 56, B-2920 Kalmthout, Belgicko, IČO: 0408 196 685, právne zast.: POLÁČEK &
PARTNERS s.r.o., IČO: 50 568 124, so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému:
HALAL Transport s.r.o. v likvidácii, so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 50 211 528, o

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 03. 04. 2020 č.k. 25Cb/35/2020-72, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. 04. 2020 č.k.
25Cb/35/2020-72 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol (výrok I) a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II).

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobca podaným
návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal

jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca relevantným spôsobom
neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou
za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že si žalovaný neplní svoj záväzok voči žalobcovi, zmenil osobu
spoločníka, svoje obchodné meno či sídlo, resp. že jeho finančná situácia je nepriaznivá (pokles tržieb,
hospodárska strata), nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon
súdneho rozhodnutia alebo že má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť spoločnosť žalovaného či

znemožniť vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu. Tvrdenia žalobcu sú tak podľa súdu
prvej inštancie len v rovine domnienok, ktoré relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť
zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žiada zriadiť záložné právo
na dva účty žalovaného spolu v sume 132.962,32 eur, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie značný
zásah do majetkových práv žalovaného a vyžaduje si preto osvedčenie, že sa žalovaný reálne správa
spôsobom, ktorý môže ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca svoje tvrdenia

uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia relevantne neosvedčil, mal súd prvej
inštancie za to, že splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany
žalobcu v danom prípade preukázané nebolo, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac ustanovením §
365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne,
pretože neobsahuje dostatočné odôvodnenie - podľa žalobcu súd prvej inštancie len stručne uviedol
dôvody pre zamietavé rozhodnutie, pričom na argumenty žalobcu reagoval len strohým konštatovaním
o nepreukázaní zbavovania sa majetku zo strany žalovaného za účelom ohrozenia prípadného výkonu

súdneho rozhodnutia, čím zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že aj
keď konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho (príp. neodkladného) opatrenia vykazuje viaceré
osobitosti v procesnom postupe súdu, ktoré sa premietajú aj do samotného odôvodnenia rozhodnutia,
súd prvej inštancie sa má vysporiadať s tvrdeniami žalobcu a dostatočne uviesť, prečo neosvedčujú
obavu z ohrozenia exekúcie - čo v danom prípade podľa názoru žalobcu splnené nebolo. Navyše,
podľa žalobcu sa žalovaný môže zbavovať majetku aj takým spôsobom, ktorý nie je možné objektívne

preukázať (prevádzanie finančných prostriedkov z účtu, uzatváranie nevýhodných zmlúv a pod.) a
pokiaľ by sa žalovaný už reálne majetku zbavoval, žalobca má za to, že vtedy by pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bolo neskoro a zmysel zabezpečovacieho opatrenia by bol zmarený.

6. Žalobca zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejednávanú

vec tým, že na zistený skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, avšak došlo k jej
nesprávnej interpretácii, nakoľko podľa žalobcu zbavovanie sa majetku nie je zákonným predpokladom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale predstavuje len jeden z dôvodov, ktorý (okrem iného)
môže odôvodňovať obavu z ohrozenia exekúcie, pričom podľa žalobcu je relevantným dôvodom práve
osvedčenie obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, ktorý bol preukázaný poukázaním

jednak na pasivitu žalovaného spočívajúcu v neuhradení vystavených faktúr, nedodržaní dohodnutého
splátkového kalendára a v dlhodobom nereagovaní na žalobcove pokusy o mimosúdne riešenie sporu
a následne na podanú žalobu, rovnako tak na zmenu obchodného mena, sídla a spoločníkov po vzniku
dlhu vo vzťahu k žalobcovi a v neposlednom rade na zhoršenie finančnej situácie žalovaného (čo aj
sám potvrdil) - je teda podľa žalobcu objektívne možné očakávať, že žalovaný k úhrade dlžnej sumy

nepristúpi.Súdprvejinštancievšakuvádzanéskutočnosti,ktorépodľažalobcujednotlivoajvovzájomnej
súvislosti zakladajú obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, v napadnutom uznesení nezohľadnil.

7. Žalobca taktiež uviedol, že preukázanie úmyslu žalovaného poškodiť žalobcu či znemožniť vykonanie
exekúcie na svoj majetok nie je zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

nemá oporu v zákone a v konečnom dôsledku žalobca tento úmysel žalovaného ani nemôže objektívne
preukázať. Zároveň opakovane poukázal na to, že žalovaný mu dlh (suma ktorého predstavuje značnú
finančnú čiastku - 132.962,32 eur) neuhradil, nedodržal splátkový kalendár a ignoroval akékoľvek
jeho výzvy na úhradu dlžnej sumy (dlhodobá pasivita žalovaného od októbra 2019), čo považuje za
skutočnosti preukazujúce úmysel žalovaného finančne žalobcu poškodiť. Navyše, žalovaný poškodzuje

aj sám seba, pretože v dôsledku neplnenia záväzku mu dlh narastá, hrozí exekúcia či dokonca možný
úpadok. Pred vznikom dlhu žalovaný vo vzťahu k žalobcovi bez problémov komunikoval a uhrádzal
všetky faktúry za dodaný tovar, pričom obrat nastal po vzniku dlhu a následne v krátkom časovom období
vykonaných zmenách v spoločnosti žalovaného. Takéto neočakávané konanie žalovaného predstavuje
podľa žalobcu ďalší dôvod osvedčujúci obavu z možného ohrozenia exekúcie dlhu a v neposlednom

rade je to aj zhoršenie finančného postavenia žalovaného, o ktorom (ako o podstatnej skutočnosti)
dovtedy žalovaný nemal problém žalobcu informovať a ktoré predstavuje prehĺbenie straty žalovaného
z pôvodných 1.551,- eur na 166.348,- eur a pokles jeho tržieb o 54%. Žalobca sa teda domnieva, že
pokiaľ žalovaný nebude mať dostatočné aktíva, ktorými by zaistil bezproblémové vymoženie jeho dlhu
voči žalobcovi, objektívnosť ohrozenia exekúcie je zjavná a zriadenie záložného práva na bankové

účty žalovaného prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak predstavuje nevyhnuté
opatrenie na zabezpečenie vymoženia pohľadávky žalobcu a ochranu jeho finančných záujmov, ktoré
zároveň nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného vo svojej činnosti.

8. V zmysle uvedených skutočností preto žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zmenil

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a zabezpečovacie opatrenie v znení návrhu žalobcu nariadil,
resp. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.9. Podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 03. 06. 2020, žalobca oznámil, že žalovaný vstúpil dňom
18. 05. 2020 do likvidácie, pričom zároveň opakovane poukázal na argumenty uvedené v odvolaní a
zdôraznil, že práve vstupom žalovaného do likvidácie sa uspokojenie pohľadávky žalobcu zhoršilo a

potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na bankové účty žalovaného je na ochranu majetku
žalobcu o to viac dôvodná a je potrebné ju zaistiť bezodkladne.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalobcu dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :

a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

18. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne
súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre

rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému
ohrozeniu oprávnených záujmov.

19. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca
relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť budúcu
exekúciu pohľadávky žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu
záveru, že tieto splnené neboli. Odvolací súd má zhodne za to, že v danom prípade nebol osvedčený

objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný ako
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu
budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu (tu je potrebné, aj s poukazom na podanie žalobcu zo
dňa 03.06.2020, dať do pozornosti ustanovenie § 329 ods. 2 C v spojení s § 344 CSP).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatujesprávnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej
inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia
žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

21. Navyše, v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

22. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v spojení s
§ 344 a § 326 ods. 1 CSP Jednou z nich je, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí
byť jednoznačne vymedzený predmet, vo vzťahu ku ktorému sa žiada záložné právo zriadiť. Žalobca
sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha zriadenia záložného práva

na bankové účty žalovaného, vedené v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom v kontexte
ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka a v zmysle právnej teórie sú hnuteľnými vecami určenými
podľa druhu len peniaze v hmotnej podobe (mince, bankovky), avšak peňažné prostriedky na bankových
účtoch, predstavujúce tzv. „nematerializované peniaze“, sa za vec v právnom zmysle slova nepovažujú.
Okrem vyššie uvedených skutočností tak v danom prípade zároveň absentuje elementárna podmienka

nevyhnutná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v spôsobilom predmete záložného
práva, nakoľko bankové účty žalovaného, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada záložné právo zriadiť,
predmetnú náležitosť nespĺňajú.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, následkom čoho je zamietnutie takéhoto návrhu, odvolací súd napadnuté
uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.04.2020 č.k. 25Cb/35/2020-72 ako vecne správne
potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolania nepriznal.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).