Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709206484
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5709206484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: G. J., nar. XX. X. XXXX,
bytom X. X., Y. XXX/XX, zastúpeného M. J., bytom tamtiež, proti odporcovi: Ing. G. J., nar. XX. X. XXXX,
bytom O., Z. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č.k. 9C/123/2009-297 zo dňa 28. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol o zvýšení výživného na plnoleté dieťa tak, že
odporcovi ako povinnej osobe zvýšil výživné na navrhovateľa za obdobie od 18. 6. 2009 do 27. 10. 2009

mesačne v sume 250,- Eur, za obdobie od 28. 10. 2009 do 20. 6. 2011 mesačne v sume 190,- Eur a
za obdobie od 21. 6. 2011 súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň vyčíslil nedoplatok za
obdobie od 18. 6. 2009 do 20. 6. 2011 v sume 2 400,- Eur, ktorý povolil odporcovi splácať v mesačných
splátkach po 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa pod následkom straty výhody
splátok. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65 a § 78 Zákona o rodine,
pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výške výživného (rozsudok Okresného súdu Martin
sp. zn. 10C/211/2003 zo dňa 6. 5. 2004) došlo k zmene pomerov, či už na strane navrhovateľa, ako aj

na strane odporcu, keď navrhovateľ v čase posledného rozhodovania bol maloletý, študent 8-ročného
Gymnázia v Turčianskych Tepliciach, v čase podania návrhu o zvýšenie výživného študent vysokej
školy. Odporcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal súd zo zásad uvedených v Zákone o rodine a predovšetkým zisťoval výšku odôvodnených
potrieb navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti odporcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca. Prvostupňovému súdu

vyčítal, že neúplne zistil skutkový stav veci, resp. jeho rozhodnutie nekorešponduje s výsledkami
vykonaného dokazovania. Poukazoval na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať
na výživu navrhovateľa určeným výživným, keď súd neprihliadal na konkurz vyhlásený voči jeho osobe.
Určená výška doplatku výživného je pre neho priam likvidačná, súd by mal viac skúmať aj majetkovépomery matky. Poukazoval na to, že navrhovateľ študoval na súkromnej škole, a pokiaľ s tým jeho
matka súhlasila, mala prevziať aj zodpovednosť za financovanie štúdia. Prvostupňový súd nesprávne
určil aj nedoplatok výživného, keď za sledované obdobie zaplatil odporca výživné vo vyššej sume ako

uviedol prvostupňový súd. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrh
na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Žiadal rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa neho tvrdenia odporcu o jeho nemajetnosti sú
len účelové. Sám uviedol, že po rozvode manželstva a vyporiadaní BSM za peniaze obdržané z predaja

rodinného domu si kúpil trojizbový družstevný byt v Lučenci. Tento majetok sa však nikde nespomína.
Taktiež je nelogické jeho tvrdenie, že taviacu pec zakúpil za 430 000,- Sk a odpredal za 32 000,- Sk, teda
v priebehu 6 mesiacov prerobil 400 000,- Sk. Výpočet prvostupňového súdu bol správny aj pri výške
zameškaného výživného, keď odporca započítava aj platby poukazované pre dcéru E.. To však riešil
súd v inom konaní, a preto aj podľa výpočtu odporcu a dokladov o poskytnutom výživnom, je výpočet
súdu správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že v minulosti
bolo o výške výživného rozhodované v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/211/2003, kde

rozsudkom zo dňa 6. 5. 2004 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, v tom čase maloletý
G. bol spolu s maloletou E. zverený do výchovy a opatery matke a odporca bol zaviazaný k povinnosti
prispievať na výživu maloletých detí G. a E. výživným po 1 500,- Sk mesačne. Maloletý G. bol v tom čase
študentom 5. ročníka 8-ročného Gymnázia v Turčianskych Tepliciach, aktívne hrával futbal. Odporca
podnikal (živnostník), s príjmom pre osobnú spotrebu okolo 13 000,- Sk mesačne (431,- Eur). Matka

maloletých detí bola nezamestnaná, evidovaná úradom práce. Dňa 18. 6. 2009 požiadal navrhovateľ o
zvýšenie výživného z dôvodu, že je študentom Bratislavskej vysokej školy práva, fakulty masmédií, a
to na sumu 300,- Eur mesačne. Odporca dokladoval, že ukončil podnikanie, v roku 2007 bol na jeho
osobu vyhlásený konkurz, pracuje vo firme SD International, s.r.o. so sídlom v Bratislave s priemerným
čistým zárobkom 287,50 Eur. Z uvedeného sú vykonávané zrážky 49,70 Eur v prospech správcu. V

spoločnej domácnosti žije s priateľkou, zo spolužitia sa narodili dcéry O. a N. J.. V roku 2009 bol podaný
návrh na zvýšenie výživného k dcére E., pričom výživné bolo zvýšené za obdobie od 27. 7. 2009 do 27.
10. 2009 na sumu 200,- Eur mesačne, od 28. 10. 2009 do 31. 8. 2011 na sumu 140,- Eur mesačne,
od 1. 9. 2011 návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý. Odporca podľa vlastného vyjadrenia (v
konaní 12P/101/2009 OS Martin) v roku 2006 až 2007 pracoval v Prahe s príjmom okolo 60 000,- Sk

v čistom. Napriek vyhlásenému konkurzu do podania návrhu na zvýšenie výživného odporca prispieval
navrhovateľovi mesačne 4 000,- Sk (nad rámec dohodnutého výživného v sume 1 500,- Sk). V takejto
výške prispieval výživné aj dcére E.. V čase rozhodovania prvostupňového súdu odporca pracoval vo
firme jeho terajšej partnerky a vystupuje v pozícii konateľa.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal odvolací súd za to, že postup prvostupňového súdu bol

správny, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov,
aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené
potreby navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti odporcu, resp. obidvoch rodičov. Súd správne
poukázalnazmenupomerov,najmänastranenavrhovateľa,ktorésúvisiajednaksjehofyzickýmrastom,
vyspievaním, ale aj prechodom na vyšší stupeň školy a zabezpečovaním jeho kultúrnych a športových

potrieb vo väčšom rozsahu. Na strane druhej odporca poukazoval na konkurz vedený voči jeho osobe
a s tým súvisiace problémy so zamestnaním sa. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a
vyvodil z neho správny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na
syna za obdobie od 18. 6. 2009 do 27. 10. 2009 v sume 250,- Eur mesačne a za obdobie od 28. 10.
2009 do 20. 6. 2011 v sume 190,- Eur mesačne. V tomto období teda zvýšil vyživovaciu povinnosť a

následne za obdobie od 21. 6. 2011 (kedy navrhovateľ ukončil bakalárske štúdium) návrh na zvýšenie
výživného zamietol. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenýmiZákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, s jeho závermi sa odvolací súd plne
stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.

Je nepochybné, že odporca aj po vyhlásení bankrotu poukazoval oproti určenému výživnému (po 1

500,- Sk mesačne) na obidve deti výživné vo vyššej sume (viac ako 100 %). Prvostupňový súd správne
prihliadol na to, že vzhľadom na vykonávanú prácu (konateľ spoločnosti) a jeho vzdelanie (stavebný
inžinier) je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa zvýšené výživné,
pričom správne súd prihliadal aj na skutočnosť, že od 28. 10. 2009 pribudli odporcovi dve vyživovacie
povinnosti. Prvostupňový súd správne rozhodol aj o výške zameškaného výživného, keď vychádzal z

platieb poskytnutých na výživu navrhovateľa, tak ako ich sám označil odporca.

Pretože odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa neoboznámil a
nevysporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť
správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.

1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ani jeden z nich,
či už úspešný alebo neúspešný v odvolacom konaní si náhradu trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.