Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1608899980.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. Ľubomírom
Polákom, advokátom so sídlom v Senici, Hurbanova 18, proti žalovanému Mestu Malacky, so sídlom v
Malackách, Radlinského 2751/1, zastúpenému Vojčík & Partners, s. r. o., advokátskou kanceláriou so
sídlom v Košiciach, Rázusova 28, o určenie neplatnosti výpovede, vedenom na Okresnom súde Malacky
pod sp. zn. 5 C 401/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla

2016 sp. zn. 5 Co 142/2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2016 sp. zn. 5 Co 142/2013 a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. apríla 2016 sp. zn. 5 Co
142/2013 potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“) rozsudok Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 2. októbra 2012 č. k.
5 C 401/2008-249, ktorým súd prvej inštancie žalobný návrh žalobkyne zamietol a ktorým žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1 197,66 € právnemu zástupcovi
žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 € právnemu
zástupcovi žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení skonštatoval správnosť

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil.
Poznamenal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností dospel k správnemu skutkovému záveru, že výpovedný dôvod
tvrdený žalovaným, a to pôsobenie v obchodnej spoločnosti sa nepreukázal. Z výpovedí a listinných
dôkazov súd prvej inštancie mal správne za preukázané, že žalobkyňa v priebehu roka osobne
vykonávala úkony spočívajúce v právnej pomoci počas pracovného času iným osobám a za tým účelom

ako poverená vedúca právneho oddelenia prikazovala svojím podriadeným vykonávať písomnosti a
podania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) osobne v podateľni
súdu prvej inštancie 25. mája 2016 dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodňovala odňatím možnosti

konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a jeho dôvodnosť tzv. inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Namietala, že odvolací súd svoje
potvrdzujúce rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, bezvýhradne sa stotožnil s právnymi závermi súdu
prvej inštancie a nevysporiadal sa s obsahom svedeckých výpovedí ani so skutočnosťami uvádzanými
v jej odvolaní a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Z tohto dôvodu mala za to, že
rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako aj súdu prvej inštancie) je nepreskúmateľné, nedostatočne

odôvodnené a arbitrárne, nakoľko sa všeobecné súdy pri výklade a aplikácii zákonných predpisov zjavne
odchýlili od znenia príslušných ustanovení - Zákonníka práce, O.s.p., a tým popreli ich účel a význam.Odňatie možnosti konať pred súdom videla aj v tom, že v tejto veci nebol zachovaný procesný postup
odvolacieho súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko postup odvolacieho súdu možno usudzovať len
z obsahu spisu, z ktorého však nemožno posúdiť, či súdna kancelária pokyn predsedu senátu, aby

oznámila na úradnej tabuli, že rozsudok bude vyhlásený 12. apríla 2016 skutočne aj zrealizovala a či
bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p., a to napriek tomu, že bolo vyhotovené písomné
oznámenie o tom, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku. Vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. videla aj v doručovaní rozsudku súdu prvej inštancie. Poznamenala, že 10. decembra 2012 jej bol
doručený rozsudok súdu prvej inštancie z 2. októbra 2012 č. k. 5 C 401/2008-249, proti ktorému podala

v zákonnej lehote 18. decembra 2012 odvolanie; v deň podania odvolania jej bol opätovne doručený
rozsudok súdu prvej inštancie s odlišným počtom strán a súdom prvej inštancie bola doplnená strana
číslo 2 predmetného rozsudku bez toho, aby o tom súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie a doručil
ho účastníkovi tak, ako mu to ukladá § 164 O.s.p. Mala za to, že naplnením dovolacieho dôvodu v
zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je aj procesné pochybenie súdu prvej inštancie v konaní, kedy
primátora mesta Malacky, predstaviteľa žalovaného v zmysle § 13 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení,

ktorý je navyše jediným štatutárnym orgánom v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mesta (§
13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení), predvolal ako svedka a ako svedka ho na pojednávaní 20.
septembra 2012 vypočul, s poučením o jeho právach a povinnostiach ako svedka; ani raz ho však v
konaní nepredvolával ako účastníka konania. Na záver konštatovala, že zo spisu vyplýva, že konanie
pred všeobecnými súdmi vykazuje tiež inú procesnú vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie

voveci,kdezopakovala,žerozhodnutieodvolaciehosúdu(vspojenísrozhodnutímsúduprvejinštancie)
sa javí ako nejednoznačné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Mala za to, že súd prvej inštancie
nesplnil uloženie povinnosti v uznesení odvolacieho súdu z 15. mája 2002 sp. zn. 10 Co 141/2002 a
nevykonal dokazovanie z hľadiska jednotlivých konaní žalobkyne vo vzťahu k prekluzívnej lehote tak,
ako je daná v § 46 ods. 3 Zákonníka práce. Na základe uvedeného navrhla, aby dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (25. mája 2016), t. j. za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“),
dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.

7. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu bola upravená
v § 237 a § 238 O.s.p. S prihliadnutím na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či postupom
(rozhodnutím) odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom (§ 237 ods.
1 písm. f/ O.s.p.).

8. Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný prihliadať bez
ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).

9. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej

republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu
protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k
názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku
ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadneide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná
možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa
doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých

predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na
odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí
vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,
dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“).

10. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobkyne
(č. l. 257 spisu) sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 9. januára 2013
(č. l. 268 spisu), žalobkyňa ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu
aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalovaného nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia
žalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

11.Preúplnosťdovolacísúdpoznamenáva,žesúdprvejinštanciepriprvotnomdoručovanírozsudkuz2.
októbra 2012 č. k. 5 C 401/2008-249 nedoručil účastníkom kompletný rozsudok, nakoľko v rovnopisoch

chýbala 2. strana rozsudku. Žalobkyňa telefonicky súdu prvej inštancie oznámila tento nedostatok a
požiadala o nápravu. Súd prvej inštancie následne opätovne zaslal rozsudok účastníkom konania.
Dovolateľka v dovolaní namieta nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie s tým, že súd mal vydať
opravné uznesenie a doručiť ho účastníkom konania tak, ako mu to ukladalo ustanovenie § 164 O.s.p.
Vzhľadom na existenciu návrhu na opravu rozhodnutia bude potrebné, aby súd prvej inštancie o tomto

návrhu rozhodol v zmysle aktuálnej právnej úpravy (§ 224 CSP).

12. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu
vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti. Rešpektujúc právne účinky
podanéhodovolania,ktorévkonanínastali,dovolacísúdzrušilnapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

13. O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí (§ 453
ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.