Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112235149
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112235149.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s.,
Továrenská210,93528Tlmače,IČO:31411690,zast.:advokátskoukanceláriouAdvokátskakancelária
Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: Crédit Agricole Corporate and
Investment Bank, Quai du Président Paul Doumer, Paris La Défense Cedex 9, 929 20 Paríž vo veci
organizačnej zložky Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., pobočka zahraničnej banky,

Námestie1.mája18,81106BratislavaIČO:36361968,onariadeniepredbežnéhoopatrenia,oodvolaní
navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/201/2012-351 zo dňa
31.10.2012 a osoby dotknutej: Empresa Nacional De Electricidad S.A., Rut 91.081.000-6, so sídlom
Santa Rosa 76, Santiago, Chile, zast.: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom: Eurovea Central 1,
Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporcu sa o d m i e t a.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/201/2012-351 zo dňa 31.10.2012 z r u š u j e a
konanie vo veci z a s t a v u j e.

Odporcovi a spoločnosti Empresa Nacional De Electricidad S.A. trovy prvostupňového ani odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca jepovinný zdržať sa poskytnutia
akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut

91.081.000-6, Chile na základe záručných listín vystavených odporcom č. I na sumu 14.250-221,60 USD
v znení jej dodatku a č. X na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie
povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. S.-XXX uzatvorenej dňa 25.07.2007 so
spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile a to až do
právoplatného skončenia konania v právnej veci navrhovateľov Slovenské Energetické Strojárne a.s.
a Igeniería y Construcción SES Chile Limitada proti odporcovi Empresa Nacional de Electricidad S.A.

vedenej pred Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži.

Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca a žiadal ho vo vyhovujúcej časti zmeniť a návrh
zamietnuť.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uznesenie súdu prvého stupňa žiadal potvrdiť a poukázal tiež

na skutočnosť, že odvolanie bolo podané oneskorene.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca podal odvolanie dňa 27.11.2012, pričom
rozhodnutie súdu prvého stupňa mu bolo doručené dňa 09.11.2012. Zákonom stanovená lehota na
podanie odvolania odporcovi uplynula dňa 26.11.2012 (pracovný deň).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odvolanie odmietne, ktoré bolo podané oneskorene.

Odvolací súd preto odvolanie odporcu odmietol.

Odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa aj navrhovateľ v časti, týkajúcej sa trov konania.
Žiadal priznať trovy prvostupňového konania a aj odvolacieho, lebo mal za to, že nie je dôvod postupovať
podľa § 150 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.,
včastirozhodnutiaotrováchkonaniaajednohlasnedospelkzáveru,žeodvolaniuniejemožnévyhovieť.

Ak by aj nebol dôvod na použitie ust. § 150 O.s.p. (okolnosti hodné osobitného zreteľa), je nesporné, že
navrhovateľ nebol úspešný, lebo konanie vo veci bolo zastavené pre nedostatok právomoci konať pred
Slovenskými súdmi: ako bude uvedené ďalej, preto je jeho odvolanie čo do trov konania nedôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla odvolaním aj dotknutá osoba, spoločnosť Empresa nacional
de electricidad S.A.. Jeho právne postavenie odvolací súd posúdil ako postavenie dotknutého účastníka
na strane odporcu v zmysle ust. § 206 ods. 1. O.s.p. s poukazom na jeho oznámenie o vstupe do
konania v zmysle jeho podania zo dňa 12.11.2012. Predpokladom účasti dotknutého účastníka je
existencia právneho záujmu na výsledku konania, t.j., že jeho právne postavenie bude výsledkom sporu

ovplyvnené.Jenesporné,ževýrokomsúduprvéhostupňa onariadenípredbežnéhoopatreniasúpriamo
dotknuté práva horeuvedenej spoločnosti, teda je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

I keď odporca podal odvolanie oneskorene, t.j. dňa 27.11.2012, posledný deň lehoty na podanie
odvolania odporcovi uplynul dňa 26.11.2012, dotknutý účastník podal odvolanie včas, dňa 26.11.2012,
t.j. v 15 dňovej zákonom stanovenej lehote a preto sa odvolací súd jeho odvolaním v merite veci

zaoberal.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a odporcovi
uložil povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení v prospech dotknutej osoby na základe
záručných listín vystavených odporcom č. I na sumu 14.250.221,60 USD, v znení dodatku a č. X
na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie povinnosti navrhovateľa

vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. S.-XXX uzavretej dňa 25.7.2007, s dotknutou osobou a odporcom
do právoplatného skončenia konania v právnej veci navrhovateľa a dotknutej osoby vedenej pred
Medzinárodnou komorou v Paríži. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal.Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 74, 76 a 150 O.s.p., ako aj čl. 31 Nariadenia Rady ES
č.44/2001 Brusel I. Mal za to, že navrhovateľ osvedčil naliehavosť na vydaní predbežného opatrenia
doloženými dokladmi, najmä tým, že dotknutá osoba si u odporcu uplatnil vyplatenie bankových záruk,

ku ktorým sa odporca zmluvne zaviazal, a ktorý je oprávnený svoje plnenie regresne od navrhovateľa
vymáhať.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zdržania sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vymáhaniu poskytnutých
plnení návrh zamietol, lebo z dokladov nevyplynulo, že k plneniu záručných listín zo strany odporcu
už došlo.

Navrhovateľovi trovy konania nepriznal, s poukazom na ust. § 150 O.s.p..

Dotknutýúčastníkvosvojomodvolanípoukázalnapodstatusporuaodvolania.Zdôraznil,ženavrhovateľ
svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo - stavbu uhoľnej elektrárne v Čílskej republike
porušil, preto si dotknutý účastník uplatnil nároky z bankových záruk vystavených odporcom. Uviedol,
že už raz navrhovateľ neúspešne sa pokúšal pred súdmi v Čílskej republike dosiahnuť voči odporcovi
predbežný súdny zákaz vyplatenia peňažných prostriedkov. Uvedenú skutočnosť však zamlčal a

podal konajúcemu súdu skreslené informácie. Namietal, že súd prvého stupňa nemal právomoc
vydať Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, lebo neboli splnené hmotnoprávne ani procesné
podmienky na jeho vydanie, súd prvého stupňa odňal dotknutému účastníkovi možnosť konať pred
súdom, rozhodnutie je arbitrárne, nedostatočné, nezrozumiteľné, a nepreskúmateľné.

Uznesenie bolo vydané vo vzťahu k Rozhodcovskému konaniu. /konanie prebieha pred Medzinárodnou

obchodnou komorou v Paríži/. V takom prípade majú Slovenské súdy právomoc vydať predbežné
opatrenie len pred zahájením rozhodcovského konania, nie v priebehu jeho konania. Vtedy môže vydať
predbežné opatrenie len konajúci súd. V danej súvislosti poukázal na znenie ust. § 74 a § 2 ods. 2 zák.č.
244/2002. V danom prípade by sa jednalo o postup podľa § 102 ods. 1 O.s.p., na ktorý neboli splnené
podmienky. Po začatí konania môže vydať predbežné opatrenie iba konajúci súd v merite veci. Ďalej

namietol, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie uznesenia súdom prvého stupňa. Podľa §
74 ods. 2 O.s.p., účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o
vec samú. Súd prvého stupňa pochybil, keď nepostupoval podľa § 43 ods. 1, a 2, O.s.p. a navrhovateľa
nevyzval na odstránenie nedostatku návrhu spočívajúcu v tom, že dotknutú osobu neoznačil v návrhu
ako odporcu v 2. rade. Súd je povinný postarať sa o to, aby okruh účastníkov bol úplný.

Poukázal tiež na ust. § 159 ods. 3 O.s.p., na skutočnosť, že o predbežnom opatrení už bolo právoplatne
rozhodnuté súdom v Chile 24.10.20121, ktorým návrhu nebolo vyhovené. Poukázal na bežnú prax
týkajúcu sa bankových záruk, na skutočnosť, že banka je po splnení podmienok stanovených v záručnej
listine povinná veriteľovi plnenie poskytnúť. Poukázal na čl. 6 Zmluvy, podľa ktorej sa navrhovateľ
zaviazal, že sa vo vzťahu k dotknutej osobe vzdáva akéhokoľvek konania, úkonu, alebo postupu, ktorý

by mohol zabrániť promptnej výplate. Mal tiež za to, že v danom prípade neexistuje bezprostredne
hroziaca ujma. Zmluva o vystavení bankovej záruky je zmluvou o budúcej úverovej zmluve, v ktorej
sa banka zaväzuje dlžníkovi poskytnúť úver vo výške zodpovedajúcej výške vyplateného plnenia z
bankovej záruky. Jedná sa o štandardný zmluvný vzťah, vyplatením Záruk by navrhovateľovi žiadna
ujma nevznikla, ak by ujma vznikla, navrhovateľ si bol rizika vzniku takejto ujmy od začiatku vedomý

a na seba takéto riziko vzal. V ďalšom namietal odňatie možnosti konať pred súdom, a poukázal na
absenciu náležitého odôvodnenia uznesenia.

Preto navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietnuť, alternatívne zrušiť a konanie zastaviť.

K odvolaniam odporcu a dotknutej osoby sa dňa 12.02.2013 písomne vyjadril navrhovateľ.Vo vyjadrení k odvolaniam zhrnul skutkový stav. Poukázal na to, že v súlade so zmluvou, svoje záväzky
zabezpečil aj formou bankových záruk. Dotknutá spoločnosť si uplatnila vyplatenie bankových záruk v
plnej výške dňa 17.10.012, hoci sa nejedná o porušenie záväzkov zabezpečených bankovými zárukami,

ale iných záväzkov. Navrhovateľ sa vo veci samej žalobou na Medzinárodnej obchodnej komore v
Paríži domáha určenia, že žiadosť o vyplatenie bankových záruk predstavuje porušenie zmluvy.
Preto aj súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, v zmysle výroku
rozhodnutia. V prvom rade namietol, že odporca podal odvolanie oneskorene, po zákonom stanovenej
lehote a žiadal preto jeho odvolanie ako oneskorené odmietnuť. Poukázal na reálne nebezpečenstvo

vyplatenia bankových záruk, ktoré hrozí a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 76 ods. 2 O.s.p. a to voči tretej osobe - teda inej osobe ako účastníkovi
konania. Uvedené skutočnosti sú okolnosťami, za ktorých možno od odporcu spravodlivo žiadať,
aby neposkytol osobe dotknutej plnenie z bankových záruk a navrhovateľ sa touto cestou domáha
súdnej ochrany. Neposkytnutím súdnej ochrany navrhovateľovi by došlo na strane dotknutej osoby
k bezdôvodnému obohateniu a vzniku pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi a iniciovanie ďalších

sporov, a k nezvratnému stavu. Bankové záruky sú jednostranným právnym úkonom a odporca sa
nevystavuje žiadnemu porušeniu zmluvných či zákonných povinností. V danej súvislosti poukázal na
znenie ust. § 374 ObZ..

Pokiaľ sa týka odvolania podaného dotknutou osobou, poukázal na znenie ust. §§ 201, 90, 76 ods. 2, 92
ods. 1 O.s.p., s tým, že podľa jeho názoru, dotknutá osoba nemá postavenie účastníka konania a nie

je oprávnená na podanie odvolania. Pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu môže navrhnúť
len navrhovateľ. /Dispozičná zásada/. Odvolací súd sa preto nemusí zaoberať argumentáciou dotknutej
osoby, a preto žiadal jeho odvolanie ako osoby neoprávnenej odmietnuť, uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť, a v časti trov konania zmeniť a priznať trovy prvostupňového, aj odvolacieho konania.

Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúdu prvéhostupňapodľa§212ods.1O.s.p.a§214ods.2O.s.p.,

oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, ako aj s
dôvodmi uvedenými v oboch odvolaniach, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k podaným odvolaniam a
po takto preskúmanom spisovom materiáli dospel jednohlasne k záveru, že odvolanie dotknutej osoby
je dôvodné, a je potrebné sa týmto zaoberať.

Pokiaľ sa týka posúdenia právneho postavenia spoločnosti Empresa nacional de electricidad S.A.,

odvolací súd poukazuje na výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa práva
uvedenej právnickej osoby v zmysle návrhu navrhovateľa obmedzuje, priamo do nich zasahuje výrokom,
v ktorom uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek plnení v prospech uvedenej spoločnosti
vyplývajúcich z poskytnutia bankových záruk, až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej,
účastníkom ktorého je navrhovateľ a uvedená výrokom súdu prvého stupňa dotknutá právnická osoba.

V takom prípade sa jedná o osobu oprávnenú na podanie odvolania v zmysle ust. § 206 O.s.p., i keď
nie je navrhovateľom označená ako účastník konania.

Odvolací súd sa preto aj dôvodmi uvedenými v odvolaní tejto spoločnosti vecne zaoberal.

Ako v poradí prvú a podstatnú námietku uviedol skutočnosť, že vo veci rozhodol a vydal predbežné
opatrenie súd, ktorý na takéto rozhodnutie nemal právomoc.

V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu zákona o rozhodcovskom konaní, ust. §
2 ods. 2, v ktorom je upravený vzťah konania pred rozhodcovským orgánom a konania na všeobecnom
súde. Pokiaľ sa týka právomoci konať pred súdom pri vydaní predbežného opatrenia, zákon hovorí,
že niektorá zo zmluvných strán ako účastník konania môže podať návrh na všeobecný súd na vydanie
predbežného opatrenia.Takýto návrh nebude v zmysle ods. 2 v rozpore s rozhodcovským konaním a tým vyjadrený princíp,
zakotvený v čl. 9 Modelového zákona UNCITRAL, že akékoľvek predbežné opatrenie, ktoré môžu
vydať súdy podľa procesných noriem, sú kompatibilné s rozhodcovskou zmluvou. Vydanie predbežného

opatrenia súdom však Modelový zákon a tiež zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťa len pred začatím
rozhodcovského konania. V opačnom prípade by totiž došlo k situácii, že po začatí rozhodcovského
konania by bola daná právomoc dvoch rôznych orgánov na rozhodovanie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia. Ak by účastník konania nebol úspešný na jednom orgáne, podal by ho účastník
na druhý orgán.

Súd prvého stupňa si svoju právomoc konať odvodil od čl. 31 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 tzv Brusel
I. V zásade by súd prvého stupňa mohol vydať predbežné opatrenie, pokiaľ by aj samotné konanie
vo veci samej malo prebiehať v inom štáte /čo je aj daný prípad/, avšak ako je uvedené vyššie, len v
prípade, ak takéto konanie ešte nezačalo, t.j. nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej.

Ako vyplýva zo samotného návrhu navrhovateľa, v čase, kedy žiadal vydať predbežné opatrenie, už
začalo konanie vo veci samej, ktoré prebieha pred Medzinárodným arbitrážnym súdom Medzinárodnej

obchodnej komory v Paríži.

V tejto súvislosti teda jediným orgánom, ktorý má právomoc vydať predbežné opatrenie vo veci je
Medzinárodná obchodná komora v Paríži.

Súd prvého stupňa teda nesprávne posúdil svoju právomoc konať vo veci vydania predbežného
opatrenia a toto nariadiť.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a konanie vo veci zastavil.

Vzhľadom k tomu, že súdy Slovenskej republiky nemajú v danom prípade právomoc rozhodnúť o
nariadení predbežného opatrenia, odvolací súd sa ďalšími námietkami, týkajúcimi sa meritu veci,
nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím súdu prvého stupňa dotknutá osoba si neuplatnila nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. /viď záver odvolania zo dňa 26.11.2012/ a
súd môže priznať trovy konania len na návrh účastníka, odvolací súd rozhodol tak, že odvolateľovi, t.j.
osobe dotknutej rozhodnutím súdu prvého stupňa trovy konania nepriznal.

Samotný odporca si trovy konania síce uplatnil v závere svojho odvolania, tieto však v zmysle ust. §

151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil, naviac, jeho odvolanie ako oneskorene podané bolo odmietnuté, preto mu
trovy konania nemohli byť priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.