Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. január 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/81/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310204960
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2310204960.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľa: K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, Q. U., právne zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom: Bratislava, Moyzesova 8, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom
Administratívna budova, ev.č.1236, 927 03 Šaľa, IČO: 35 826 487, právne zastúpený: agner & partners,
s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29 augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807
484 o zaplatenie 9.958,18 Eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť istinu 2.987,45 Eur do troch dní.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 179 na účet Okresného súdu v Galante do troch dní.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 18.03.2010 žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu
sumu 9.958,18 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť vzniknuté trovy konania s
odôvodnením, že bol zamestnaný v závode odporcu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od X.X.XXXX
do XX.X.XXXX ako U. a X. v rôznych prevádzkach odporcu, kde prichádzal pri výrobe do kontaktu
s peptazinom, antioxidantmi, výbušninami, H2S04 a inými zdraviu škodlivými látkami. Pracoval pri
výrobe viskózneho hodvábu, a to posledných dvanásť rokov, čo sa podpísalo na jeho zdravotnom stave.
Počas výkonu pracovnej činnosti bol vystavený pôsobeniu sírouhlíka (ďalej len CS2). Pred ukončením

pracovného pomeru bola mu dňa XX.XX.XXXX zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia
sírouhlíkom. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - vypracovanom
Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len KPLaT)
- bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ustanovených vyhláškou č.32/1965 Zb., prvotne ohodnotené na 350 bodov
podľa sadzobníka pre hodnotenie číslo IV/51. Posudok na základe laboratórnych vyšetrení ako aj
klinických nálezov potvrdil navrhovateľovu chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu CS2. Opakovane

pre zjavné objektívne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo jeho poškodenie zdravia klinikou
dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia o 350 bodov.
Vzhľadom na progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v psychickej zložke bolo jeho
poškodenie zdravia klinikou dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenskéhouplatnenia o 200 bodov na 900 bodov. V konaní vedenom pred Okresným súdom v Galante, spis.
značka 8C/103/2006, súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v dôsledku choroby z povolania (chronická intoxikácia
sírouhlíkom) stratil možnosť zapojenia sa do pracovného procesu a dochádza u neho k obmedzeniu jeho
účasti na spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. V dôsledku týchto skutočností súd skonštatoval,
že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Okresný súd násobil počet bodov priznaných posudkom
KPLaT (700 bodov) peňažnou sumou zodpovedajúcou výške odškodnenia sťaženia spoločenského

uplatnenia za jeden bod (ust.§7 ods.l vyhl.č.32/1965 Zb. platnej v rozhodnom čase), teda 15,- Sk za bod.
Získaný výsledok ďalej násobil koeficientom, ktorý na základe úvahy súdu vyjadruje mimoriadny zreteľ
posudzovaného prípadu. Následne od výsledku odpočítal už poskytnuté poistné plnenie.

Po rozhodnutí Okresného súdu Galanta vo veci zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa navrhovateľ podrobil pravidelnej kontrolno-medikačnej hospitalizácii na Klinike
pracovného lekárstva a toxikológie, pričom vykonané vyšetrenia preukázali zhoršenie ochorenia,

jeho následkov a obmedzení v živote navrhovateľa a teda posudková komisia bola nútená zvýšiť
bodové hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia o 200 bodov. Teda celková
suma bodového hodnotenia predstavovala v súčte 900 bodov. V januári 2010 došlo k prudkému
zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktorý bol následne i hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici
akad. L. Dérera, na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie. Tak ako je konštatované v lekárskej

správe, navrhovateľ bol prijatý v predkolapsovom stave s neznesiteľnými bolesťami na hrudníku, čo
nasvedčuje tomu, že navrhovateľ sa nachádzal v zlom zdravotnom stave. Komisia rozhodla znovu
dobodovať ochorenie navrhovateľa dňa 22.1.2010, krátko po jeho hospitalizácii, pričom ako dôvod
uviedla pridružené komplikácie v kardiovaskulárnej zložke.

Ohodnotenie vo výške 1000 bodov je na základe sadzobníka č. IV/51 uvedeného vo vyhláške 32/1962

Zh. najvyšším možným bodovým hodnotením pre danú chorobu z povolania. Súčasný zdravotný stav
navrhovateľa poukazuje na neustálu progresiu ochorenia. Došlo k rapídnemu zhoršeniu zdravotného
stavu, najmä v oblasti srdcovo - cievneho systému, kde v dôsledku poruchy srdcovej funkcie nie je jeho
telo dostatočne okysličované a vyživované, ďalej bola preukázaná i zvýšená frekvencia srdca, čo je
stav, ktorý je spájaný lekárskou praxou, práve s infarktom myokardu. Na základe ultrasonografického

vyšetrenia z dňa 12.01.2010 je zjavné, že došlo i k zhoršeniu funkcie žlčníka, a tým k narušeniu
tráviaceho systému. Je preukázaná aj zhoršená základná funkcia pľúc, pričom navrhovateľ nedokáže
dostatočne naplniť objem pľúc vzduchom.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti, predložené dôkazy a závery Okresného súdu Galanta svedčia
o tom, že sa v prípade navrhovateľa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Vzhľadom k tomu

a k faktu, že od prvotného rozhodnutia Okresného súdu Galanta došlo z dôvodu progresie choroby
z povolania k vzniku ďalších obmedzení v živote navrhovateľa, ba dokonca k priamemu ohrozeniu
na živote v dôsledku zhoršenia a pridruženia sa komplikácií v kardiovaskulárnej zložke, ktoré neboli
doposiaľ zohľadnené z dôvodu procesných princípov a relevancie plynutia času, je namieste požadovať
zvýšenie základného bodového hodnotenia v zmysle ust. §7 ods.3 vyhl.č.32/l965 Zb.. V danom prípade

sa v osobe navrhovateľa jedná o muža produktívneho veku, ktorý v dôsledku choroby z povolania stratil
možnosť zapojenia sa do pracovného procesu a v dôsledku progresie jeho subjektívnych i objektívnych
ťažkostí z choroby z povolania vyplývajúcich došlo k jeho rozsiahlemu obmedzeniu na spoločenskom,
kultúrnom, športovom živote s výrazne negatívnym dopadom na rodinný život, požaduje zvýšenie novo
priznaného bodového hodnotenia (nová škoda na zdraví) v zmysle ust §7 ods 3 vyhl.č.32/1965 Zb.

na 100 násobok (a to aj vzhľadom k maximálnemu bodovému hodnoteniu a teda konečnej možnosti
poskytnutia satisfakcie) - 100 bodov krát 30,- Sk krát 100 násobok sa rovná 300.000,- Sk (9.958,18 Eur).

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v čase
po rozhodnutí Okresného súdu Galanta, došlo len k jednému dobodovaniu navrhovateľa, a to o 100
bodov posudkom KPLaT zo dňa 22.01.2010. Svoj návrh navrhovateľ opiera o zhoršenie zdravotného

stavu dôsledku zhoršenia a pridruženia sa komplikácií v kardiovaskulárnej zložke, ktoré neboli doposiaľ
zohľadnené z dôvodu procesných princípov a relevancie plynutia času. V priebehu konania neboli
preukázané žiadne nové obmedzenia, ktoré by v živote navrhovateľa od rozhodnutia Okresnéhosúdu Galanta nastali. Iba zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré však predstavuje len obyčajnú
progresiu profesionálneho ochorenia, nie však akékoľvek nastalé obmedzenia v živote navrhovateľa. U
navrhovateľa teda nedošlo v čase po rozhodnutí Okresného súdu Galanta dňa 20.09.2007 k nárastu

sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo zákonodarcom zamýšľané a koncipované ako odškodnenie jednorazové. Vyplýva to aj z
ust.§1vyhláškyč.32/1965Zb.,podľaktorého:„Bolestiasťaženiespoločenskéhouplatneniaspôsobené
úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“)
sa odškodňujú jednorazové“. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na

zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 20.09.2007 sp.zn. 8C/103/2006 vyplýva, že stanovenie konkrétnej
výšky náhrady (787.500,- Sk) zohľadnil tento súd už aj predpokladaný ďalší progres choroby z povolania
u navrhovateľa. Žalobca trpí okrem choroby z povolania aj mnohými ďalšími ochoreniami, ktoré
evidentne nemajú súvis s chorobou z povolania, však jeho celkový zdravotný stav významne zhoršujú

(napr. hypertenzia, cukrovka 2. typu, dislipidémia, ICHS, chronické ochorenie obličiek, chronická vénová
choroba DK). Odporca nastáva názor, že nakoľko navrhovateľ už raz bol z titulu svojej choroby z
povolania v súlade s ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. mimoriadne odškodnený, nie je možné
odškodniť ho z toho istého dôvodu ešte raz.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení sa pripojil k námietkam odporcu v

plnom rozsahu a doplnil, že kardiovaskulárne ochorenia považuje, za štandardnú progresiu choroby z
povolania. Ďalšie zistené choroby navrhovateľa nie sú v príčinnej súvislosti s jeho chorobou z povolania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov F. H., P. B., F.. T. B., rozsudkom
OS v Galante č.k. 8C/103/2006 zo dňa 20.9.2007, správou vedľajšieho účastníka, nálezom a posudkami
KPLaT, odborným vyjadrením Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera,

Limbová 5, 833 05 Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, a zistil nasledovný skutkový
stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Galante č.k. 8C/103/2006-133 zo dňa 20.9.2007 bola uložená povinnosť
odporcovi navrhovateľovi zaplatiť 787.500,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na tom
skutkovom a právnom základe, že u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko v

dôsledku trvalých následkov poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania zistenou
dňa X.X.XXXX, ktorá sa u neho prejavila vo veku XX rokov, následkom výkonu práce v prevádzke
odporcu, kde bol dlhodobo vystavený pôsobeniu sírouhlíka, došlo k zásadnej zmene spôsobu jeho
osobného života, k úplnému obmedzeniu pracovného uplatnenia, k plnej invalidite a uplatnenia vo sfére
jeho záľub a spoločenských kontaktov. Následky zistenej choroby z povolania - chronickej intoxikácie

sírouhlíkom, sa u navrhovateľa prejavujú najmä v neurologickej a psychickej rovine. Neurologické
problémy má navrhovateľ najmä v oblasti dolných končatín, v ktorých mu chýba cit. V psychickej
oblasti sa chronická intoxikácia sírouhlíkom prejavuje závažným ireverzibilným poškodením psychiky,
sekundárnym neurasthenickým syndrómom s depresívnymi rysmi, organickým psychosyndrómom
hypomenestickým a organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy (zníženie úrovne jemnej

motoriky, krátkodobej pamäte, poruchy inteligencie, koncentrácie pozornosti, výrazná emočná labilita,
latentná agresivita, záchvaty nervozity a depresií, nedostatočná integrita osobnosti s hysteroidnými
prejavmi). Jeho bodové vyjadrenie (900 bodov) predstavuje vysokú mieru poškodenia jeho zdravia.
U navrhovateľa prišlo k podstatnému obmedzeniu spoločenského uplatnenia nielen pre uvedené
neurologické zdravotné obmedzenia, ale najmä obmedzenia vyplývajúce z vážnych porúch psychiky,

ktorými v konečnom dôsledku trpí aj najbližšie okolie. Je prakticky úplne vylúčený z výkonu akejkoľvek
pracovnej činnosti, v možnosti prípadného sebavzdelávania, alebo zaškolenia na inú prácu, v dôsledku
sexuálnej disfunkcie sa znížila kvalita jeho žitia, výrazne je obmedzená možnosť plnohodnotného
rodinného života. Súd v zmysle plnej a spravodlivej nápravy zvýšil odškodnenie navrhovateľa o
60 násobok základného bodového ohodnotenia 900 bodov v peňažnom vyjadrení po odpočítaní už

vyplatenej sumy 22.500,- Sk, predstavuje sumu 785.500,- Sk (900 bodov x 15,- Sk x 60 = 810.000,- Sk
- 22.500,- Sk = 787.500,- Sk).Na základe nálezu FN s Poliklinikou Bratislava zo dňa 28.2.2010, podľa zistení KPLaT v Bratislave bol
vydaný posudok z dôvodu zistenej komplikácie zdravotného stavu navrhovateľa v kardiovaskulárnej
zložke v súvislosti s chorobou z povolania odškodnenie SSÚ bolo dobodované o 100 bodov na

maximálnu výšku 1000 bodov.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že necítil sa dobre pretože sústavne mu tŕpli a oziabali ho nohy.
Hovoril to aj lekárom, avšak nevenovali tomu väčšiu pozornosť, až kým raz v januári 2010 neodpadol
a nezobrali ho na srdcovo-cievne, kde zistili, že mal infarkt. Hoci bolo teplo sústavne mu bola zima na
nohy a vtedy mu zistili, že cievy neprepúšťajú krv. Zistili mu, že na jednej nohe má poškodené žily a na

druhej nohe má poškodené cievy. Od januára 2010 potom ho začali liečiť na krvný tlak ako aj na cievne
a srdcové ochorenie. Syn ho stráži prakticky celý deň, nesmie vyjsť ani na dvor, len sedí a potí sa a je
mu zle, nikam nechodí, pretože ho nič nebaví a bolia ho nohy.

Z výpovede svedkyne P. B. súd zistil, že od roku 1994 kedy zistili u manžela chorobu z povolania sa
zmenil ich život. Navrhovateľ je často hospitalizovaný, prestali chodiť na kultúrne podujatia. Pred dvomi
rokmi mal manžel dva infarkty, potrebuje prakticky celodennú opateru. Približne dva alebo tri roky už

nefajčí a ani kávu nepije.

Z výpovede svedka F. H. súd zistil, že približne 10 rokov pozná navrhovateľa ale odkedy sa mu
zhoršil zdravotný stav, obmedzil s ním vzťahy. Približne dva roky nazad (kedy sa zhoršil zdravotný stav
navrhovateľa) sa s ním kontaktuje len vtedy keď ho požiada, aby ho zobral k lekárovi, prípadne na
liečenie. Celodenné aktivity navrhovateľa sú také, že ráno keď sa zobudí naje sa liekov, potom celý deň

pozerá televízor a leží. Viac ani nemôže robiť, lebo „prebehne 100 metrov a je už unavený“. Tri roky
nazad už vôbec nefajčí, nepožíva alkoholické nápoje ani kávu nepije.

Z odborného vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera,
Limbová 5, 833 05 Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie súd zistil, že sírouhlík patrí
medzi látky so širokým spektrom účinku na ľudský organizmus, od lokálneho dráždenia kože a slizníc

až po multiorgánové poškodenie. Pri dlhoročnej pracovnej expozícii poškodzuje nervový systém,
srdcovocievny systém a zmyslové orgány. Poškodenie centrálneho nervového systému sa prejavuje
prevažne poruchou psychiky ako pseudoneurastenický syndróm, depresia, manické a halucinatórne
stavy, ktoré v krajnom prípade môžu vyústiť' do suicidálneho konania. Takýto stav sa postupne
vyvíja až do obrazu organického poškodenia centrálneho nervového systému, kde okrem postupného

rozvratu psychiky dochádza aj k poruche riadiacej funkcie centrálneho nervového systému na motorické
a autonómne nervové systémy - t.j. porucha riadiacej a výkonnej časti orgánovej úrovne. Medzi
typické príznaky patrí nechutenstvo, zvýšená unaviteľnosť, chronická bolesť hlavy, poruchy spánku,
nesústredenosť, zabúdanie, zvýšená dráždivosť, zvýšená potivosť, neurocirkulačná slabosť so sklonom
ku kolapsom, depresie, poruchy sexuálnych funkcií a prejavy poruchy periférnych nervových pletencov,

ktoré sú spojené s bolesťami koncových častí prevažne končatín, poruchami citlivosti, svalovou
slabosťou až s atrofiou svalstva. Choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2 - vedie podľa
stupňa rozvoja chorobných zmien k významnému ovplyvneniu bežného správania a bežného života
pacienta. V prvom rade obvyklou invalidizáciou pacienta, prípadne významnou redukciou možnosti
výberu zamestnania, čo vedie k socio-profesnej izolácii pacienta. Po druhé, porucha psychiky vedie

k narušeniu interpersonálnych vzťahov v rodine a v blízkom okolí pacienta. Rozvoj organických
zmien centrálneho nervového systému, ktoré možno prirovnať k predčasnému „starnutiu„ s rozvojom
demencie. U každého pacienta s chronickou nad expozíciou CS2, chorobné zmeny v čase a hlavne
vekom progredujú. Choroba nie je vyliečiteľná. Zhoršený zdravotný stav navrhovateľa najmä čo sa
týka srdcovo-cievneho ochorenia, zvýšenia krvného tlaku sa dá hodnotiť ako dôsledok patologických

zmien nervového a srdcovocievneho systému, ktoré sú v súvislosti s chorobou z povolania - chronickou
intoxikáciou sírouhlíkom. Je nutné však zdôrazniť, že u šesťdesiat ročného jedinca, dvadsať rokov
liečeného pre cukrovku nemôže ísť o výlučnú príčinnú súvislosť. Kvantifikácia miery tejto príčinnej
súvislosti - zhoršenie zdravotného stavu s chorobou z povolania - v porovnaní s mierou vplyvu
iných uvažovaných faktorov je nemožná. U navrhovateľa sú prítomné znaky poškodenia cieľových

orgánových štruktúr a to hlavne centrálny nervový systém a periférny nervový systém, ako dôsledok
akcelerácie aterosklerózy je prítomné organické poškodenie srdca a ciev. Pri poslednej hospitalizáciiv januári 2010 zistili u navrhovateľa nepriame znaky prekonaného „srdcového infarktu“. Táto diagnóza
bola opakovane potvrdená v marci 2010, kedy bol pacient opakovane hospitalizovaný na I. Internej
klinike LF UK pre poruchy rytmu srdca, kde mu bol implantovaný tzv. kardiostimulátor. Ide o závažné

komplikácie aterosklerózy ciev, ktorú možno chápať ako dôsledok procesov, ktoré akceleruje expozícia
sírouhlíku. Pohyb menovaného je limitovaný poruchou orientácie pre organické poškodenie mozgu, je
limitovaný chorobou ciev dolných končatín a hlavne limitovaný výkonnosťou srdca. Svedok F.. T. B.
vyššie uvedené pred súdom potvrdil a dodal, že práve v dôsledku zisteného ochorenia arterosklerózy
došlo k dobodovaniu pacienta na 1000 bodov. Chronická intoxikácia sírouhlíkom primárne vedie k

zmenám cievneho systému, ktorých priamym dôsledkom sú komplikácie - ako napr. infarkt myokardu.
Progresiu choroby dobodovávajú a tým zohľadňujú progresívny charakter choroby. Kardiovaskulárne
ochorenia považujú sa za štandardnú progresiu choroby z povolania v takýchto prípadoch. Výlučným
dôvodom dobodovania v poslednom prípade u navrhovateľa bolo zhoršenie v cievnej zložke. V danom
prípade cukrovka u navrhovateľa nie v rozhodujúcej miere sa podieľala u tohto typu cievneho ochorenia.
Obštrukčná choroba pľúc nie je v priamej súvislosti s chorobou z povolania.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa ustanovenia § 190 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. v znení zák. č. 451/92 Zb. a neskorších zmien a
doplnení (ďalej len „Zák. práce) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s nim k poškodeniu na zdraví, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu
tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný raz, alebo
u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 196 Zák. práce náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, poskytujú sa

jednorázove.

Podľa ustanovenia § 203 Zák. práce Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví po dohode s Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhláškou výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Na konanie o rozhodovanie vo veciach zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia titulu

choroby z povolania v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z je daná právomoc súdu (pozri aj
rozsudok NSSR 3Cdo 136/2007).

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu
a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak
ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie

predpisy.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v platnom znení účinnom od 1.9.1981 ( v znení vyhl. č. 78/1981 Zb.) odškodnenie za bolesť
sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť

musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh(ďalej len „následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej
sférepoškodenéhoaobjektívnejevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom.t.j.peniazmi.Odškodňovanie
postihnutého pracovníka sa uskutočňuje stanovenými druhmi odškodnenia. Podľa § 193 ods. 1 ZP sa

odškodňujú: strata na zárobku prípadne na dôchodku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecná škoda. Pojem odčinenie je širším pojmom než
odškodnenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pri odškodnení ide iba o úhradu peňažných
nárokov zakotvených v zákone. Humánny prístup spojený so spoločenským záujmom nemôže sa
uspokojiť iba s odškodnením. Ide o to, aby sa vykonala celková reštitúcia in integrum, aby sa v

maximálnej miere pracovníkovi umožnilo znovu sa zaradiť nielen do pracovného procesu, ale aj do
celkového spoločenského života tak, ako keby k poškodeniu na zdraví pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania ako k defektom spoločenského pracovného procesu nedošlo. Odškodnenie
poskytované podľa ustanovení § 193 a nasl. ZP sa tu javí ako druh nadstavby nad inými formami
starostlivosti o pracovníka postihnutého pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Zákonník práce ani občiansky zákonník právne nevymedzujú pojem bolestné, ani pojem sťaženie
spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví zamestnanca
odškodňujú. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené vo vyhláške č. 32/1965
Zb., v znení vyhlášok č. 84/1967 Zb., č. 78/1981 Zb. a č. 47/1995 Z. z.. Náhrada za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú založené na systéme tzv. bodového ohodnotenia, to znamená, že tieto

náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov. Celková výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu limitovanú právnym predpisom. Vo výnimočných prípadoch môže súd odškodnenie primerane
zvýšiť, a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky). Toto zvýšenie
sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V

prípade sťaženia spoločenského uplatnenia odškodnenie musí byť primerané aj povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného zamestnanca, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Závisí od posúdenia predpokladov,

ktoré poškodený občan (zamestnanec) vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre ďalšie
uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom
živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania (pozri aj rozsudok NSSR 3Cdo 90/2004) .

Predmetom tohto konania je poskytnutie spravodlivej satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia,

ktoré nastalo v súvislosti s ďalším postihnutím navrhovateľa na základe progresie choroby z povolania.
Prvotné konanie sa týkalo satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia vedeného na základe
pôvodných prejavov choroby z povolania, skutkovo vymedzených v posudkoch v súčte bodov 900.
V skutkovej rovine je terajší nárok navrhovateľa obsahom posudku o dobodovaní navrhovateľa v
rozsahu nových 100 bodov (celkovo v súčte 1000 bodov). Vznik ďalšieho nároku na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia predpokladá aj samotná vyhláška č.32/1965 Zb.v ust. § 5 ods.l. Z
logického výkladu, ak by v plnom rozsahu sa prejavila choroba z povolania u navrhovateľa so všetkými
možnými (aj predpokladanými následkami) okamžite (v čase pôvodného „obodovania“) pacient by bol
„obodovaný“ možno hneď na maximálne prípustný počet bodov 1.000. To by malo vplyv samozrejme aj
na finančné odškodnenie pacienta. Progresia choroby v danom prípade sa nedala vylúčiť a preto ani jej

tzv.„dobodovanie“.OdškodnenieSSÚ(vrátaneajmimoriadnehozvýšeniazdôvoduhodnýchosobitného
zreteľa) preto je potrebné chápať ako jeden celok, hoci aj časovo v možných iných intervaloch, vsúvislosti od faktického zhoršenia zdravotného stavu pacienta, ustáleného na to príslušným orgánom
zdravotníckeho zariadenia, ktoré značne v negatívnom smere ovplyvňuje dovtedajší život pacienta.
Niet pochýb, že zistená arteroskleróza u navrhovateľa takýmto ochorením, ktorý má značný vplyv na

zhoršenie jeho zdravotného stavu a tým aj do tej doby už nie konfortného života v dôsledku choroby z
povolania, je. Súd preto je toho názoru, že v danom prípade nejde o akési duplicitné alebo opakujúce
sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie SSÚ v dôsledku choroby z povolania ako
celku v dôsledku progresie choroby a v dôsledku skutočných ťažkostí v živote pacienta po pridružení
ďalšieho znaku poškodenia organizmu pacienta v cievnej oblasti.

V súdenom prípade navrhovateľ v dôsledku choroby z povolania a najmä jej progresie trpí sústavnou
poruchou spánku, výbuchmi nervozity a záchvatmi depresii, poškodením jemnej motoriky, stratou
koncentrácie. Navrhovateľ má v dôsledku ochorenia obmedzené pracovné uplatnenie, čoho výsledkom
je jeho invalidita, takže vzhľadom na psychiatrické, psychologické a neurologické poškodenia je jeho
život značne obmedzený. Aj pri medikamentóznej liečbe nie je schopný žiť plnohodnotným rodinným
životom v dôsledku jednak poruchy sexuálnych funkcií ako i z dôvodu zvýšenej dráždivosti, ktoré narušili

vzťahy v rodine. Pridružená cievna choroba však už priamo ohrozuje život pacienta (riziko pre mozgovú
príhodu a infarktu myokardu) a tým jeho životný priestor sa ešte viac zúžil. Nebolo pri tom preukázané,
že by navrhovateľ v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania trpel chorobou pľúc.

Berúc v úvahu uvedené, prihliadajúc na to, že choroba z povolania - chronická intoxikácia
sírouhlíkom a jej následky majú pre navrhovateľa závažné dôsledky v oblasti spoločenskej, rodinnej

a pracovnej znamenajúce výrazné zníženie kvality jeho života, zakladajú výnimočnosť prípadu z
hľadiska posudzovania podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Za nesporné má súd, že v dôsledku aj
zdravotného poškodenia chorobou z povolania je navrhovateľ obmedzený vo výkone pracovnej činnosti,
v spoločenskej oblasti prestal udržiavať dovtedajšie spoločenské kontakty a zdravotné dôsledky choroby
z povolania mu bránia normálnom rodinnom živote a pridružené cievna choroba značne ohrozuje život

navrhovateľa. S prihliadnutím na tieto okolnosti tento prípad podľa názoru súdu treba posudzovať nad
rámec zákonom stanovených limitov, pri ktorom zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. nepostačuje, pretože preukázateľne nepriaznivé
dôsledky poškodenia zdravia s dopadom na bežné životné úkony poškodeného, uspokojovanie jeho
životných a sociálnych potrieb vyžadujú osobitné posúdenie nad rámec možností, ktoré zákon môže

vymedziť. Zároveň súd vychádzal z odborných a lekárskych stanovísk, z ktorých vyplýva nemožnosť
vyliečenia navrhovateľa z choroby z povolania a postupné zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Pri
komplexnosti zhodnotenia týchto skutočností súd považoval súdený prípad za prípad hodný osobitného
zreteľa, ktorý je potrebný posúdiť podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Bol toho názoru, že je potrebné
zvýšiť odškodnenie navrhovateľa za sťaženie spoločenského uplatnenia na 60 násobok poskytnutého

odškodnenia podľa bodového hodnotenia dobodovania 100 bodov po 15,- Sk čiže na sumu 90.000,-
Sk, prepočte 2.987,45 Eur a vo zvyšku uplatnený nárok navrhovateľa zamietol. Súd považoval zvýšenie
o 60 násobok za odôvodňujúce a zároveň postačujúce a to vzhľadom na dobu a spôsob obmedzenia
navrhovateľa vo svojom živote po ochorení chorobou z povolania s prihliadnutím aj na to, že je potrebné
vychádzať aj z pôvodného právoplatného rozsudku o zvýšení SSÚ v ktorom bolo jednoznačne zistené,

že hodnota jedného bodu v čase odškodnenia podľa platných predpisov bola 15,- Sk a mimoriadne
zvýšenie bolo ustálené na 60 násobok pôvodného odškodnenia.

Navrhovateľbolvkonaníonáhraduškodychorobyzpovolaniaoslobodenýodplateniasúdnehopoplatku
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
a preto súd v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, keď v zmysle uvedených

ustanovení je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh odporca, ak je navrhovateľ v konaní od platenia
súdnych poplatkov oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v
časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, odporcovi a to v sume 179 Eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka
súdnych poplatkov.

O náhrade trov konania medzi účastníkmi konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak,

že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci,
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.