Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. december 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012899462
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012899462.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená konateľom a advokátom doc. JUDr. Branislavom
Fridrichom, PhD., proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. W. X, pre vymoženie 15,27 Eur
(460,- Sk) s príslušenstvom, exekúcie vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/255/2004

a súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, pod sp. zn. EX
758/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/255/2004 - 26 zo
dňa 31.07.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O trovách exekúcie bude rozhodovať
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 24,
§ 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g),
ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a § 103 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený ako veriteľ
a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 25.06.2003 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený ako
veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 7.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 10.920,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy
bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jej záväzok z úveru vyššie uvedeného tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade
čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva. Povinný ako dlžník si nesplnil povinnosti zo zmluvy o
úvere a preto dňa 08.02.2004 bola na notárskom úrade spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom notárska
zápisnica N 284/2004, NZ 10330/2004 s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno

Žlnay na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh
voči oprávnenej osobe v celkovej výške 5.062,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok
sumu vo výške 460,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 18.11.2003 do zaplatenia splatí v lehote do 16.02.2004,
pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako
exekučný titul. Podľa názoru súdu prvého stupňa podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či

splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere,je koncipované široko a všeobecne, je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom
povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať
akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému

bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo
namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne
určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie
dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Bol toho názoru, že ak v čase uzavretia zmluvy o
splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať

svoje právo dlh uznať, v dôsledku čoho ani Mgr. Tomáš Kušnír nemohol byť platne splnomocnený
na takéto právo. V tomto smere poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj na
rozpor záujmov povinného a zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred
pripravenej zmluvy o úvere. Dôvodil, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22
ods. 2, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21.12.2011 poukázal i na ďalšiu
zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri "zvolení" si splnomocneného zástupcu bola
zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jej slobodnej
vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej

moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli podľa názoru súdu
z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto "splnomocnený zástupca" v mene splnomocniteľa,
nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže
byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého

vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať, čím je daný dôvod na zastavenie exekučného
konania, a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora
vzhľadom na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodne samostatným
uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil alebo alternatívne, aby odvolací súd konanie podľa ustanovenia §
109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v tomto znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,

ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Namietal, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak
právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany
práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou.
Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný
odmietnuťvykonaniepožadovanéhoúkonu.Právnyporiadokformulujeobligatórnyzákonnýpríkaz,ktorý

je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný
na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu
ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár
naprávatakétosituácienapríkladvprípadeneúmernevysokýchúrokovvzmluváchopôžičke,neúmerne
vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať

úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu
zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal,
že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade
s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudokvšeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,
ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti
notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá
je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia §

44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd
postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú
skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a

taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že
odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod
je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol

na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť.
Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia,
ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť

ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal

notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo,keďžebolnazákladeplnomocenstvaoprávnenýuznaťdlhvoformenotárskejzápisnice.

V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od
vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Poukázal na najnovší vývoj
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je
porušenie základných práv a slobôd. Zdôraznil, že na základe ustanovenia § 135 OSP je všeobecný

súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú
základných práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012-12
zo dňa 14. marca 2012, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania
poverenia na vykonávania exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu
je daný Exekučným poriadkom. Teda ústavný súd mal za to, že notárska zápisnica obsahovala všetky

náležitosti predpísané citovanými právnymi predpismi vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Zároveň poukázal aj na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2010-80 zo dňa 12. apríla 2012. Záverom mal oprávnený za to, že súd
v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ aplikuje v predmetnom spore právo EÚ a preto

musí eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Ustanovenia
vnútroštátneho práva by teda mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS najmä v súlade s
čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v
plnom rozsahu vyhovieť.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06.05.2004, kedy bol súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej na

Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, dňa
08.02.2004 pod č. N 284/2004, NZ 10330/2004 v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej
moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúc Mgr. Tomáša Kušníra, ktorému povinný na základe splnomocnenia
v zmluve o úvere č. 4180187 zo dňa 25.06.2003 udelil plnú moc na spísanie notárskej zápisnice, aby
v jeho mene uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 5.062,-Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a
poplatok predstavujú sumu 460,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25

% denne od 18.11.2003 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku
z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 19.07.2004 súd prvého
stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu v Šali,
P. Pázmaňa 51/19 poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 29.05.2012 požiadal oprávnený
súd prvého stupňa o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého.

Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v
danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,

na tieto ako na svoje vlastné pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude v súlade
s § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného
konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinila

povinná, resp. za ňu tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne
nariadená t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí
exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti resp. neprípustnosti a následného zastavenia
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa
priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie §

22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore
so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore
s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich
absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval

i samotného oprávneného (na základe splnomocnenia od 02.01.2003), pričom úmysel povinnej udeliť
tomuto advokátovi splnomocnenie bol jej vnútený oprávneným priamo v zmluve o úvere. Ide tak o
úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňa
formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie označenej povinnej osoby. Povinná pod hrozbou
zaplatenia zmluvnej pokuty sa (v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) zaviazala, že

žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako
exekučného titulu (vzdala sa vopred práva na odvolanie splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu
advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo veriteľ - oprávnený, s tým, že tieto náklady budú
tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného. Uvedené jasne svedčí tomu, že splnomocneniepovinnej pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo jej nanútené a bolo proti jej záujmom, keď Mgr. Kušnír
plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez kontaktu s povinnou (pred spisovaním uznaní do
notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú mu oprávneným.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie
exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným
vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný

zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že
exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Keďže v danom prípade
takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného
konania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla
neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie
konaniaboliužriešenéajjudikatúrouNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky atotak,žesúdnaexekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,

musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom
odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní
sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto
otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto

dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.