Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/398/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811204358.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. W., s.r.o., J. XX, O. O., H.: XX XXX XXX,
zastúpeného U. kanceláriou V. V. s.r.o., J. D. 8, O. O., H.: XX XXX XXX proti povinnému: K. s poliklinikou
sv. O. Y., a.s., B. 1, Y., H.: XX XXX XXX, zastúpenému spoločnosťou O. & partners advokátska
kancelária, s.r.o., K.. sv. A. XX, V., H.: XX XXX XXX vedenej súdnym exekútorom X.. Q. Y., G. XXX/
XX, Y. pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o vymoženie X XXX,XX eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Y. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť povinnému
trovy konania XX,XX eur do XX dní od právoplatnosti uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel odvolaniu povinného a exekúciu zastavil.

Povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie XX,XX eura do XX dní od
právoplatnosti uznesenia a oprávneného zaviazal zaplatiť povinnému trovy konania XX,- eur do XX dní
od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného
z XX.X.XXXX a žiadosti súdneho exekútora poveril dňa X.X.XXXX vykonaním exekúcie súdneho
exekútora X.. Q. Y. na vymoženie pohľadávky oprávneného podľa platobného rozkazu Okresného
súdu Y. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXRob/XX/XXXX vo výške X.XXX,XX eura s prísl. a trov exekúcie.

Dňa XX.X.XXXX bolo doručené súdu prvého stupňa oznámenie oprávneného, že povinný zaplatil dňa
XX.X.XXXX sumu X.XXX,XX eura a dňa X.X.XXXX zaplatil X.XXX,XX eura, XX,XX eura a X.XXX,-
eur, spolu zaplatil vymáhanú istinu X.XXX,XX eura. Oprávnený vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie
čiastočne späť, pretože povinný zaplatil istinu pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvého
stupňa preto uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX exekúciu v časti istiny X.XXX,XX
eurazastavilpodľa§57ods.1písm.f/Exekučnéhoporiadku.Protitomutouzneseniusapovinnýodvolal,

pretože okrem istiny zaplatil aj úroky z omeškania a trovy prvostupňového konania. Uviedol, že úroky
z omeškania zaplatil dňa XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eura a dňa XX.X.XXXX zaplatil XX,XX eura,
kedy uhradil aj trovy konania XXX,XX eura právnemu zástupcovi oprávneného. Žiadal preto, aby súd
exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť mu trovy konania XXX,XX eura. Oprávnený
potvrdil, že dňa XX.X.XXXX povinný zaplatil XXX,XX eura, z ktorej bola časť vo výške XXX,XX eura
započítaná na úroky z omeškania v danej exekúcii, dňa XX.X.XXXX zaplatil na úrokoch vymáhaných v

tejto exekúcii XX,XX eura a dňa XX.X.XXXX povinný zaplatil oprávnenému tiež trovy prvostupňového
konania vo výške XXX,- eur a XXX,XX eura. Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol v
časti vymoženia úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia podaný dôvodne, žiadal trovy konania
XX,XX eura.Súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. c/
a písm. f/ Exekučného poriadku a považoval za nesporné, že povinný uhradil oprávnenému exekučným
titulom priznané sumy, preto exekúciu zastavil.

O trovách súdneho exekútora rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196 ods. 1, § 199, § 47 a § 200
ods. 1 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 a § 26 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške
XXX,XX eura vrátane DPH, ktoré špecifikoval ako XX% zo sumy XXX,XX eura (trovy predchádzajúceho
konania), XX% zo sumy XXX,XX eura (úroky z omeškania XXX,XX eura + trovy oprávneného XX,XX
eura a trovy právneho zastúpenia XX,XX eura) a odmenu a náhrady súdneho exekútora XX,XX

eura (XX,XX eura + XX eur). Za základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora stanovil súd prvého
stupňa sumu, ktorú povinný zaplatil oprávnenému po doručení poverenia súdnemu exekútorovi, t. j.
po X.X.XXXX. Po tomto dni zaplatil povinný oprávnenému XXX,XX eura (trovy pôvodného konania
XXX,XX eura a časť úrokov z omeškania XX,XX eura). Súdnemu exekútorovi preto priznal odmenu vo
výške XX eur, t. j. XX% po zaokrúhlení zo sumy XXX eur a DPH vo výške XX,XX eura, spolu XX,XX

eura. Ďalšie požadované trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože napriek výzve súdny
exekútor ich vynaloženie nepreukázal. Povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uložil súd
prvého stupňa povinnému podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený žiadal priznať trovy exekúcie vo výške XX,XX eura, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie súdu (návrh na

vykonanie exekúcie) po XX,XX eura, 2x režijný paušál po X,XX eura a XX% DPH vo výške XX,XX
eura. S poukazom na tvrdenia oprávneného a povinného o vykonaných úhradách súd prvého stupňa
konštatoval, že istinu vymáhanej pohľadávky zaplatil povinný pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, t. j. do XX.X.XXXX. Po začatí exekúcie povinný zaplatil úroky z omeškania XXX,XX eura a
trovy pôvodného konania XXX,XX eura, spolu XXX,XX eura a túto sumu považoval súd prvého stupňa

za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia oprávneného. O trovách oprávneného rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. e/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za účelné považoval trovy
oprávneného pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku v exekučnom konaní XX,XX eura a z trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní podľa vyčíslenia oprávneného vo výške XX,XX eura (za dva

úkony právnej služby), spolu vo výške XX eur.

O trovách povinného rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 a § 147 ods. 1 O. s. p., pretože
Exekučnýporiadokneupravujetrovypovinného.Poukázalnato,žeoprávnenýnavrholvykonaťexekúciu
aj o vymoženie istiny X.XXX,XX eura, hoci túto sumu povinný zaplatil pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneným. Proti takto začatej exekúcii sa povinný bránil, čím mu vznikli trovy právneho

zastúpenia. Za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia označil súd prvého stupňa istinu X.XXX,XX
eura, z ktorej priznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm.
e/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie súdu) po XX,XX eura a režijný paušál 2x po X,XX eura., spolu vo výške
XXX,XX eura.

Po vzájomnom započítaní trov oprávneného a povinného (XXX,XX eura - XX eur) uložil oprávnenému
zaplatiť povinnému trovy vo výške XX eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol len výrok uznesenia,
ktorým ho súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť povinnému trovy konania XX eur. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil a rozhodol, že povinný nemá

nárok na náhradu trov konania a povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému trovy konania XX eur a
trovy odvolacieho konania XX,XX eura do XX dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolanie odôvodnil
ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal
právne posúdenie povinným uplatnených trov exekučného konania súdom prvého stupňa podľa § 146
ods. 2 a § 147 O. s. p. Uviedol, že v ustanovení § 200 ods. 1 vety druhej Exekučný poriadok nepočíta smožnosťou náhrady trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému. S poukazom na judikatúru súdov
(rozsudok NS SR sp. zn. 5M D. XX/XXXX z XX.X.XXXX a uznesenie KS v O. O. sp. zn. XXCoE/XXX/
XXXX) uviedol, že povinnému nemôže vzniknúť právo na náhradu trov konania podľa § 200 ods. 1, ani

podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo uvedené ustanovenia riešia len vzťah medzi exekútorom
a oprávneným a použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku neprichádza do úvahy.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
potvrdiť ako vecne správne. S poukazom na ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol,
že toto ustanovenie rieši situácie pri výkone exekúcie, keď nie je sporné, že oprávnenému a súdnemu

exekútorovi môžu vzniknúť trovy exekúcie. Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku podľa
oprávneného sa vzťahuje na prípady, kedy došlo k zastaveniu exekúcie (z rôznych dôvodov), a preto
umožňuje súdu rozhodnúť kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Zdôraznil, že účastníkmi konania podľa
§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú oprávnený a povinný, preto povinnosť uložiť náhradu trov je možné
obidvom účastníkom, ak k reálnemu vykonaniu exekúcie nedošlo. V danej veci zastavenie exekúcie
zapríčiniloprávnený,pretojemožnéanalogickypoužiťustanoveniaObčianskehosúdnehoporiadku.Mal

za to, že na danú situáciu nemožno aplikovať oprávneným citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5M D. XX/XXXX, lebo súčasné znenie § 200 ods. 2 bolo do Exekučného poriadku zaradené až
po vydaní uvedeného rozhodnutia. Z tohto dôvodu nesúhlasil ani s priznaním trov odvolacieho konania
oprávnenému.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v napadnutej časti v rozsahu vyplývajúcom z

ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo napadnuté odvolaním, ktoré podal oprávnený len proti výroku o
jeho povinnosti zaplatiť povinnému trovy exekúcie. Proti ostatným výrokom uznesenia nebolo podané

odvolanie, stali sa právoplatnými a neboli predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

Pre rozhodnutie v danej veci bolo podstatné posúdenie, či v exekučnom konaní možno uložiť
oprávnenému zaplatiť povinnému trovy exekúcie a z ktorého právneho predpisu toto právo exekučnému
súdu vyplýva.

Podľa § 251 ods. 4 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak.

Osobitným predpisom je podľa odkazu pod čiarou zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V prípade, ak Exekučný poriadok neupravuje určité procesné
postupy v súvislosti s výkonom exekúcie (napríklad do XX.X.XXXX v § 37 neupravoval postup pri zmene

účastníka exekučného konania), použijú sa podľa § 251 ods. 4 ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Súd prvého stupňa pri posudzovaní práva povinného na náhradu trov v exekučnom konaní
vychádzal práve z citovaného ustanovenia.

Odvolací súd zastáva názor, a to aj s poukazom na komentár X.. X. Q. k Exekučného poriadku, že
ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rieši povinnosť oprávneného zaplatiť trovy exekúcie

nielen vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, ale aj vo vzťahu k povinnému.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Nárok oprávneného a súdneho exekútora na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku je
výslovne zakotvený v ustanovení § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku. Tieto trovy exekúcie
uhrádzazásadnepovinný(§196ods.1Exekučnéhoporiadku).Ustanovenie§203Exekučnéhoporiadku

je výnimkou z tento zásady a jeho použitie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné
predpoklady, to znamená, ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a
ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Pod zavinením oprávneného podľa uvedeného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných
predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo

také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku určuje podmienky, pri splnení ktorých môže exekučný
súd uložiť povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Z tohto ustanovenia podľa názoru
odvolacieho súdu však nemožno jednoznačne vyvodiť, že takúto povinnosť možno uložiť oprávnenému
len vo vzťahu k súdnemu exekútorovi tak, ako to nepochybne vyplýva z odseku 2 vety prvej a odseku
3 uvedeného ustanovenia. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje podmienky, za

ktorých prichádza do úvahy povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie, nevymedzuje však, komu
(len) má tieto trovy zaplatiť. Odvolací súd má za to, že ak sú splnené stanovené podmienky, možno
podľa tohto ustanovenia uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj povinnému, prípadne
aj iným osobám, ktoré sú účastníkmi len pre určitý úsek exekučného konania.

V danej exekučnej veci nebolo sporné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému a vymoženie istiny s príslušenstvom v čase, kedy povinný istinu už zaplatil. V tejto časti
oprávnený zavinil, že exekučné konanie muselo byť zastavené, teda je tu nepochybne príčinná súvislosť
medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Povinnému vznikli v exekučnom konaní trovy
práve v súvislosti s obranou proti nedôvodnej exekúcii, preto má nepochybne právo na náhradu trov,
ktoré mu vznikli.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o
povinnostioprávnenéhozaplatiťpovinnémutrovyexekúciepodľa§219ods.1O.s.p.akovecnesprávny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní

úspešný a povinný trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.