Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711216071
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711216071.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. I., nar. XX. X. XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v X., X. Q., A. R.. Č.. XX, Q.,
dieťa rodičov: matka - F.. F. I., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. R.. Č.. XX, Q., prechodne bytom X. R.. Č..
XX, B., otec - F. I., nar. XX. X. XXXX, bytom P. Č.. XXX, H.. O., o nariadenie predbežného opatrenia,
na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. júla 2013, č. k. 11P/269/2011

- 321, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým žiadal predbežne znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého K. I., nar. XX. X. XXXX, určenú
rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 29. 3. 2010, č. k. 18C/20/2010 - 47, zo sumy 170 eur

mesačne na sumu 50 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods.
14, § 75 ods. 1, 7, 9 O. s. p. a vecne nesplnením zákonných podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia, keď otec vo svojom návrhu nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce, že by
zdravie, výchova a výživa maloletého bola v súčasnosti ohrozená alebo narušená, čo by vyžadovalo
okamžitý zásah súdu s tým, že rovnako otec nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav nedovoľoval
sa riadne zamestnať a mať pravidelný mesačný príjem. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal

na skutočnosť, že v konaní vo veci samej o zníženie výživného na maloletého a úpravu styku s
ním, je nariadené pojednávanie na deň 23. 10. 2013, z dôvodu ktorého nie je potrebné vo veci
rozhodovať predbežným opatrením a zároveň, že otec nepreukázal naliehavý právny záujem na
nariadení predbežného opatrenia, keďže v konaní vo veci samej, vykoná súd potrebné dokazovanie a
zistí majetkové pomery rodičov dieťaťa.

Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkový zisteniam a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol jeho návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovieť a jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému znížiť na sumu 50 eur mesačne. Otec
mal za to, že predpokladom na zníženie výživného nie je preukázanie konkrétnych skutočností, ktoré by
preukázali, že zdravie, výchova a výživa maloletého bola v súčasnosti ohrozená alebo narušená, keďže

nariadeniapredbežnéhoopatreniasadomáhalzdôvodu,žejeohrozenájehoosoba,resp.zabezpečenie
jeho základných životných potrieb s tým, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia splnil.
Vo svojom odvolaní uviedol, že dôvodom zníženia výživného je nielen jeho zdravotný stav, ktorý
mu neumožňuje sa zamestnať, ale aj nedostatok pracovných príležitostí a jeho finančné problémy.
Nesúhlasil zároveň s názorom prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že nakoľko
je vo veci samej nariadené pojednávanie na 23. 10. 2013, nie je potrebné rozhodovať predbežným

opatrením,keďženávrhnazníženiejehovyživovacejpovinnostipodaldňa15.12.2010,vovecidoposiaľ
nebolo rozhodnuté a je predpoklad, že konanie bude trvať dlhší čas tak pred prvostupňovým, ako iodvolacím súdom. Namietol, že súdom určené výživné v sume 170 eur mesačne nie je schopný platiť,
neustále prehlbuje jeho finančné problémy a dlhy a znižuje jeho šancu svoje finančné problémy vyriešiť.

Matka maloletého a kolízny opatrovník na jeho strane sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne a
odvolaniu otca nie je možné priznať úspech.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na
návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.

V posudzovanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia v priebehu konania vo veci samej, v ktorej

sa otec návrhom pôvodne podaným na miestne nepríslušný súd dňa 15. 12. 2010 (Okresný
súd Humenné) domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému K. I., nar. XX. X. XXXX zo
sumy 170 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne.

Otec maloletého podal na súd prvého stupňa dňa 26. 6. 2013 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiada od podania tohto návrhu znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému zo

sumy 170 eur na sumu 50 eur.

NariadeniepredbežnéhoopatreniajepodľazákonnýchpredpokladovuvedenýchvObčianskomsúdnom
poriadkuprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,žesútuprávnevzťahymedziúčastníkmi,
že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do

právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne
(nie faktické) pomery účastníkov.

Z dikcie zákonných ustanovení upravujúcich inštitút predbežného opatrenia (§ 74 až § 77 O. s. p.)

vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
naobdobiepojehovydaníamápretovýraznýpreventívnyzmyseliúčinok,ktorývnaliehavýchprípadoch
môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť

jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a
podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by
bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej veci (nariadenie predbežného opatrenia
na zníženie výživného), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je
procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného

opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od
dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému

účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,
že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sapreto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená
to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Pri nariadení predbežného opatrenia sa však uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného

opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná,
provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutí
súdu. Z daného teda vyplýva, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť zásadne totožný s výrokom
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko takéto predbežné opatrenie by prejudikovalo rozhodnutie vo veci
samej a v dôsledku výroku takéhoto opatrenia by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Výrok

predbežného opatrenia teda nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže právnou
podstatou predbežného opatrenia je vytvoriť prechodnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania,
pričom v danom prípade je výrok navrhovaného predbežného opatrenia zásadne totožný s výrokom
návrhu vo veci samej, t. j. predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej a preto
súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Zároveň považuje odvolací súd za nutné uviesť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia upravujúceho

nariadenie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 1 O. s. p.) nevyplýva možnosť, nariadiť predbežné
opatrenie, ktorým súd zníži vyživovaciu povinnosť povinného rodiča, nakoľko zmeniť rozhodnutie o
výživnom je možné iba v prípade, ak súd v konaní vo veci samej zistí závažnejšiu zmenu pomerov a
iba v prípade, ak existujú dôvody na rýchlu ochranu záujmov dieťaťa, môže súd aj bez návrhu vydať
predbežné opatrenie na zabezpečenie platenia výživného aspoň v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm.

a/ O. s. p.). t. j., ak je nutné zabezpečiť výživu dieťaťa v nevyhnutnej miere.

V posudzovanej veci sa však otec maloletého návrhom vo veci samej, ale aj návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti v rovnakom rozsahu, dôvodiac
svojou zlou finančnou situáciou, dlhmi a exekučnými konaniami, pričom odvolací súd považuje za
potrebné dať otcovi maloletého do pozornosti, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo
iné potreby.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.