Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237794
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111237794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o

maloletého I. nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko F., občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky V. trvalé bydlisko Žilina, ul.
Y., občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenou JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom
v Žiline a otca U., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko F., občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa 27. 3. 2013 takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca U., nar. XX. XX. XXXX, zo dňa 21. 11. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina
dňa 22. 11. 2011 na z n í ž e n i evýživného pre maloletého I., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 90

(deväťdesiat) EUR na sumu 40 (štyridsať) EUR , s účinnosťou od 22.11.2011,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 21. 11. 2011, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 22. 11. 2011, sa
navrhovateľ - otec U. domáhal, aby súd znížil výživné pre maloletého syna na sumu 40 EUR (bežné
výživné) a 40 EUR (splátka zameškaného výživného).

U. svoj odôvodnil tým, že od posledného určenia výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov v
tom, že sa musel odsťahovať z rodičovského bytu a musel si nájsť podnájom. Jeho výdavky sa rapídne
zvýšili a spláca aj úvery.

Matka maloletého dieťaťa navrhla v písomnom vyjadrení návrh otca na zníženie výživného zamietnuť,
ako právne nedôvodný, pretože na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného.

Navrhovateľ - otec U. na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu

Žilina zo dňa 22.2.2011, sp. zn. XXP XX/XXXX, mu bolo určené výživné pre maloletého I. Y. na sumu
90 EUR mesačne od 1.1.2009. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od
1.1.2009 do 28.2.2011 v sume 2010 EUR, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po
40 EUR.Od doručenia rozsudku platil riadne výživné vo výške 90 EUR a zameškané výživné 40 EUR, za
mesiace február, marec, apríl, máj 2011. Od júna 2011 platil výživné vo výške 80 EUR, od júna 2011 až
za marec 2013 posielal matke 80 EUR. V tomto období iba asi 5 mesiacov platil výživné 50 EUR.

Vo februári 2011 (keď bolo určené výživné pre maloleté dieťa) pracoval vo firme I. ako robotník a jeho
priemerný čistý mesačný príjem bol asi 570 až 580 EUR. V súčasnosti pracuje stále vo firme MOBIS
s.r.o. Žilina ako robotník a jeho príjem je asi 580 EUR v čistom mesačne.

Vo februári 2011 bol vlastníkom Škody Felicia, rok výroby 2000. Kúpil si ju v roku 2010 za 45 000 Sk.
Iný majetok nevlastnil. Vo februári 2011 býval u rodičov, ktorí majú 4-izbový byt v Žiline. V roku 2011 v
tomto 4-izbovom byte býval on, rodičia a sestra s maloletým synom. Rodičom prispieval na domácnosť

sumou 150 EUR mesačne.

Asi v apríli 2011 sa odsťahoval od rodičov do 1-izbového bytu na sídlisku Vlčince, ktorý má v prenájme.
Za bývanie platí, vrátane nájmu, energií, sumu 240 EUR. Z rodičovského bytu odišiel preto, že matka
s otcom sú síce manželia, ale spolu nežijú. Každý má svoju izbu. Býva tam sestra s maloletým synom,
ktorý už chodí do školy. V byte už nemal kde bývať a takisto potreboval súkromie. Rodičia na neho

tlačili, aby začal bývať sám. Keď si chcel prenajať byt, robil prieskum a toto bol jeden z najlacnejších
bytov. Medzi jednoizbovým bytom a garsónkou veľký rozdiel v platení nebol.

Takže zmenu pomerov, oproti pomerom, keď bolo určené výživné na maloletého syna vidí v tom, že
sa odsťahoval v mesiaci apríl 2011 od svojich rodičov, ktorým prispieval sumou 150 EUR mesačne a
v súčasnosti platí za prenajatý byt 240 EUR, takže jeho náklady na bývanie vzrástli o 90 EUR. K inej

zmene nedošlo.

Keď sa nasťahoval do prenajatého bytu, zobral si úver 800 EUR s mesačnou splátkou 55 EUR, na
úhradu bežných výdavkov. Tento úver spláca doteraz.

O zníženie výživného žiada preto, aby si nemusel požičiavať peniaze na základné potraviny.

Jeho osobné priemerné mesačné výdavky sú nasledovné: za bývanie vynaloží 240 EUR, stravu 130

EUR, oblečenie20EUR, hygienickéainézákladnépotreby6-7EUR, mobilnýtelefón 35EURmesačne
(bežné telefonáty). Spláca pôžičku 55 EUR mesačne banke. Vybavil si aj kreditnú kartu, z ktorej
si požičal 900 EUR, aby si mohol zaplatiť dlžoby. Peniaze si požičiaval aj od brata, od sestry, od
kamaráta. Úver z kreditnej karty spláca 45 EUR mesačne. Ešte viac ako dva roky bude splácať úver
od spoločnosti Quatro, ktorý si zobral po určení výživného, asi 900 EUR a mesačne platí splátku 33

EUR. Platí ešte zákonnú poistku na auto - 25 EUR za tri mesiace. Na pohonné hmoty vynaloží 10 až 15
EUR, na opravu auta a jeho údržbu asi 20 EUR ročne. V tomto roku má zaplatiť nedoplatok za elektriku
20 EUR a poplatok za odpad vo výške 25 EUR.

Otec vo výpovedi na záver uviedol, že so synom sa nestretáva. Na Vianoce mu kúpil knihy, oblečenie
ani iné veci mu nekupuje.

Právnazástupkyňamatkynapojednávanínavrhla návrhotcamaloletéhodieťaťanazníženievýživného,
ako právne nedôvodný zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Poukázala na skutočnosť, že naposledy bolo výživné na maloletého Maximiliána určené rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 22.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.4.2011, kde bola určená
povinnosť otcovi maloletému platiť mesačne v sume 90 EUR a zameškané výživné v sume 2010 EUR po

40 EUR v splátkach mesačne. V čase rozhodovania bol maloletý vo veku 4 rokov, navštevoval materskúškolu. Na strane otca maloletého nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného. Práve naopak, v súčasnosti je maloletý vo veku 6 rokov, od septembra 2013 nastupuje do
prvého ročníka základnej školy, s čím bude mať matka maloletého zvýšené výdavky so zakupovaním

školských potrieb, školskej tašky, zošitov, fixiek a podobne, taktiež na strane matky maloletého došlo k
zmene pomerov v tom, že boli nútení presťahovať sa z H. ulice v F., kde užívali spolu so starou matkou
maloletého byt, ktorý bol III. kategórie.

V súčasnosti im bol pridelený byt na R.. Je to sociálny byt od Mesta Žilina, kde mesačné poplatky
predstavujú 220 EUR mesačne, poplatky s užívaním bytu sú 64 EUR mesačne.

Mesačné výdavky matky maloletého sú nasledovné: za telefón vynaloží sumu 20 EUR, Magio Internet

a televízia 11,69 EUR, strava 150 EUR, cestovné z Hájika do materskej školy, ktorá sa nachádza na
Kmeťovej ulici predstavuje 20 EUR mesačne.

Čo sa týka výdavkov na maloletého, tak matka maloletého platí poplatok v materskej škole za pranie,
ošatenie v sume 50 EUR ročne. Taktiež maloletý navštevuje vo voľnom čase záujmové krúžky, a to
výtvarný krúžok, kde sa platí poplatok 10 EUR polročne, tanečný krúžok, kde sa platí 30 EUR polročne

a takisto poplatok za výučbu hranie na hudobnom nástroji - flauta v sume 22 EUR polročne.

Mesačné výdavky maloletého predstavujú poplatok v materskej škole v sume 13 EUR, strava v
materskej škole 15 až 22 EUR, ošatenie a obuv v sume cca 30 EUR mesačne. Poplatky, súvisiace
s návštevou logopéda 15 EUR za hodinu a taktiež maloletý býva v škôlke často chorý, takže matka
maloletého zakupuje maloletému vitamíny, sirupy a lieky v sume cca 10 EUR mesačne. Vo voľnom čase

matka maloletého sa s maloletým zúčastňuje rôznych športových a kultúrnych podujatí napr. navštevujú
zoologickú záhradu a divadelné predstavenia, kde poplatky predstavujú cca 20 EUR mesačne. Čo
sa týka nepravidelných výdavkov, ktoré matka maloletého má, je to napr. školská taška v sume 10
EUR, poplatok pre zápis maloletého do prvého ročníka základnej školy v sume 12 EUR. Taktiež matka
maloletého zakupuje maloletému rôzne hračky, školské potreby, ako napr. bicykel, kolobežka, rôzne

druhy Lega, detské boby a pod.

Z uvedených skutočností vyplýva, že na strane otca maloletého nemožno brať do úvahy výdavky, ktoré
nie sú nevyhnutné. To, že sa presťahoval zo 4-izbového bytu, v ktorom býval spolu s rodičmi a sestrou,
nezakladá taký právny dôvod, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného. Taktiež, keď otec poukazuje na
to,žesamuzvýšilivýdavkyo90EURvsúvislostisbývaním,matkamaloletéhopoukazujenaskutočnosť,

že aj ona je nútená platiť náklady na bývanie, ktoré predstavujú 220 EUR a 64 EUR za poplatky s
užívaním bytu. Príjem otca sa nezmenil, to znamená, že je rovnaký ako v čase rozhodovania súdu.
Príjem matky predstavuje od januára 2013 sumu 518,17 EUR a od mesiaca január 2011 predstavoval
469,79 EUR.

Otec maloletého vo svojom vyjadrení uvádza, že vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré užíva na

súkromné účely a tiež na cestu do zamestnania. Vyčísluje výdavky súvisiace s užívaním vozidla. V
tomto smere matka maloletého poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ otca maloletého I. poskytuje
pre svojich zamestnancov možnosť použiť firemný autobus. Rovnako pôžička, ktorú odôvodňuje otec
maloletého v návrhu, nie je prednostnou pohľadávkou pred jeho vyživovacou zákonnou povinnosťou
voči maloletému.

Matka maloletého dieťaťa V. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že v čase, keď bolo určené výživné
na maloleté dieťa, mal maloletý 4 roky. V súčasnosti má 6 rokov a v septembri nastúpi do prvej triedy
základnej školy. Od februára 2012 chodí s maloletým synom k logopédovi, kde sa priemerne mesačné
výdavky pohybujú od 15 do 30 EUR. Inak sa zdravotný stav maloletého dieťaťa nezmenil. Keď bolo
určené výživné, mala čistý mesačný príjem 460 EUR. V súčasnosti má priemerný čistý mesačný príjem

518 EUR.V čase, keď bolo určované výživné, bývala v mestskom byte. Tam platila kompletne za bývanie aj služby
spojené s bývaním asi 150 EUR. V máji 2011 sa so synom presťahovala do mestského bytu tu v Žiline.
Presťahovala sa do rovnakého dvojizbového bytu. Len na ulici Bratislavskej sa muselo kúriť tuhým

palivom. V súčasnosti platí za bývanie kompletne 286 EUR.

V čase určenia výživného mala kompletné náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa
asi 150 EUR. V súčasnosti sa náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa zvýšili na 200 EUR.

Takže došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna, keďže sa zvýšili náklady na jeho výchovu a
výživu. Okrem toho, že sa presťahovala, sa u nej pomery oproti februáru 2011, nezmenili.

Otec platí výživné pre maloleté dieťa tak, ako to uviedol vo výpovedi, teda neplatí výživné v takej výške,

ako bolo určené súdom a neplatí ani zameškané výživné.

Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že neodporúča vyhovieť návrhu otca na zníženie
výživného. Poukázala na to, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané zmeny pomerov na strane
otca,ktorébyodôvodňovalizníženievýživného.Výživnémáprednosťpredvšetkými platbamiotca,ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Prichádzalo by prípadne do úvahy nie zníženie, ale zvýšenie výživného.

Otec sa na výchove a výžive syna žiadnym iným spôsobom nepodieľa a neplatí ani výživné. Neplní si
ani iné rodičovské povinnosti.

Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, z ktorých vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti.

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX P XX/XXXX vyplýva, že na základe rozsudku Okresného
súdu Žilina sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa 22.2.2011 mu bolo určené výživné pre maloletého I. na sumu

90 EUR mesačne od 1.1.2009. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od
1.1.2009 do 28.2.2011 v sume 2010 EUR, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 40
EUR. V tom čase maloletý syn navštevoval materskú školu. Príjem matky bol v roku 2010 512,24 EUR.
Bývala v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej prispievala sumou 100 EUR mesačne. V roku 2009 bol
príjem otca 338,13 EUR, v roku 2010 266,60 EUR netto.

Zo správy o príjme matky z č. l. 131 vyplýva, že jej mzda sa pohybuje od 429,62 EUR do 530,90
EUR, v roku 2012 bol jej čistý mesačný príjem 463,07 EUR., v roku 2013 čistý príjem 518,17 EUR.

Zo správ o príjme otca vyplýva, že jeho príjem sa v roku 2011 až február 2013 pohyboval od 472,38
EUR do 782, 45 EUR.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania - rodičov maloletého dieťaťa,
kolíznej opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín.

Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného vo februári 2011, pretože by išlo o
neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.

Súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých

účastníkov konania, t. j. matky, otca aj maloletého, t. j. k zmene pomerov zistených pri predchádzajúcej
úprave výživného, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec
oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd určil otcovi platiť
výživné pre maloleté dieťa, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a

kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite
sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré
sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená

na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky
výživného) zo všeobecných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,

· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,

· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť
podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že
pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah,

časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadal aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od
určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na
strane účastníkov konania).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Príjem otca bol v čase určenia výživného ustálený tak, že v roku 2009 sumu 338,13 EUR, v roku 2010
dosahoval sumu 266,60 EUR netto. V tomto období si otec zadovažoval príjem (keď nebol zamestnaný)
brigádnicky. Vo firme I.. sa zamestnal od 1. 2. 2011, pričom súd tento príjem nezohľadnil pri určovaní
výživného (nemal o tomto príjme vedomosť) a otec túto skutočnosť - že sa mieni zamestnať vo firme

MOBIS Slovakia, s.r.o. - vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25. 1. 2011, neuviedol.

Priemerný čistý prijem otca sa teda neznížil, ale naopak v rozhodujúcom období zvýšil.Príjem matky sa taktiež zvýšil a nepochybne vzrástli aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako
aj životné náklady.

Keď otec poukazuje na jedinú zmenu pomerov - zvýšenie nákladov na bývanie z dôvodu, že sa musel

odsťahovať s bytu rodičov o 90 EUR, „opomenul“, že súčasne došlo k nárastu jeho príjmov. Zvýšenie
výdavkov o 90 EUR (na bývanie) a súčasné zvýšenie príjmu, nie sú okolnosťami, ktoré by bolo možné
v súhrne kvalifikovať ako podstatnú zmenu pomerov.

Riešenie bytovej otázky otca (otec mal kde bývať), zariaďovanie bytu, splácanie úverov, sú z hľadiska
zákonnej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťa, irelevantné okolnosti. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Otec je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu bez ohľadu na svoj príjem. So zreteľom
na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca, ako aj jeho majetkové
pomery mu umožňujú platiť nielen minimálne výživné, ale aj výživné vyššie, ako si sám určil. Svoje
výdavky si musí upraviť tak, aby v prvom rade mohol riadne a včas plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči svojmu maloletému dieťaťu (napríklad výdavky na telefón, motorové vozidlo).

So zreteľom na uvedené skutočnosti preto súd konštatuje, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré
by odôvodňovali zníženie výživného pre maloleté dieťa. Preto súd návrh otca na zníženie výživného
zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

V závere odôvodnenia súd poznamenáva, že nástupom maloletého dieťaťa do základnej školy sa zaiste

(v asociácii s pomermi zistenými v tomto konaní) zmenia pomery tak, že bude potrebné na túto situáciu
reagovať aj úpravou (zvýšením) výživného pre maloleté dieťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.