Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/450/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206252
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212206252.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Michal Mišík, Prievozská 4B, 821 09
Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Auto Group a.s. v konkurze, Galvaniho 13, 821 04
Bratislava, IČO: 31 397 093, proti odporcovi: FELBERMAYR SLOVAKIA, s.r.o., Galvaniho 24, 821 04
Bratislava, IČO: 35 801 328, zast. Šiška & Partners s. r. o., Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861
961, o zaplatenie 670,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II č. k. 42Cb/85/2012-56 zo dňa 13.09.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/85/2012-56 zo dňa
13.09.2012 v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcovi vrátil súdny poplatok za

odpor vo výške 33,37 Eur a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške
148,42 Eur.

O zastavení konania súd rozhodol z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p., o vrátení
súdneho poplatku za odpor odporcovi podľa § 11 ods. 4 a 9 zák. č. 71/1992 Zb., o trovách konania
súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Konštatoval, že navrhovateľ vzal podaný návrh späť
z dôvodu, že dlžná suma bola v plnom rozsahu uhradená, k úhrade prevažnej časti istiny došlo ešte
pred podaním návrhu na súd, teda už dňa 6.4.2010, čo preukazuje výpis z účtu, ktorý súdu predložil

sám navrhovateľ a po začatí konania bolo uhradených zvyšných 9,- Eur (čo predstavuje len 1,34 % z
dlžnej sumy), teda navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Návrh bol podaný dôvodne len
v nepatrnej časti 9,- Eur a vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľa nedôvodný. Trovy konania odporcu
pozostávajú z nevrátenej časti súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 6,63 Eur
a z trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 Eur za 2 úkony po 51,45 Eur a 2 x 7,63 Eur režijný paušál
+ 20 % DPH podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Je názoru, že súd mal ohľadne náhrady
trov konania aplikovať úpravu podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze o
reštrukturalizácii, podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im
vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, a nie úpravu uvedenú

v Občianskom súdnom poriadku, keďže ide o spor súvisiaci s konkurzom. Poukázal na rozsudokNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Obdo/4/2009. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
tak, že náhradu trov účastníkom konania neprizná.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Má za to, že súd prvého

stupňa správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože navrhovateľ zavinil zastavenie
konania podaním nedôvodného návrhu (resp. dôvodného len čo do 1,34 %, ako ustálil prvostupňový
súd). Odporca má za to, že predmetná pohľadávka nie je ani nemôže byť pohľadávkou, ktorá by
akýmkoľvek spôsobom súvisela s konkurzným konaním, keďže vznikla a bola plnená v marci a apríli
2010, teda dlho pred okamihom začatia konkurzného konania úpadcu, a ako taká sa nikdy nemohla stať

súčasťou konkurznej podstaty, čo vylučuje jej akýkoľvek súvis s konkurzom. Odporca tiež poukázal na
to, že podľa názoru ustáleného v odbornej literatúre je možné za s konkurzným konaním súvisiace spory
považovať predovšetkým spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu majetku a
spory o odporovateľnosť právnych úkonov, pričom pohľadávka, ktorá je dôvodom predmetného konania,
nespadá ani do jednej z uvedených kategórií sporov.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa žalobou podanou dňa 27.03 2012 domáhal zaplatenia sumy
670,01 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za opravu motorového vozidla. Po podaní
odporu proti vydanému platobnému rozkazu vzal navrhovateľ podanú žalobu podaním, doručeným súdu

dňa 02.07.2012, späť a žiadal konanie zastaviť, pretože odporca dlžnú sumu uhradil.

Podľa§146ods.1O.s.p.,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľa jehovýsledku,
ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené

d) začalo sa na návrh prokurátora

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný
úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia
sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak navrhovateľ/
žalobca vezme návrh/žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (teda, že by bol
návrh/žalobavzatýspäťpresprávaniesaodporcu/žalovaného),zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,že

navrhovateľ/žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný hradiť odporcovi/žalovanému trovy
konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

V danej veci je nepochybné, že k zastaveniu konania nedošlo pre správanie odporcu, nie je teda dané
jeho procesné zavinenie na zastavení konania. Preto platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ a
z uvedeného dôvodu je povinný platiť odporcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., tak

ako správne rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.Dôvody odvolania, že súd mal aplikovať ust. § 100 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., sú právne irelevantné,
pretože uvedené ustanovenie nebráni v predmetnom konaní priznaniu nároku na náhradu trov konania
v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., keďže sa nejedná o spor súvisiaci s konkurzom.

Odvolací súd preto odvolaním napadnutý výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odporca nepodal návrh na ich priznanie
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.