Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610204794
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1610204794.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s., Dunajská 15/A, 811
08 Bratislava, IČO: 35 962 682, zastúpeného: JUDr. Marianom Ďuranom, PhD., advokátom so sídlom
Tajovského 5, 010 01 Žilina, proti povinnému: U. Ž., A.. XX.XX.XXXX, N.I. XXXX/XX, XXX XX P.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských
hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod č. EX 1076/2010, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

343,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k.
23Er/2598/2010-9 zo dňa 22.08.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/2598/2010-9 zo dňa 22.08.2011
p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom v Bratislave, sp. zn. il785.6648 zo dňa 22.03.2010.

Rozhodol tak podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
lenEx.por.),nakoľkodospelkzáveru,žeúverovázmluvauzavretámedzioprávnenýmapovinným,ktorú
súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, a z ktorej vzniknutý spor bol rozhodnutý vyššie uvedeným
rozhodcovským rozsudkom, obsahuje v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 O.z. neprijateľnú

podmienku spočívajúcu v dojednaní rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa
06.01.2007, keď bola medzi nimi uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
9010601512 (ďalej len zmluva). Konajúci súd zistil, že úverová zmluva obsahuje vo všeobecných
podmienkach rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov na
základe zmluvy, ako aj vzťahy s ňou súvisiace budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom pri IUDEX, s.r.o..

Konajúci súd dospel k záveru, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ako ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, prieči sa dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie
vychádzaznesprávnehoskutkovéhoiprávnehoposúdeniaveci.ZrozsudkuEurópskehosúdnehodvora
vo veci C-40/08 jednoznačne vyplýva, že vnútroštátny exekučný súd môže prípadnú nekalosť zmluvnej

podmienky, resp. rozhodcovskej doložky, skúmať len za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok:
rozhoduje sa o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez
účasti spotrebiteľa a posúdenie prípadnej nekalosti rozhodcovskej doložky súdu umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Ak napriek nenaplneniu oboch podmienok súd posudzuje prípadnú nekalosť rozhodcovskej doložky,

nekoná v súlade s právom, pretože súd ako štátny orgán môže činiť len to, čo mu zákon výslovne
dovoľuje.

Práva spotrebiteľa ako žalovaného v spore pred rozhodcovským súdom porušené neboli, prístup k súdu
mu zamedzený ani obmedzený nebol, a napriek tomu, že spotrebiteľ ako žalovaný svoje dispozičné
procesné práva nevyužil, žalovaný na nich ukrátený nebol. Za rozhodcovský rozsudok vydaný bez účasti
spotrebiteľa nemožno považovať preskúmavaný rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že v rozhodcovskom

konaní pred týmto rozhodcovským súdom sa nijakým spôsobom nezamedzuje účasti spotrebiteľa.
Sporným je aj splnenie druhej podmienky, ktorou je dovolenosť takéhoto prieskumu vnútroštátnymi
právnymi predpismi. Z odôvodnenia nie je zrejmé, kde exekučný súd nachádza rozpor žiadosti,
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, súd iba rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú.
Rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky ani podľa ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o

rozhodcovskom konaní (ďalej iba "zákon o rozhodcovskom konaní"), pretože nezaväzuje na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou sa riadi ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak súd nesprávne aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, t. j. do

31.12.2007, za spotrebiteľské zmluvy sa považovala "kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy". Ide o taxatívny výpočet. Zmluva je v
teórii označovaná ako tzv. absolútny obchod.

Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky spadá pod ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože tento predpis v čase podpisu úverovej zmluvy
neexistoval, resp. nebol účinný. Došlo k neúplnej transformácii Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba "Smernice 93/13/EHS")
do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom túto transformáciu nemožno využiť v neprospech

ktoréhokoľvek zo subjektov. Je nutné upriamiť pozornosť na § 879j zákona č. 568/2007 Z. z., ktorý
ustanoveniam tohto zákona podriaďuje aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, pričom stanovuje,
že vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa budú posudzovať
podľa doterajších predpisov.

Ďalšie pochybenia postupu súdu oprávnený badá aj pri posudzovaní neprimeranosti rozhodcovskej

doložky. Súd nedostatočne skúma praktické dôsledky rozhodcovského konania, neskúma zásady
rozhodcovského konania a neskúma štatút ani rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu.
Je nevyhnutné chápať snahu oprávneného zahrnúť rozhodcovskú doložku do formulárovej zmluvy
ako legálnu a dovolenú. Spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach a povinnostiach a ani nebol
obmedzený v prístupe k právu na spravodlivý súdny proces. Oprávnený ďalej poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 2282/2008 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 15CoE/106/2011.

V prípade, ak je rozhodnutie rozhodcovského súdu totožné s rozhodnutiami súdov v
obdobnýchveciach,t.j.vprávnychveciachsrovnakýmhmotnoprávnymzákladom(rovnakýmiprávamia
povinnosťami), nemôže rozhodcovská doložka ani rozhodcovské konanie spôsobiť hrubú nerovnováhuv právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, a nemôže
byť ani nekalou zmluvnou podmienkou priečiacou sa dobrým mravom, keďže rozhodcovský súd pri
rozhodovaní aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Zamietnutie vydania poverenia je potom v

hrubom rozpore so zásadami spravodlivosti a rovnosti garantovanej Ústavou Slovenskej republiky.

Ak by bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené, došlo by k absurdnej a
právom nežiadanej situácii, a to, že by súd príslušný na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol o neplatnosti rozhodcovskej doložky a žiadosť o udelenie poverenia zamietol a zároveň by tu
bola prekážka res iudicata pre účastníkov sporu, pričom oprávnený, hoci disponuje exekučným titulom,

by nemal možnosť domáhať sa svojich práv. Oprávnený preto navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu zrušiť a vráti vec súdu prvého stupňa na nové konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v
rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo 09.06.2010 na základe návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Ex. por.);
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. i1785.6648 zo dňa 22.03.2010, s vyznačenou
právoplatnosťou dňom 16.04.2010 a vykonateľnosťou 20.04.2010. Uvedeným rozsudkom bol povinný s
odkazom na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9010601512 zo dňa 06.01.2007 zaviazaný
na zaplatenie sumy 343,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 343,61

eur od 07.10.2007 do zaplatenia, trovy konania vzniknuté žalobcovi na zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 102,76 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 67,02 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. (účinného v čase uzavretia Zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú. Uvedené
ustanovenia (a aj niektoré ďalšie) v plnom rozsahu zabezpečujú povinnosť Slovenskej republiky, ktorá jej

vyplynula z článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, a to, že „členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.

Hoci v čase uzavretia zmluvy, zmluva o úvere nebola priamo uvedená v § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v ktorom sa nachádzal výpočet zmlúv, ktoré bolo v tom čase možné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, možno túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole tak, ako pri spotrebiteľských
zmluvách.Zmluvaoúverebolamedzioprávnenýmapovinnýmuzavretádňa06.01.2007,t.j.zaúčinnosti
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto
právnom vzťahu vystupuje povinný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľskýúver, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a oprávnený ako veriteľ, ktorý
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Odvolací súd je v danom prípade toho názoru,
že uvedená zmluva nepochybne patrí svojím obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na

právnu povahu účastníkov. Ide o klasickú typovú zmluvu bez možnosti povinného ako spotrebiteľa
zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy práv a povinností. Novelou
Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. bol de facto zavedený taxatívny výpočet spotrebiteľských
zmlúv, na ktoré sa mala vzťahovať ochrana ustanovená Smernicou Rady č. 93/13/EHS. Táto formulácia
však požiadavky uvedenej smernice nespĺňala, nakoľko v samotnej smernici nie je obsiahnutý taxatívny

výpočet spotrebiteľských zmlúv. Určuje len výnimky z aplikácie inštitútu spotrebiteľských zmlúv, pričom
zmluva o úvere jednoznačne medzi takú výnimku nepatrí.

Až zákonom č. 568/2007 Z.z. bolo ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka uvedené do súladu s
požiadavkami Smernice Rady č. 93/13/EHS a zmenené tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje
každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Avšak zmyslom
národnej aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva aj v čase uzavretia úverovej zmluvy bolo

dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s dodávateľom. Účelom smernice
bolo poskytnúť ochranu spotrebiteľom v členských štátoch vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, ktoré
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Pri výklade ustanovení o spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z tohto účelu.
Hlavným kritériom pri posudzovaní povahy právneho vzťahu je postavenie účastníkov zmluvy, teda že na

jednej strane stojí dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ. Hoci smernica v tom čase nebola dôsledne
implementovaná do nášho právneho poriadku, nemožno postupovať v rozpore s cieľom, ktorý sledovala.
Zákonom č. 568/2007 Z.z. došlo len k spresneniu definície spotrebiteľskej zmluvy.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch plní prostredníctvom viacerých zákonov tak

v oblasti práva verejného (zákon o ochrane spotrebiteľov) ako i súkromného; § 53 ods. 4 zakotvuje,
že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ZKR v ustanovení
§ 45 ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujúcedobrýmmravomapozistení,žerozhodcovskýrozsudoktakétonedostatky

má, exekúciu zastaviť.

Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvého stupňa,
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak
je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným
exekučným titulom.

Exekučný súd sa musí prejudiciálne vysporiadať so skutočnosťou, či exekučný titul je v rozpore so
zákonom, a to podľa § 44 Exekučného poriadku a aj s ohľadom na ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Ak exekučný titul je v rozpore so zákonom, súd v zmysle § 44 odsek 2 Exekučného
poriadku zamietne žiadosť exekútora o vydanie poverenia a po právoplatnosti tohto uznesenia (ods.
3) rozhodne o zastavení exekúcie. Ak však už bolo vydané poverenie v rozsahu návrhu na vykonanie

exekúcie, resp. v časti, exekučný súd uznesením priamo v celom rozsahu alebo čiastočne zastaví
exekučné konanie podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedený postup vyplýva z toho,
že Exekučný poriadok v § 44 odsek 2 upravuje postup súdu v exekučnom konaní, pričom sa
vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly a ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní dopĺňa postup exekučného súdu v osobitných prípadoch, kde je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok.

Otázka zastavenia exekúcie je riešená tiež v ustanovení § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona
(napr. zákona o rozhodcovskom konaní).Rozhodcovská zmluva je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ZRK dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Spory zo

spotrebiteľských zmlúv ZRK zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodcovský súd, nevylučuje. Pod
pojmom „rozhodcovský súd“ sa rozumie podľa § 7 ods. 1 ZoRK jediný rozhodca alebo viacerí
rozhodcovia, ktorými môžu byť fyzické aj právnické osoby. Zriadenie rozhodcovského súdu (vo forme
právnickej osoby alebo jediného rozhodcu) podľa ZRK neznamená, že je rozhodcovský súd zriadený
zákonomakosúdvšeobecný.Rozhodcovskýsúdniejezriadenýakoorgánštátu;rozhodcovskýmsúdom

sú subjekty súkromného práva ustanovené do funkcie rozhodcu dohodou zmluvných strán (i keď na
základe zákona). Vzhľadom na uvedené je potrebné vyvodiť záver, že rozhodcovská doložka, ktorá
je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, je nezávislá od ostatných ustanovení zmluvy, a preto je potrebné
posudzovať ju samostatne.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (rozsudok

sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997).

Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti rozhodnutia navrhovaného na nútený výkon zaoberá predovšetkým
tým,čiideorozhodnutie,ktorémožnovykonaťpodľaExekučnéhoporiadku(§41ods.2),ačirozhodnutie
je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom

vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt
nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak,
má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3M
Cdo 20/2008).

Formálnaprávoplatnosťrozhodnutiapodľaustálenejjudikatúryaprávnejteórievyjadruje,žerozhodnutie

nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný
(suspenzívny účinok). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo

nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou
flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné,
ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú
z nej výnimky. O taký prípad ide aj v ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré ukladá

exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) tohto ustanovenia.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, zastaví výkon rozhodcovského

rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované ustanovenia je preto potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.

Ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 44 Exekučného poriadku ukladajú
exekučnému súdu ex offo preskúmavať takýto exekučný titul, a to aj napriek ustanoveniu § 35 zákona o
rozhodcovskomkonaní,ktorýhovorí,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať

podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Vyššie citované ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je výnimkou z
materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, keďže v sebe zahŕňa prieskumný
inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád v ňom uvedených. V zmysle tohto

ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či výrok rozhodcovského
rozsudku nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok ako celok, aby mohol prijať záver, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku
je právom dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd

ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 45 ods. 1 ZoKR sú hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku; existencia ktoréhokoľvek z dôvodov
v ňom uvedených teda predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného
konania.

Rovnaké závery akceptoval Ústavný súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. IV. ÚS 55/2011
- 19, ktorým odmietol sťažnosť obchodnej spoločnosti P. z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v konaní
o tvrdenom porušení jej ústavných práv rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co
138/2010 44 z 30.9.2010. Vzhľadom na zásadný právny význam odôvodnenia uvedeného uznesenia
Ústavného súdu, považuje odvolací súd za vhodné citovať niektoré jeho časti.

....“ Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné
na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45
ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je
ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK
aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v

§ 268 O. s. p. (resp. súčasnom § 57 Ex. por.), či sú tu nedostatky uvedené v § 40
písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto
ustanovenie (§ 45 ZoRK potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému
súdujehopreskúmanie).Totopreskúmaniejeexekučnýsúdoprávnenývykonávaťtak,akokebytužiadny

rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto
otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní
(§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského
súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom.“. ....„Tomuto záveru napokon
svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje

len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním (rovnako Nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02).

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v

neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere vneprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto

vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť
cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh
na vydanie poverenia zamietne.

Odvolací súd dáva v tomto smere oprávnenému do pozornosti tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 v obdobnej veci, podľa ktorého skúmaním rozhodcovskej
doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale
len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., t.j.
oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR judikoval,

že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa
namietať platnosť rozhodcovskej doložky Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta

sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

K takýmto záverom smeruje tiež Európska únia, ktorá vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v
záujme vyššej kvality života ľudí, podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského

rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora
Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní (Asturcom, POHOTOVOSŤ/Korčkovská C 76/10).

Podľa čl 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Súdny dvor ES (prvá komora) vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine
Rodríguezovej Nogueirovej zo 6.10.2009 pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými

zmluvami rozhodoval o otázke právomoci vnútroštátneho súdu, (ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku), či je oprávnený konštatovať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účastispotrebiteľa vyslovil v bode 51, že článok 6 ods. 1 Smernice je imperatívnym ustanovením a v bode 52
vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú
Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, je namieste konštatovať, že článok 6 smernice musí byť považovaný

zaustanovenierovnocennésvnútroštátnymipravidlami,ktorévrámcivnútroštátnehoprávnehoporiadku
majú právnu silu noriem verejného poriadku.

V prejednávanej veci z čl. 4. Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že všetky spory vzniknuté
z právnych vzťahov na základe zmluvy, ako aj vzťahy s ňou súvisiace budú riešené v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX, s.r.o.

Na potvrdenie správnosti právneho posúdenia neprijateľnosti takto koncipovanej zmluvnej podmienky

odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva je typická adhézna zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ktorá má všetky charakteristické črty, teda jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale bol
vopred určený stranou v postavení dodávateľa, v ktorej druhá strana v postavení spotrebiteľa
nemá možnosť nič ovplyvniť, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text, písaný miniatúrnym a obtiažne
čitateľným písmom. Z obsahu a formy zmluvy je už na prvý pohľad zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú,

štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, v ktorej sú rukou (dvoma typmi písma) dopísané
iba základné (premenné) údaje o dlžníkovi, výške úveru, počte splátok a zmluvnej odmene.

Svojím rozsahom, neprehľadnou štruktúrou a voľbou miniatúrneho písma (výrazne menšieho ako prvá -
dlžníkom podpísaná strana) je aj text pripojených Všeobecných obchodných podmienok ťažko čitateľný
a málo zrozumiteľný. Už zo samej popísanej konštrukcie a zo skutočnosti, že povinný podpisoval

iba prvú stranu zmluvy, dôvodne vyplýva záver, že povinný - v postavení priemerného spotrebiteľa -
nemohol dostatočne dobre vedieť, že okrem všeobecných úverových podmienok súčasne podpisuje
aj rozhodcovskú doložku, rovnako neprehľadne zakomponovanú do textu Všeobecných obchodných
pdomienok.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v

predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ evidentne osobitne
nevyjednalanemalnavýberžiadnuinúalternatívu,čiformuláciu; mohollenzmluvuakocelokodmietnuť,
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská

doložka, obsiahnutá v č. 4 Všeobecných obchodných podmienok bola vyjednaná individuálne, je
potrebné konštatovať, že k oprávneným tvrdenému porušeniu jeho práva na súdnu alebo inú právnu
ochranu v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. mája 1994, na ktorý poukázal,
konaním súdu prvého stupňa nedošlo.

Takto dojednanú rozhodcovskú doložku odvolací súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 1 OZ. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinnosti
v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka,akoajvrozporeseurokomformnýmvýkladomustanoveníSmernice.Absolútne
neplatná neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k

tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho
zákonníka a tiež Smernica. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, a preto rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný).

Formulácia rozhodcovskej doložky nie je v súlade s prílohou č. 1 písm. q) Smernice. Podľa tohto

ustanovenia za nekalú podmienku možno považovať takú, ktorá má za cieľ alebo účinok neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce
právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladaťmu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane
kontraktu.

Toto ustanovenie má za cieľ vylúčiť situáciu, že by spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, čo v danom prípade predmetná rozhodcovská doložka práve sleduje.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať tiež na Nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby
otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní. Podľa judikatúry NS ČR
- napr. uznesenie sp. zn. 20Cdo 2227/2011 zo dňa 28.7.2011 - takýto záver platí i bez zreteľa na to, že
povinný v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietol. Právo na zákonného

sudcu a právo na spravodlivý proces, zaručené 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd možno
primerane vzťahovať aj na rozhodcovské konanie. Ústavný súd zdôraznil požiadavku konkretizácie
a individualizácie výberu rozhodcu preto, že rozhodcovské konanie predstavuje akýsi „odklon“ od
klasického súdneho konania, proti výsledku ktorého existujú veľmi obmedzené možnosti súdneho
prieskumu; ak teda v rozhodcovskom konaní nerozhoduje rozhodca, ktorého výber sa uskutočnil podľa

transparentných pravidiel, nemožno akceptovať ani výsledok tohto rozhodovania (rovnako aj Nález ÚS
ČR sp. zn. II.ÚS 2164/10).

Odvolaciemu súdu je z výpisu z obchodného registra a aj z vlastnej praxe známe, že predmetom
podnikateľskej činnosti oprávneného je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov. Preto by s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá

používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi,
čím sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku
aposkytovaníslužby,alebomôžeprivodiťujmuspotrebiteľoviprinedodržanídobromyseľnosti,čestnosti,

zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody. Podľa odseku 10, ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť
uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky
(12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho, pričom v
poznámke pod čiarou 12b sa výslovne uvádza ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadomnato,žeodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodcovskýrozsudokniejevzmysleustanovenia
§ 44 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom, nepovažoval za potrebné sa otázkou
primeranosti zmluvných pokút a ďalších sankcií za porušenie povinnosti povinného detailne zaoberať.

Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôže predstavovať len nástroj na vymáhanie plnení bez
rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným väčšinou v spoločnosti

(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a s jeho odôvodnením sa vo vyššie naznačenom
rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že práva oprávneného na súdnu ochranu nie sú

týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata žiadnym spôsobom dotknuté.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému
takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.