Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412206350
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412206350.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141,
so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, proti povinnému Y. P., bytom v R. Y. č. XXX, v konaní o
vymoženie pohľadávky vo výške 1.709,83 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. EX 13731/12, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/899/2012-10 zo dňa 18. septembra
2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že

sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Navrhla rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že vec nebola správne
právne posúdená. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými
mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto požiadavka materiálnej

stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá
možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená
požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,
ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Okrem toho napadnuté uznesenie nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia
rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo bol právny vzťah medzi oprávnenou a povinnou posúdený ako
vzťah spotrebiteľský. Podmienky stanovené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka pre vznik
spotrebiteľského právneho vzťahu neboli vôbec skúmané.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie
a konanie ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Vo veci bol v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľideoargumentáciuspochybňujúcuexistenciuspotrebiteľskéhovzťahumedziúčastníkmikonania,
s touto sa stotožniť nedá. Tvrdenie oprávnenej, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere je

právne irelevantné z dôvodu, že účel poskytnutých finančných prostriedkov nevyplýva z obsahu zmluvy.
Je v záujme oprávnenej pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný. Za takejto situácie
záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa

ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení
§ 52. Podľa tohto ustanovenia účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (dňa 8. júla 2009):
„Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplané. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnená má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v

priebehu odvolacieho konania nebolo oprávnenou preukázané, aby úver poskytla na obchodnú alebo
inú podnikateľskú činnosť povinného.

Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo Zmluvy o úvere vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie mali riešiť buď pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom

súde.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z

ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej

po 31. decembri 2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejtozmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O

takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo
nazákladežalobypodanejdodávateľom,spotrebiteľbybolnútenýpodrobiťsarozhodcovskémukonaniu
alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom
súde.

Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo

zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť
neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods.1zákonač.244/2002Z.z.)akýkoľvekrozhodcovskýrozsudoknemôžebyťpodkladompreexekučné
konanie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné