Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/468/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238796
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111238796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: X. P., Y..
P., K. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX O., zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Y. P., K. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX
O., zastúpený advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917
01 Trnava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, zo dňa 25.06.2012, č.k. 1P/224/2011-276, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľky
výživným vo výške XXX,- eur mesačne od 11.11.2011, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky od júla 2012. Zročné výživné za obdobie od 11.11.2011 do 30.06.2011
vo výške X.XXX,XX eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po XXX,XX eur, ktoré je
povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počnúc mesiacom júl 2012. Vo zvyšku
návrh zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám
právneho zástupcu

navrhovateľky Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava vo výške X.XXX,XX

eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne dôvodil ust. § 62, 63, 65 ods. 3, § 75 Zákona o rodine,
keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vo vzťahu k
zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu dospel k záveru, že odporca svoje príjmy z podnikateľskej
činnostisúduvzmyslecitovanéhoustanovenia§63Zákonaorodinenepreukázal,keďjehodokladovaný
príjem XXX,- eur mesačne ako plat zo spoločnosti nezodpovedá jeho bežným mesačným výdavkom,
spolu s navrhovanou sumou výživného a ani jeho majetkovým pomerom. Na základe vykonaného
dokazovania súd určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 350

eur, nakoľko to odôvodňujú oprávnené potreby navrhovateľky, ktorá je poslucháčkou vysokej školy a nie
je schopná sama sa živiť, a zároveň uvedená výška výživného zodpovedá zárobkovým možnostiam a
majetkovým pomerom odporcu ako podnikateľa, ktorý podnikateľskú činnosť vykonáva nepretržite od
roku 1992. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bráneniepráva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania pozostávala z trov právneho
zastúpenia v rámci konania pred súdom prvého stupňa. Navrhovateľka sa dala v konaní zastupovať
právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava na základe

plnomocenstva zo dňa 25.01.2012. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania vo výške X.XXX,XX eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur pozostávajú z
vyčíslených úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď
tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci je XXX,XX eur vyčíslená zo substrátu X.XXX,XX eur,
t.j. z hodnoty opakujúceho sa plnenia podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Tarifná odmena

advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z
pridanej hodnoty vo výške 20% (XXXX,XX eur + XXX,XXX eur). Súd pri vyčíslení náhrady za právne
zastúpenie navrhovateľky vychádzal z písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľky, ktorý
vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume XXXX,XX eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi
navrhovateľky ním uplatnenú tarifnú odmenu za úkony právnej služby - rokovanie s protistranou
08.02.2012 a 25.06.2012 vo výške XXX,XX eur za každé rokovanie, nakoľko právny zástupca tieto

rokovania ničím nepreukázal, nepredložil súdu písomný doklad o rokovaní s protistranou, datovaný a
podpísaný obom stranami konania s uvedením dĺžky trvania rokovania, v súvislosti s čím súd nepriznal
právnemu zástupcovi navrhovateľky ani režijný paušál vo výške XX,XX eur za tieto dva úkony právnej
služby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca v časti uloženia povinnosti zaplatiť zročné výživné

za obdobie od 11.11.2011 do 30.06.2012 vo výške X.XXX,XX eur v mesačných splátkach po XXX,XX
eur a povinnosti zaplatiť navrhovateľke trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo
výške X.XXX,XX eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku, dôvodiac, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, domáhajúc sa rozvrhnutia
splátok zročného výživného na dvanásť mesiacov počnúc júlom 2012 a končiac júnom 2013, čo je
predpokladané obdobie štúdia navrhovateľky, pričom jedna splátka tak bude predstavovať sumu vo
výške XXX,XX eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, t.j. spolu v sume XXX,XX eur
a v časti trov konania tak, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi trovy konania, vrátane

trov právneho zastúpenia, alternatívne navrhol, aby odvolací súd o trovách rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, resp. navrhovateľ a odporca sú povinní nahradiť
druhej strane trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu/v pomere, v akom boli v
konaní úspešní. Poukázal na to, že už na pojednávaní žiadal súd, aby mu povolil zročné výživné
uhrádzať v splátkach postupne, pretože nemá dostatok peňažných prostriedkov na uhradenie sumy

formou jednorazovej platby. Poukázal tiež na skutočnosť, že prvostupňový súd napriek tomu, že
dostatočne preveril jeho majetkové pomery a zabezpečil si podklady, nesprávne ich vyhodnotil, keď
neprihliadol na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, dokonca zadĺženosť. Jeho nadštandardná životná
úroveň bola deklarovaná výlučne v tvrdeniach navrhovateľky, ktorá čerpala zo skúseností spred dvoch
a viac rokov, navrhovateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala a jeho nadštandardné majetkové pomery

neboli preukázané ani vykonanými dôkazmi. Podľa názoru odporcu súd v napadnutom rozhodnutí výrok
o splátkach neodôvodnil a nevysvetlil, prečo určil len tri splátky a z čoho vychádzal, keď splátky v
takej výške nezodpovedajú jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnosti
nedisponuje finančnými prostriedkami, nedokáže navrhovateľke naraz, resp. v troch splátkach vyplatiť
výživné, nachádza sa na hranici ekonomického úpadku a vzhľadom na doterajší neseriózny prístup

navrhovateľky ako dcéry voči nemu je pravdepodobné, že v prípade omeškania s platbou sa nevyhne
exekučnému konaniu. V časti trov konania poukázal na nesprávne právne posúdenie veci v rozsahu
rozhodnutia o trovách konania, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, aj napriek tomu,
že nedal dôvod na súdne konanie, sám nevedel a nemohol vedieť o svojej povinnosti prispievať na
výživu navrhovateľky. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zohľadnil uvedené skutočnosti

a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Naviac ak bol súd toho
názoru,žemáuhradiťtrovyprávnehozastúpeniavcelomrozsahuvzmysleust.§142ods.1O.s.p.stým,
že mala navrhovateľka plný úspech vo veci, mal za to, že súd nesprávne právne vec posúdil a aplikoval
nesprávne ustanovenie O.s.p., nakoľko sa navrhovateľka domáhala určenia výživného vo výške XXX,-
eur mesačne, avšak súd návrhu vyhovel len čiastočne a určil predmetné výživné len vo výške XXX,- eur

mesačne, navrhovateľka teda nemala plný úspech vo veci, ale len čiastočný a rozhodnutie o trovách
právneho zastúpenia tak porušilo právo na súdnu ochranu odporcu.K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňavnapadnutejčasti akovecnesprávnypotvrdilapriznalnavrhovateľketrovyodvolaciehokonania.
Poukázala na to, že aj keď odporca v odvolaní uviedol, že rešpektuje svoju povinnosť prispievať na

jej výživu, napriek tomu ku dňu podania vyjadrenia neuhradil ani jediné euro, a to ani riadne výživné
ani zameškané výživné, napriek skutočnosti, že voči výroku o výške riadneho výživného nepodal
ani odvolanie. Tvrdenie, že odporca si bude musieť na vyplácanie riadneho výživného vziať pôžičku
označila za irelevantné, nakoľko ak by sa nestotožňoval s rozhodnutím súdu, podal by voči nemu
odvolanie, čo však nespravil. Odporca uviedol, že nemá likvidné finančné prostriedky na mesačnú

úhradu výživného, čo nie je ničím výnimočné, najmä v konaniach, kde povinný nemá žiadny pravidelný
mesačný príjem, ale má majetok vysokej hodnoty, alebo povinný má množstvo výdavkov, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť, alebo sa povinný dobrovoľne vzdá lepšieho zamestnania, alebo príjmu či
majetkového prospechu. Skutočnosť, že odporca odvolanie voči tejto časti rozsudku nepodal, potvrdzuje
správnosť výroku o výške výživného a premisy, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie, teda že odporca
v konaní dôveryhodne nepreukázal svoje príjmy a majetkové pomery. Mala za to, že odporca sa do

omeškania s platením výživného dostal z vlastnej viny. Odporca mal vedomosť o tom, že pokračuje v
štúdiu, študentkou bola nepretržite v dennej forme, o štúdiu sa odporca preukázateľne a nepochybne
dozvedel, keď mu bola doručená žaloba. Napriek tomu, že počas konania sa oboznámil aj s potvrdením
o návšteve školy, k plateniu výživného v akejkoľvek výške nepristúpil. Svoju vyživovaciu povinnosť si
nepretržite neplní už od septembra 2010, teda celkom 24 mesiacov. V návrhu na platenie zameškaného

výživného v splátkach neuviedol žiadne rozhodujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o
splátkach. Ďalej uviedla, že ak si odporca neplní určenú vyživovaciu povinnosť, prípadné domáhanie
sa núteného výkonu judikovanej povinnosti, nie je možné považovať za neserióznosť, ale za riadne
uplatnenie práva. Názor odporcu, že považuje za správne určenie splátok na 12 mesiacov po XXX,XX
eura nijako nepodložil dôkazmi, či objektívnymi okolnosťami a dokola rôznymi spôsobmi konštatuje, že

pôvodná výška sa mu zdá privysoká. Ak by príjem odporcu skutočne bol len XXX,- eur mesačne, nebol
by schopný uhradiť splátku výživného ani v ním navrhovanej sume, preto je zrejmé, že odporca ohľadne
svojich možností opätovne zavádza. Nesúhlasila ani s tvrdením odporcu, že nijako nezapríčinil podanie
žaloby, ani svojim konaním nedal dôvod na súdne konanie, a preto má byť jemu priznaná náhrada trov
konania. Odporca tým, že napriek vedomosti o existencii a trvaní vyživovacej povinnosti voči nej si túto

povinnosť neplnil, dal dôvod na podanie návrhu. Každé oddialenie uplatnenia nároku na súde znamená
pre ňu stratu nároku na výživné za skoršie obdobie. Naviac poukázala na to, že odvolanie nebolo zrejme
podané oprávnenou osobou a má byť v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuté,
nakoľko v označení účastníkov na prvej strane odvolania je ako právny zástupca odporcu označená
spoločnosť Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Jozef Palla. Na poslednej strane však nie

je podpísaný JUDr. Palla, ani druhý štatutárny zástupca uvedenej spoločnosti JUDr. Ing. Peter Pacalaj,
ale Q.. Q. K., ktorá však nie je štatuárnym orgánom spoločnosti. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ( maloletým aj plnoletým ) upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1 zák. o rodine, ktoré zároveň určujú kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopnosti a možnosti
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným

schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,
t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsahu, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych

možnostíaschopnostírodičovdieťaťaplniťsisvojuvyživovaciupovinnosť.Medzitýmitodvomikritériami,
t.j.medziodôvodnenýmipotrebamidieťaťaareálnymischopnosťamiamožnosťamirodičovplatízásada
priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni,na akej žijú jeho rodičia, to znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj
rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb u dieťaťa, t. j. jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré
nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere

zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je
tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t. j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.

V danej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil, vykonal
potrebné dokazovanie a v rámci neho i potrebné zisťovanie odôvodnených potrieb plnoletej dcéry na

jednej strane a schopností, možností a majetkových pomerov odporcu, otca navrhovateľky na strane
druhej. Skutkový stav zistený súdom prvého stupňa sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania. Na
tomto základe je nesporné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá, nakoľko
táto sa sústavne pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom na vysokej škole a nie je teda schopná
sama si uhrádzať náklady na svoje potreby. Navrhovateľka v čase rozhodovania navštevovala druhý
stupeň vysokoškolského štúdia Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, v študijnom

programe Manažment cestovného ruchu, popri štúdiu brigádnicky pracovala, aby čiastočne pokryla
svojevýdavky,pričomnajejvýživuprispievaajjejmatka.Odrozvodurodičovžijevspoločnejdomácnosti
v 4-izbovom byte na Š. T. B. O. s matkou a bratom. Mesačné výdavky navrhovateľky pozostávajú
z: bývanie (nájomné, elektrika, SIPO, internet, KT) XXX,- eur na osobu; oblečenie (topánky, tenisky,
doplnky) XXX,- eur; škola, šport, kultúra, voľný čas, mobil, eletričenka, relax XXX,- eur; strava XXX,-

eur; drogéria, výživové doplnky XX,- eur a ostatné (tonery, doplnky izby, posteľná bielizeň, uteráky a
pod.) XX,- eur.

Pri určovaní bežného a zročného výživného, a následného výpočtu mesačných splátok, súd prvého
stupňa na strane odporcu na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že odporca
svoje príjmy z podnikateľskej činnosti súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 63 Zákona o rodine

nepreukázal, keď jeho dokladovaný príjem XXX,- eur mesačne, ako plat zo spoločnosti, nezodpovedá
jeho bežným mesačným výdavkom, spolu s navrhovanou sumou výživného a ani jeho majetkovým
pomerom, a pokiaľ za tohto skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania určil odporcovi
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky vo výške XXX,- eur, zročné výživné za obdobie od
11.11.2011 do 30.06.2012 vo výške XXXX,- eur povolil odporcovi splácať po XXX,XX eur mesačne, aby

zročné výživné bolo zaplatené do 3 mesiacov, je jeho rozhodnutie vecne správne.

Vychádzajúczuvedenéhoajpodľanázoruodvolaciehosúdujeurčenévýživnéprimeranéschopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky, keď každý z rodičov, t.j. aj otec je povinný
plniť si vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a je tiež povinný venovať svoje sily a schopnosti na
plnenie si tejto povinnosti tak, aby táto bola v súlade s potrebami a záujmami dieťaťa. Vo vzťahu k

odporcom deklarovaného príjmu XXX,- eur mesačne, ako platu zo spoločnosti, odvolací súd poukazuje
na to, že pri určovaní výšky výživného súd neberie ohľad iba na skutočné príjmy rodičov, ale berie do
úvahy aj zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré závisia od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania,
schopností a taktiež je rozhodujúce, či tu je skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj
objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre

stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality zárobku a nie zásada tzv. fakticity zárobku.
Čo sa týka výšky splátok zročného výživného, odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového
súdu, nakoľko rozhodnutie o výživnom je predbežne vykonateľné a odporca ku dňu podania odvolania,
resp. aj vyjadrenia navrhovateľky neuhradil výživné ani len sčasti.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu v časti trov konania, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu,

že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a aplikoval nesprávne ustanovenie O.s.p., keď
vzhľadomnaibačiastočnýúspechnavrhovateľkypriuplatnenomvýživnomXXX€mesačneapriznanom
výživnom vo výške 350 € mesačne mal na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 143
O.s.p., resp. § 142 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd postupoval správne a svoje rozhodnutie aj náležite

odôvodnil. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskejrepubliky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní spravidla v spore uspel, má zásadne právo na
to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného
práva. Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník

konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Nárok na celú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou náhrady
trov konania vyčíslenou v napadnutom rozhodnutí a na konkrétny spôsob i celkovú sumu odkazuje na
odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa.

Čo sa týka poukázania navrhovateľky na možnosť, že odvolanie zrejme nebolo podané oprávnenou
osobou a má byť v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuté, odvolací súd udáva,
že v spise sa nachádza substitučné plnomocenstvo zo dňa 25.06.2012 pre Mgr. Miroslavu Novákovú /
č.l. 255/ a plnomocenstvo odporcu pre jeho právneho zástupcu /č.l. 55, 56/, v ktorom sa uvádza, že
splnomocnený právny zástupca je oprávnený v uvedenej veci konať bez obmedzenia, a okrem iného že
poveruje a splnomocňuje pre všetky jednotlivé úkony v danej veci koncipientov ako aj spolupracujúcich

advokátov spoločnosti Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., medzi ktorými sa nachádza aj Q.. Q. K., O. U..
S. X, XXX XX I..

S poukazom na uvedené odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa,
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil (§ 219 os. 1,
2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p., keďže navrhovateľka majúca plný úspech v odvolacom konaní, si síce právo na náhradu
trov odvolacieho konania v podanom odvolaní uplatnila, avšak v lehote do troch pracovných dní od
vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu požadovanú náhradu trov nevyčíslila ( § 151 ods. 1, 2 O.s.p. ).
V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote 5 dní pred jeho

vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods. 3 O.s.p. ) a v súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 36/2005
Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom priadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.