Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111222625
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111222625.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: Y. L., bytom B. D. U., ul. G. F. XXX/X, proti odporcom: v

1. rade: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Michalská 18, v 2. rade: D. R.,
bytom U., ul. G. XXX/XX, zast. JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokát so sídlom Nitra, Rázusova 2,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, so sídlom v Nitre, ul. Petzwalova 12, o neplatnosť právnych úkonov, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.7.2010 domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o úvere

č. 8263/285087/2006/KSU85 zo dňa 24.3.2006 ako aj určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve
zo dňa 24.3.2006 uzatvorených medzi ňou a odporcom v 1. rade. Svoj návrh odôvodnila tým, že
zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky napĺňajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, nesprávne bolo uvedené RPMN. Vyvíjala maximálne úsilie, aby bola schopná
čo najskôr splácať splátky úveru, odporca nič nerešpektoval. Pres spôsobený stres si uplatňuje finančné
zadosťučinenie vo výške 1000 eur.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s odporcom v 2. rade sa poradili, že si zoberú stavebný
úver, zrekonštruujú dom, aby boli z domu dve bytové jednotky. Odporca v 2. rade si zobral stavebný

úver z ČSOB - sumu 660.000.-Sk, lenže ten nestačil. Tento úver splácala sama. Zobrali si ďalší úver,
odporca v 2.rade bol dlžník a ona bola ako záložca. Jednalo sa o sumu 1.100.000,- Sk. Dohodli sa,
že úver bude splácať sama, dom sa prerobil. Úver splácala sama, nedal sa na ňu prepísať Potom
ochorela, bola hospitalizovaná, úver sa nesplácal, napísali banke o odklad úveru alebo zníženie splátky,
banka neposlala odpoveď. Zmluva o záložnom práve obsahuje dva pozemky. Jeden pozemok chcela
odčleniť, predať ho a uhradiť úver. V banke jej povedali, aby dala spraviť znalecký posudok na dom,
bez druhého pozemku. Znalecký posudok bol taký, že by postačoval dom a jeden pozemok a druhý

pozemok mohol byť predaný. Ústne sa takto v banke vyjadrili, že to dali na schválenie, ale písomne
sa nevyjadrili. Povedali jej, aby si našla kupca. Bola v realitnej kancelárii, ale keďže na pozemku je
ťarcha, takto to nechcel nikto kúpiť. Chcela úver prefinancovať na dcéru, ale to sa nedalo, pretože nebola
zamestnaná. Banka dala vec exekútorovi, mala byť dražba. Obrátila sa na združenie, ktoré podalo v jejmene žalobu o neplatnosť zmluvy o úvere a neplatnosť zmluvy o záložnom práve. Úver prestala splácať
asivmesiacioktóber2009,splátkabolaokolo280eurmesačne.Včaseuzatváraniazmluvyostavebnom
úvere bola vdova, opatrovala rodičov do októbra 2007, poberala opatrovateľský príspevok 6.000 Sk,

potom sa zamestnala, mala príjem 400 eur. Od 1.10.2009 bola práceneschopná vyše roka. Poberala
nemocenské dávky okolo 310 eur. išla do čiastočného invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 167
eur od januára 2011. Žije sama s dcérou, ktorá je slobodná, bezdetná. Dcéra bola nezamestnaná, asi
pol roka pracuje, pracovný pomer má na dobu určitú. Dala si vypracovať znalecké posudky, chodila do
banky, mala náklady aj na finančných poradcov, trápilo ju to, nevedela si rady. ČSOB mala s ňou vec

prejednať. Riešiť odklad splátok. Je si vedomá, že dlh musí splatiť.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka hľadala riešenie, snažila
sa, chodila do banky. Potom sa obrátila na združenie. Preštudovali si úverovú zmluvu a záložnú
zmluvu. Chýbali im všeobecné obchodné podmienky. Zmluva obsahuje mnohé neprijateľné obchodné
podmienky a nekalé obchodné praktiky. Nesprávne bola uvedená RPMN, tým bola navrhovateľka
uvedená do omylu. Zmluva o úvere má kopec nedostatkov a neurčitých údajov, nie je jasné kto je

dlžník, kto je záložca. Na prvej strane zmluvy o úvere je ako dlžník uvádzaný R. a ako záložca L.. Na
poslednej strane sú obaja ako dlžníci. V zmluve o záložnom práve je L. uvádzaná ako záložca, celé
je to nejasné. Zo zmluvy vyplýva, že ak dlžník nebude splácať banka má právo požadovať zrážky zo
mzdy. Banka nechcela komunikovať ani riešiť to s navrhovateľkou pretože nie je dlžník ale neriešila to
ani so skutočným dlžníkom.

Zástupkyňa odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedla, že odporca v 2. rade bol posudzovaný ako
osoba,ktorásiberieúver,bolposudzovanýjehopríjem.Navrhovateľkavystupovalaakozáložca.Zmluva
o úvere bola uzatváraná podľa Obchodného zákonníka a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
platnomvtomčase.Jepravdou,ževRPMNbolanesprávneuvedenávýška,bolotospôsobenéchybouv
písaní. Neprijateľnézmluvnépodmienkybolizačlenenédoprávnehoporiadkusúčinnosťouod1.1.2008.

Zmluva je z roku 2006. Odhliadnuc od tohto sa neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve nenachádzajú.
Citácie v návrhu sú vytrhnuté z kontextu, sú to prípady s nebankovými subjektmi, kde boli poskytované
úžernícke úroky. Banka prijíma vklady, poskytuje úvery. V § 27 Zákona o bankách sú dané podmienky,
za ktorých to môže robiť a ako sa má banka správať. Musí vystupovať obozretne. Nesmie robiť obchody,
ktoré by ohrozovali vklady. Konkrétne v § 27 ods. 8 je uvedené, že nesmie poskytovať nezabezpečené

úvery. Úrok, ktorý bol v zmluve dojednaný, je porovnateľný s úrokom v iných bankách. V zmluve o úvere
je uvedené, že dlžník sa s podmienkami oboznámil a osobne ich prevzal a súhlasí s ich obsahom,
čo potvrdil svojim podpisom. Ide o chybu v písaní kde pri podpisoch je namiesto záložca v prípade
navrhovateľky uvedené dlžník, nie je pravdou že v zmluve je kopec chýb a nejasností. Týmto konaním
sa zhoršuje pozícia záložcu aj dlžníka, zbytočne narastajú sankčné úroky. Banka poskytla úver, bral

si ho p. R., rekonštruovala sa nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky, nehnuteľnosť bola založená,
navrhovateľka vedela aká je situácia. Vedela, že môže sa stať aj to, že ak sa úver nebude splácať môže
nastať dražba nehnuteľnosti.

Právna zástupkyňa odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedla, že úver bol poskytnutý odporcovi v
2.rade. Prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu navrhovateľky. Ak bude rozhodnuté

o neplatnosti zmlúv, malo by byť rozhodnuté kto vráti finančné prostriedky. Zhodnotila sa nehnuteľnosť
navrhovateľky a preto ona by mala vrátiť finančné prostriedky. Čo sa týka procesného postavenia
odporcu v 2. rade, on nie je nositeľom práv a povinností, čoho sa navrhovateľka domáha. Má záujem
na výsledku sporu. Mohol by v konaní vystupovať ako vedľajší účastník a nie ako odporca v 2. rade.
V zmluve o poskytnutí úveru v jej závere vystupuje navrhovateľka ako dlžník. Navrhovateľka v konaní

neuniesla dôkazné bremeno. Neuviedla skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že zmluva o úvere, záložná
zmluva je neplatná. Žiadala návrh zamietnuť.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že z banky zobral úver na prerobenie domu, ten sa prerobil.
Potom odišiel, rozišli sa. Úver sa nesplácal, chodili upomienky, potom prišla výzva, že bude exekúcia.
Vystupoval ako dlžník, dôležitý bol jeho plat. Navrhovateľke by úver nedali kvôli jej platu. Vedel, že úver

sa nespláca, bol s jej dcérou v kontakte, riešil to cez právnu zástupkyňu. Osobne v banke nebol.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu
a to návrhom, zmluvou o poskytnutí úveru, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
uznesením o nariadení predbežného opatrenia sp.zn. 19C 125/11, potvrdením o pridelení IČA

vedľajšiemu účastníkovi, výpisom z registra organizácií, stanovami, návrhom na začatie prejudiciálneho
konania, rozsudkom súdneho dvora z 22.12.2010, vyjadrením odporcu v 1. rade, všeobecnými
obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 24.3.2006 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 8263/285087/2006/KSU85 medzi odporcom v1.
rade ČSOB, a.s. a D. R. /odporcom v 2. rade/ ako dlžníkom a Y. L. /navrhovateľkou/ ako záložcom.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky banky. Zmluva bola uzatvorená podľa
ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Odporcovi v 2. rade ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 1.100.000.-Sk. Úroková sadzba
úveru bola dojednaná vo výške 6,43 %, RPMN na úver predstavovala 2,91 %. Úver bol zabezpečený
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX, obec B. pri U., kat.úz. B. pri U., okres U., parc.č. 1949 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2 s domom súp.č. 318, parc.č. 1950 - záhrady o výmere

676 m2, ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľka.

V Zmluve o úvere došlo k chybe v písaní, nesprávne bola uvedená výška RPMN, správne mala byť
uvedenáRPMNvovýške6,77% avzáverezmluvyprijejpodpisochprimenenavrhovateľkyjeuvedené,
že sa jedná o dlžníka, hoci v zmluve vystupovala ako záložca a správne malo byť uvedené záložca a
nie dlžník.

Súčasne so Zmluvou o úvere bola v dňa 24.3.2006 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 8263/285087/2006/KSU85 medzi odporcom v 1. rade ČSOB, a.s. ako záložným
veriteľom a navrhovateľkou ako záložcom a odporcom v 2. rade ako vedľajším účastníkom. Záložné
právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi a dlžníkovi
vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Do zálohu boli dané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, obec B. pri

U., kat.úz. B. pri U., okres U., parc.č. 1949 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2 s domom
súp.č. 318, parc.č. 1950 - záhrady o výmere 676 m2.

Okresný súd Nitra vydal dňa 21.6.2011 uznesenie č.k. 19 C 125/2011-28, ktorým nariadil predbežné
opatrenie a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX, obec B. pri U., kat.úz. B. pri U., okres U., parc.č. 1949 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 408 m2 s domom súp.č. 318, parc.č. 1950 - záhrady o výmere 676 m2.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z., tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa ods. 2, zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou,

d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20
000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv
o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 2 zák.č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem

úrokov.

Podľa § 4 ods.1 zák.č.258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa ods. 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 4, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v

zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávky

zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa§151aOZ,záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvatým,žezáložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 OZ Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o

vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151b ods.2 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151b ods. 3 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa
týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo

možné záloh určiť.

Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.Podľa§151cods.3OZ,záložnéprávoprechádzapriprevodealeboprechodepohľadávkyzabezpečenej
záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej
zo zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151 j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 151j ods. 3 OZ, akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej
záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke
právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je

zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť
záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

Podľa § 151l ods. 2 OZ, po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu
záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh
od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď

nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného
práva.

Podľa § 151l ods. 4 OZ, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je
povinnýjednovyhotovenieoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávazaslaťpríslušnejsprávekatastra
nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

Podľa§151mods.1OZ,predaťzálohspôsobomurčenýmvzmluveozriadenízáložnéhoprávaalebona
dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného
práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia
výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu

záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová
lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

Podľa § 151m ods. 2 OZ, záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného
práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o
zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

Podľa § 151m ods. 3 OZ, záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť
svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek
počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbealebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný
informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.

Podľa § 151m ods. 4 OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť

záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému
veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú
súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má
záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

Podľa § 151m ods. 8 OZ, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je
oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu

postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

Podľa § 151m ods. 9 OZ, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného
práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote
výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku

z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný
preukázať.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je
neplatný.

Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého

účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a využil to. Takýmto nátlakom
môže byť priame fyzické donútenie alebo psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný
strach.

Právny úkon nie je urobený vážne a skutočne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne
následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.

Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že nemožno ustáliť, čo sa ním
chcelo vyjadriť.

Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Zmluva o úvere a Zmluva o zriadení záložného

práva, ktoré boli uzatvorené dňa 24.3.2006 sú platné právne úkony s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia, spĺňajú všetky náležitosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva.
Boli uzatvorené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno
a neuviedla aké konkrétne neprijateľné obchodné podmienky zmluvy obsahujú. Jej vyjadrenia, resp.
vyjadrenia vedľajšieho účastníka boli veľmi všeobecné, len všeobecne namietal, že zmluva o úvere ako

celok nemôže obstáť práve z dôvodu značného množstva neprijateľných zmluvných podmienok a z tohto
dôvodu je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva, ktorá predstavuje zabezpečovaciu zmluvu
a jej existencia pri neplatnosti hlavného záväzku neobstojí. Konkrétne vytýkal len dve skutočnosti,
jednou z nich bola nesprávna výška RPMN uvedená v zmluve o úvere. Aj keď bola výška RPMN
uvedená nesprávne, nemôže to mať za následok neplatnosť celej zmluvy, pretože v zmysle citovaných

zákonných ustanovení neuvedenie údaja o RPMN má za následok to, že úver je bez úrokov a poplatkov
a nie, že je zmluva neplatná. Druhou vytýkanou skutočnosťou bolo to, že v závere zmluvy pri jej
podpisoch pri mene navrhovateľky je uvedené, že sa jedná o dlžníka, hoci v zmluve vystupovala ako
záložca a správne malo byť uvedené záložca a nie dlžník. Tieto skutočnosti však nemôžu spôsobiťneplatnosť citovaných zmlúv, pretože RPMN bola v zmluve uvedená, tento údaj v zmluve nechýbal, aj
keď jeho výška bola uvedená nesprávne, čo sa týka druhej námietky, všetkým účastníkom zmluvy bolo
jasné kto je dlžník a kto je záložca, takto to bolo uvedené aj v záhlaví zmluvy a vyplynulo to aj z výpovedí

samotných účastníkov konania, len v závere zmluvy pri podpisoch došlo k chybe v písaní. Je absurdné,
aby takáto skutočnosť mala za následok neplatnosť zmluvy. Iné ustanovenia zmluvy, ani všeobecných
obchodných podmienok namietané neboli. V danom prípade bol poskytnutý úver, ktorý bol vyčerpaný a
po určitú dobu aj splácaný. Navrhovateľka založila svoj dom ako záložca na úver pre D. R. budúceho
zaťa vo výške 1.100.000.-Sk. Peniaze boli použité na rekonštrukciu jej domu. Ku svadbe jej dcéry a

D. R. neprišlo, začala celý úver splácať sama ako záložca až do doby, kým v dôsledku zdravotných
problémov prestalasplácať,dňa18.4.2010jejbolodoručenéoznámenieozosplatneníúveruanásledné
postúpenie veci dražobnej spoločnosti a dňa 24.6.2010 sa mala konať dražba. Výkonu záložného práva
je však odporca v 1. rade povinný sa zdržať a to na základe uznesenia OS Nitra č.k. 19 C 125/2011-28,
ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd návrh

navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný, vo vzťahu k odporcovi v 2. rade aj z toho
dôvodu, že odporca v 2. rade nemal v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva vystupovať ako odporca, nie je v konaní o takomto návrhu pasívne
legitimovaný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom v 1. a 2. rade

nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporcovi v 1. rade žiadne nevznikli a odporca v 2. rade si ich
najskôr uplatnil, ale následne súdu oznámil, že si náhradu trov konania neuplatňuje a ani ju nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.