Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012899499
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012899499.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., U.
XXXX/X, o vymoženie sumy 719,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2012, č. k. 18Er/342/2004 -21, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

III. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.

Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 vo výške 8 ,- eur do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 39, § 574
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
ako aj zisteným skutkovým stavom. Za preukázané považoval, že oprávnený a povinná uzatvorili
dňa 12. 03. 2004 zmluvu o úvere č. 4031309, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je exekučným

titulom v danej veci, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Rovnako považoval za preukázané, že povinná
nesplnila záväzok z predmetnej zmluvy, a preto bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú konal
a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu , čo do
základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinná

splatí v lehote do 23. 08. 2007 , v opačnom prípade vyjadril súhlas použiť notársku zápisnicu ako
exekučný titul. Podľa názoru súdu prvého stupňa povinná nemohla realizovať svoje právo uznať dlh
a nemohla splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo, pretože v čase vzniku zastúpenia, ktoré
vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, žiadny dlh neexistoval. Navyše poukázal na nevedomosť
povinnej o splatení jej dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. S poukazom na uvedené dospel k
záveru, že splnomocnenie (dohoda o plnomocenstve) , ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle ust.

§ 39 neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho
záväzku a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné
konanie. Navyše predmetné konanie povinného, ktorý na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil
Mgr. Kušníra považoval za konanie v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199 , § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku tak,

že oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil návrh na vykonanie exekúcie napodklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 vo
výške 8 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd priznal trovy exekúcie vo výške 8 eur

pozostávajúce z odmeny za dva úkony exekučnej činnosti (príkaz na začatie exekúcie a exekučný
príkaz), podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 b), d) vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách
súdnych exekútoroch, t.j. 2 x 3,32 eura, a z náhrady 20 % DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec

právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je
úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol
exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní

všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných
notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným
adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej

istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí
s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by
došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal,

že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,
argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným
je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno

aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto
súvislosti poukázal na to, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení
odvolať,pričomtakneurobila.Podľanázoruoprávnenéhoudelenímplnomocenstvasapovinnánevzdala
svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinnej, pretože

spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinnej bol na základe udeleného plnomocenstva
oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si
zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny
zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani
oprávneného.

V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky
a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2)
Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,

podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),

čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 27. 10. 2004, požiadal súdneho exekútora

Ing. Bc. Karola Nagyho, so sídlom Exekútorského úradu Galanta, Mierové námestie č. 4, o vykonanie
exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 21.600,- Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára
za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.510,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.401,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.250,- Sk,
zmluvnépokutyvovýške90,-Sk,úrokyzomeškaniavovýške0,25%dennezosumy21.600Skod14.04.

2004 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N
1756/2004, NZ 64423/2004, vyhotovenú notárom JUDr. Jarmila Kováčová, so sídlom v Bratislave, dňa
13. 08. 2004. Súdny exekútor doručil dňa 16. 11. 2004 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej
zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa 25. 01. 2005 udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe uvedenej
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uznesením č.k. 18Er/342/2004-11 zo dňa 27. 08. 2007
súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie
poveril JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62. Následne
súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň

ju zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so
sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 vo výške 8 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný

poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 12. 03. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť

povinnému akodlžníkoviúverapovinnásazaviazalazaplatiťmutentoúverzvýšenýopríslušnépoplatky
a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či
povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto
vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných

náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym

úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej
zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru
odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní
notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v

prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávnenýmbez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na
základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh
neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť

iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až
v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice
bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne
zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom

uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote,
o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými

argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto
rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 a § 224 ods. 1 OSP a povinnej,

ktorej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.