Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306203868
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4306203868.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej:
Y. B., nar.: XX. XX. XXXX, G. XXX, o vymoženie sumy 281,48 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6Er/291/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. EX 1176/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Levice č. k. 6Er/291/2006-22 zo dňa 21. novembra 2011, v časti týkajúcej sa vyhlásenia
exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia a v časti týkajúcej sa trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej

sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie

m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie v sume 35,33 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 124,03 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil
citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov. Súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska
zápisnica, ktorá bola spísaná na základe zmluvy o úvere č. 4092209 zo dňa 11. 07. 2005, neoddeliteľnej
súčasti notárskej zápisnice. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 11. 07. 2005 bolo i splnomocnenie, ktorým
povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, t. j. aby v
jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom
pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu.

Konštatoval, že takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným
právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie
na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu

lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul (notárska zápisnica) nemôže byť exekučným titulom
oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule.O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 200 ods. 2 a §
203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov účinnej do 30. 04. 2008, tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške v sume

124,03 eur, vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali
z odmeny súdneho exekútora vo výške 39,84 eur za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a za 4
úkony exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 70,70 eur za poštovné, spotrebný
materiál, cestovné a z náhrady za stratu času vo výške 5,53 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú, v časti jej zastavenia a v časti o trovách exekúcie. Namietal skutočnosť, že

súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica
bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným
povinným, oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárom pri spísaní notárskej zápisnice a

rovnako sa ním zaoberal i Okresný súd Levice pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom
pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi a navyše povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po
uzatvorení zmluvy o úvere z roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka
odvolať, avšak tak neurobil. Mal za to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako
spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho

právneho záväzku. Preto hoci notárska zápisnica je podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo
procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Žiaden zákon neustanovuje, že pri
spísaní notárskej zápisnice sa povinná osoba nemôže dať zastúpiť splnomocnencom. Poukázal na
rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou

právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, ktorý spočíva v
dvoch náležitostiach, a to v písomnom právnom úkone v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej
zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku
zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi

účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Záverom oprávnený poukázal
na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie
premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba
splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že napadnutým prvostupňovým uznesením sa exekúcia vyhlásila za
neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho

stavu, v dôsledku čoho nastane situácia (v prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia), kedy si
oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude
premlčaná. Ďalej oprávnený namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v časti o trovách
exekúcie. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pričom táto povinnosť je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.
Konštatoval,žeexekučnýsúdneuviedol,zčohovychádzalpripriznaníexekučnýchtrov,akýmspôsobom
posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu a úkonov exekučnej

činnosti a neodôvodnil účelnosť hotových výdavkov uplatnených súdnym exekútorom. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony odmeňované v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. b/
a ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v spojení s § 15 ods. 1 tejto vyhlášky boli súdnym exekútorom
vykonané. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zo dňa 21. 11. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je v časti druhého a tretieho výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia potvrdil ako vo výroku vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Zároveň dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je vo výroku otrovách exekúcie dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie v časti štvrtého výroku podľa § 220
OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd takto rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13. 03. 2006,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 14. 02. 2006 na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom pod sp. zn. N 5919/2005, NZ 54030/2005 dňa 12. 11. 2005. Súd prvého stupňa udelil dňa 27.

03. 2006 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o
zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Na základe výzvy súdu
prvého stupňa si súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 124,03 eur.
Dňa 21. 11. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie,
ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi
trovy exekúcie v sume 124,03 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako
európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených,

vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov,
ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo
veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe zastavenia exekučného konania a z toho

dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je
vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11.
2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením

návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 13. 03. 2006.Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 12. 11. 2005 spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 5919/2005, NZ 54030/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej

osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa 11. 07. 2005)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 11.863,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 8.480,-
Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 28. 08. 2005 do zaplatenia
a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi konania dňa 11. 07. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého
dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu a na to, aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej

zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a
notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa§41ods.2 Exekučnéhoporiadkujerýdzoprocesnoprávnyminštitútom,ktorýnadväzuje

na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch
ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda

podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.
Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí

z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v
jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul.
Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by
nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob

vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 11. 07. 2005.

Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola priamo
prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom zástupcu,
mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a

nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené
znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú
notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 11. 07. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym
spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť

robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 11. 07. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je
nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp.
dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinnej uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej

vykonateľnosťou.K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 11. 07. 2005 je predtlačený formulár, ktorý
sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníčkou. Zároveň ale táto zmluva
už obsahuje i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto

skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať
so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva mal
zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§

39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V predmetnej exekučnej veci je totiž povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd
konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že
tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 12. 11.

2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej
spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto
otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a
v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal
zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej

ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, výšku odmeny exekútora, náhrady
hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným

právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony

exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu
exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo
kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66

eur) za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor má právo na odmenu, náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času za výkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor má nárok
na náhradu trov exekúcie potrebných na účelne vymáhanie nároku, preto súd pri rozhodovaní o výške
trov exekúcie musí posudzovať a preskúmať predovšetkým účelnosť, nevyhnutnosť a opodstatnenosť
vynaložených nákladov na vykonanie exekúcie.S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada
nevyhnutných trov exekúcie vo výške 35,33 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/
a ods. 2 citovanej vyhlášky za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu za prípravu podkladov na súpis

hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 minút v celkovej sume 6,64 eur zvýšenú o
20 % DPH v sume 1,33 eur a z odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, j/ citovanej vyhlášky za 4 úkony
exekučnejčinnostivcelkovejsume13,28eurzvýšenúo20%DPHvsume2,66eur.Odvolacísúdpriznal
súdnemu exekútorovi i náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné v sume
5,89 eur za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a za doručovanie príkazu na začatie exekúcie

- zamestnávateľ, nakoľko ich výšku mal odvolací súd za preukázanú z pripojeného exekučného spisu
súdneho exekútora (Ex 1176/06) a náhradu za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky v sume 5,53
eur, nakoľko mal zo zápisnice o miestnom zisťovaní preukázané, že zamestnanec súdneho exekútora
bol dňa 11. 05. 2006 v G. (bydlisko povinnej), pričom povinná nebola na adrese č. XXX, G. zastihnutá, na
uvedenej adrese bol značne neudržiavaný rod. dom, odpojený od el. prúdu, s tým, že nebol predpoklad,
že na adrese súpisu sa nachádzajú cenné hnuteľné veci, t. j. zamestnanec súdneho exekútora vykonal

úkony mimo sídla exekútorského úradu (Šaľa).

Na zdôraznenie správnosti má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že z logického a
gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má
zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce
je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je

pretopočetnosťjednotlivýchúkonov.Tomutovýkladuzodpovedáajznenieustanovenia§14ods.1písm.
b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne
vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Zároveň odvolací súd konštatuje, že je neprípustné a v rozpore
v príslušnými ustanoveniami citovanej vyhlášky, aby si súdny exekútor účtoval odmenu duplicitne, t. j.
podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za čas potrebný na vykonanie úkonov

exekučnej činnosti špecifikovaných v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky i za tieto úkony exekučnej činnosti
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za poštovné v sume 4,63 eur za doručovanie
žiadosti o udelenie poverenia, za doručovanie žiadosti o súčinnosť - Dopravný inšpektorát, nakoľko
uvedené doručovanie nemal preukázané pripojením doručeniek v exekučnom spise (Ex 1176/06) a za

doručovanie presného rozpisu trov exekúcie a originál exekučného spisu, nakoľko uvedené doručovanie
nesúvisí v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku s účelným vymáhaním nároku oprávneného.
Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie za spotrebný materiál
(obálka s doručenkou, papier A 4 a spisový obal) v sume 1,86 eur, nakoľko v zmysle ustanovenia §
25 citovanej vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá i náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Odvolací súd je toho názoru, že za účelné vykonávanie
exekúcie nemožno považovať cestovné náhrady, ktoré si súdny exekútor uplatnil v špecifikácii trov
exekúcie vo výške 58,32 eur vrátane DPH, z toho dôvodu, z citovanej vyhlášky vyplýva (§ 22 ods.
2), že cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách a na ich prípadné priznanie sa vyžaduje predloženie technického preukazu

cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla, ktoré však
v danom prípade súdnym exekútorom predložené neboli a navyše nevyplývajú ani z pripojeného
exekučného spisu (Ex 1176/06).

Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom a vyhláškou a ich príslušnými
ustanoveniami a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v širšom rozsahu, ako mu prináležalo

podľa právnych predpisov. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21. 11. 2011 v napadnutej časti výroku o trovách
konania zmeniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.