Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9P/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220850
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112220850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou vo veci starostlivosti o maloletého: A.

E., narodený dňa X.X.XXXX, bytom u matky a zastúpený opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa matky: A. E., narodenej dňa XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX J. a otca: J.
E., narodeného dňa XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX Z., L. X., o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky z a m i e t a .

Súd návrh otca z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom na začatie konania, súdu doručeného dňa 12.10.2012, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého zo sumy 100 eur mesačne na

sumu 150 eur mesačne.

Otec s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a v priebehu konania, podaním súdu
doručeným dňa 19.4.2013, žiadal znížiť výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca pred dožiadaným súdom, kolízneho
opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20P/10/2010, oboznámením sa
s predloženými listinnými dokladmi ako i obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20P/10/2010 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 20P/10/2010 -59 zo dňa 21.7.2010 súd naposledy upravoval vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého, ktorú určil s účinnosťou od 11.11.2009 na sumu 100 eur mesačne. Pri posudzovaní výšky

tejto vyživovacej povinnosti na maloletého vychádzal z príjmu matky 500 - 600 eur v čistom a z
príjmu otca 10 000 Kč., matka okrem maloletého mala ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemal.

Matka v konaní uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd na základe vykonaného
dokazovania zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému s účinnosťou od podania návrhu
zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, čím zároveň zmení rozhodnutie tunajšieho
súdu zo dňa 21.7.2010, č. k. 20P/40/2010 - 59 v časti výšky výživného, ktorým bola vyživovaciapovinnosť otca voči maloletému naposledy upravovaná. Podaný návrh odôvodňuje tým, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti nastala zmena pomerov, predovšetkým u maloletého A.. Maloletý začal
navštevovať strednú školu, dospieva, čím sú zvýšené výdavky zabezpečujúce jeho základné životné

potreby ako je strava, ošatenie, v ostatnom sú jeho pomery nezmenené, je zdravý, iné výdavky finančne
náročné napr. v súvislosti s jeho mimoškolskými aktivitami oproti poslednej úpravy nenastali. Poukazuje
však na to, že od poslednej úpravy nastala aj zmena v tom, že na zabezpečenie základných potrieb pre
maloletého musím vynaložiť väčšie finančné obnosy, to znamená, všetko je drahšie a maloletý ako už
uviedla je v období dospievania, čo sa výrazne odzrkadľuje aj v potrebe zabezpečiť jeho výživu, teda

stravu, ako aj vo vzťahu k samotnému ošateniu, rýchlejšie rastie. Pokiaľ ide o nástup na strednú školu,
A. začal od 1.9.2012 navštevovať Stredné odborné učilište automobilové, výdavky v súvislosti so školou
sú bežné tomto typu školy, ale určite vyššie ako keď navštevoval základnú školu. Pokiaľ ide o jej pomery,
tieto sa od poslednej úpravy nezmenili, vyživovaciu povinnosť má k dvom deťom, k A. a k A., tento
síce je plnoletý, ale ďalej sa pripravuje na svoje budúce povolanie návštevou strednej školy, denným
štúdiom sa pripravuje na získanie maturity. Ona je stále zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, jej

čistý mesačný zárobok predstavuje sumu okolo 630 - 650 eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije
spolu so synmi, s nimi vedie spoločnú domácnosť. Bývajú v nájomnom byte, ktorého výdavky mesačne
predstavujúsumu270eurnájomné,58eurplyn,28eurelektrika,ostatnévýdavkysúvýdavkyvsúvislosti
s vedením domácnosti, čo predstavuje sumu mesačne približne 150 eur mesačne, ďalej platí aj pôžičku
96 eur mesačne a poistku pre obe deti po 10 eur mesačne. Je zdravá, iné zvýšené výdavky nemá.

Pokiaľ ide o výživné na staršieho syna, jeho otec jej platí výživné určené súdom vo výške 50 eur, avšak
v súčasnosti tam prebieha exekúcia pre nedoplatok. Na obe deti ešte poberá rodinné prídavky.

Otec pred dožiadaným súdom Okresným súdom Plzeň - mesto uviedol, že s návrhom nesúhlasí,
pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, aby požadované výživné platil. Jeho pomery sa zmenili,
v súčasnej dobe žije sám na ubytovni, predtým žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, taktiež na

ubytovni. Za ubytovanie v ubytovni platí mesačne sumu 7.000 Kč vrátane energií. Jeho príjem poklesol,
pretože už nepracuje v 12-hodinových zmenách, ale iba v 8-hodinových. Má ešte výdavky v súvislosti s
exekúciou vo výške 150 eur mesačne, kde má splatiť pohľadávku vo výške 8.649 eur. Je zamestnaný
ako operátor cez pracovnú agentúru s priemerným čistým mesačným zárobkom 13.000 až 14.000 Kč
čistého. Okrem maloletého A. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem uvádzaných výdavkov si ešte

platí poplatky za televíziu 900 Kč mesačne a za telefón 500 Kč mesačne. Zo zdravotným stavom nemá
zvýšené výdavky. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. S maloletým A. sa nekontaktuje.

Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že návrhu matky doporučuje vyhovieť, pretože zvýšenie výživného
je v záujme maloletého dieťaťa.

V priebehu konania otec podaním zo dňa 17.4.2013 žiadal súd o zníženie jeho výživného na maloletého

A. určeného vo výške 100 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 1.5. 2013. Podaný
návrh odôvodnil tým, že v súvislosti so zmenou pracovného pomeru sa jeho priemerný čistý zárobok
znížil na sumu 8.0000 Kč, čo spôsobuje, že jeho súčasné finančné prostriedky mu nestačia ani na
zabezpečenie základných potrieb. Zároveň poukazuje, že si hľadá zamestnanie, v ktorom by dosahoval
vyšší príjem.

Matka k návrhu otca na zníženie výživného v konaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby súd vyhovel návrhu
otca na zníženie výživného. Pokiaľ ide o jej návrh na zvýšenie výživného, vzhľadom na skutočnosti
prezentované otcom za daného stavu rozhodnutie o tomto návrhu už ponecháva na zváženie súdu,
jednoznačne však so znížením výživného nesúhlasí, keďže pomery na strane maloletého dieťaťa
vyžadujú minimálne platenie výživného zo strany otca v doterajšej výške 100 eur mesačne. Na jej strane

sa doteraz nezmenilo nič, svoje pomery súdu zdokladovala. Ani na strane maloletého dieťaťa nedošlo
k zmene pomerov. K veci ešte uviedla, že sa domnieva, že otec okrem príjmu z pracovného pomeru má
určite ešte nejaký bočný príjem. Túto skutočnosť však nevie súdu preukázať ani označiť prípadný dôkaz,
ktorým by sa to dalo preukázať. Nesporným zostáva len to, že pokiaľ ide o určenie výživného, výživné
určené súdom síce otec platí, ale nie pravidelne, ani v súčasnosti jej nezaplatil výživné za február a

marec. Aj v roku 2012 má dlh na výživnom vo výške 640 eur.Z potvrdenia o príjme otca vystaveného jeho zamestnávateľom TETRA / CV, a.s. zo dňa 26.3.2013
vyplýva, že otec od januára 2013 zmenil pracovný pomer, ktorý bol zatvorený dňa 4.1.2013 na dobu
určitú do 18.12.2013, s príjmom za kalendárny mesiac január 6916 Kč v čistom a za mesiac február

8371 Kč.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca TETRA / CV, a.s. ďalej vyplýva (č.l. 17 v spojení s č.l.49 spisu)
dosahovaný priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od februára 2012 do decembra 2012 v sume
10 070 Kč, priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 zdokladovaných mesiacov (marec 2012
až február 2013) potom 10 390 Kč a nakoniec priemerný mesačný zárobok za obdobie od januára 2013

do februára 2013 (po zmene pracovného pomeru) 7645 Kč.

Z potvrdenia o príjme matky vystaveného jej zamestnávateľom PCA Slovakia, s.r.o. zo dňa 15.3.2013
za obdobie od novembra 2012 do marca 2013 vyplýva priemerný čistý mesačný zárobok matky 865 eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 14.11.2012 vyplýva, že matka poberá
prídavok na dieťa A. E., narodený dňa X.X.XXXX vo výške 22,54 eur mesačne.

Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení ako aj o znížení vyživovacej povinnosti otca na

maloletého, ktoré výživné bolo ostatný krát určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/10/2010
-59 zo dňa 21.7.2010 na sumu 100 eur mesačne od 11.11.2009, keď v čase rozhodovania súdu o
výživnom mala matka príjem zo zamestnania 500 - 600 eur v čistom a otec príjem okolo 10 0000 Kč,
matka okrem maloletého mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť, otec inú vyživovaciu povinnosť nemal,
maloletý v čase určovania výživného navštevoval druhý stupeň základnej školy.

Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak do neskoršieho ako aj nového
rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o
výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušnéhodruhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne schopnosti

a možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne
schopnosti a možnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie
sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný
vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a

schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé
predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa teda
nie je len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a

rekreačné potreby). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu
výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože
neprestávajú ani jeden z nich niesť naďalej osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré
ešte nie sú schopné samé sa živiť, a ktoré sú v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

Na základe uvádzaných skutkových zistení a popísaného vyššie dospel súd k záveru, že na zvýšenie

výživného pre maloletého neboli splnené zákonné podmienky, rovnako však neboli dôvody na zníženie
výživného.

Od ostaného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/10/2010 -59 zo dňa
21.7.2010 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Na strane maloletého tým, že od ostatnej úpravy výživného začal navštevovať strednú školu,

v čase podania návrhu na zvýšenie výživného je žiakom 1. ročníka, fyzicky a duševne primerane veku
vyspel, v dôsledku čoho sa síce úmerne veku zvýšili aj náklady s uspokojovaním jeho odôvodnených
hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako i ďalších potrieb pre jeho výchovu,
vývoj a výživu. Na strane matky nenastala výraznejšia zmena pomerov, pribudli jej však záväzky v
súvislosti s nedoplatkom na nájomnom, v ktorom s maloletým býva, naďalej je zamestnaná u toho istého

zamestnávateľa s príjmom priemerne 770 eur, zvýšený príjem mala len jednorázovo v kalendárnom
mesiaci december 2012 v sume 1 150,54 eur. Na strane otca nastala zmena pomerov v tom, že od
1.1.2013 má uzatvorenú novú pracovnú zmluvu s tým istým zamestnávateľom po skončení trvania
predchádzajúceho pomeru na dobu určitú do konca roka 2012, v ktorom podľa potvrdenia za kalendárny
mesiac január a február 2013 síce vykazuje nižší príjem, avšak v konaní zatiaľ nebolo preukázané, že

tentopríjemajnaďalejbudeoprotipredchádzajúcemuobdobiuvýraznenižší,pričomnemoholzostaťbez
povšimnutia ani jeho priemerný ročný príjem, po zohľadnení ktorého súd síce na jednej strane konštatuje
zmenu pomerov na strane otca (zmena pracovného pomeru zatiaľ s nižším príjmom), ale nie do takej
miery, aby boli v čase rozhodovania súdu splnené podmienky na zníženie výživného na maloletého
výživou odkázaného na svojich rodičov.

Za zmenu pomerov podľa citovaného § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa považuje podstatná zmena
kritérií rozhodných pre určenie miery vyživovacej povinnosti, pričom k záveru o takejto zmene možno
vždy dospieť len zistením stavu v čase rozhodovania pôvodným rozhodnutím, v čase rozhodovania
o zmene a ich vzájomným porovnaním a komplexným zhodnotením. Ak z hľadiska rozhodovania o
výživnom rozhodnými kritériami sú na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby

a na druhej strane možnosti a schopnosti osôb výživou povinných (tými sú obvykle obaja rodičia
dieťaťa, i keď ukladanie povinnosti platiť výživné konkrétnou peňažnou sumou vo výroku súdneho
rozhodnutia spravidla dopadá len na rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti a majúceho takýto
nedostatok vykryť práve platením výživného), potrebné je vyhodnotenie, ktoré z čiastkových zmien u
jednotlivých účastníkov príslušného rodinnoprávneho vzťahu prevažujú a či aj poskytujú podklad pre

zmenu skoršieho rozhodnutia a ak áno, v akom smere (zvýšenie výživného, jeho zníženie), rozsahu
(miera zvýšenia či zníženia) a od ktorého času (u výživného patriaceho maloletým deťom najmä otázka
prípustnosti úpravy výživného aj za čas predchádzajúci začatiu konania).V danej veci súd vykonaným dokazovaním síce zhodnotil nedôvodnosť na zvýšenie výživného,
ktorej základným kritériom bola predovšetkým zmena pomerov na strane otca spočívajúca v zmene
pracovného pomeru so zatiaľ skutočne zdokladovaným znížením príjmu, ktoré je však v čase

rozhodovania zatiaľ konštatované ako krátkodobé v porovnaní s príjmom za predchádzajúce obdobie,
z ktorého by otec mal byť schopnú plniť si doteraz určené výživné, pričom a to aj bez ohľadu na túto
zmenu, bez povšimnutia nemohlo zostať ani to, že otec okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť
nemá (matka má naďalej ešte jednu vyživovaciu povinnosť) a plnenie si tejto povinnosti má prednosť
pred jeho ostatnými výdavkami, a aj tým nedôvodnosť na jeho zníženie. Aj keď na strane maloletého

dieťaťa došlo k zmene pomerov nástupom na strednú školu, vzhľadom na uvádzané, doposiaľ určené
výživné zatiaľ musí zostať postačujúce na krytie jeho potrieb.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.