Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711207102
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2711207102.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.
augusta 8, Bratislava, IČO 30 807 484, vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, Senica proti povinnému:
ICE RIVER s.r.o. Mlynská 5, Holíč, IČO 36 222 739, vykonávanej súdnym exekútorom Vladimírom
Podešlom, o vymoženie 9,96 eur vedenej pod spis. zn. Ex 1197/11 o odvolaní súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 5Er 68/2011-8 zo dňa 17.2.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov exekúcie p o t
v r d z u j e .

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.
g) a § 58 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

predpisov (Exekučný poriadok) v spojení s návrhom exekútora, ktorý zastavenie navrhol podľa § 57
ods. 1 písm. h) EP, pretože nebol zistený žiaden majetok povinného a tento bol ex offo vymazaný z
obchodného registra.

Súd zistil, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a dňa 24.11.2011 bol ex offo vymazaný z
obchodného registra vedeného Okresným súdom Trnava oddiel : Sro, vložka č. 10485/T.

Súd s odkazom na ust. § 18 ods. 1 a § 20a ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 19, § 103, § 104 ods. 1 a
§ 107 ods. 4 O.s.p. konštatoval, že povinný v priebehu exekúcie stratil právnu subjektivitu a spôsobilosť

byť účastníkom konania, na základe čoho exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože procesné zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie, ktoré by odôvodňovalo jeho povinnosť znášať trovy exekúcie nezistil.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor odvolanie
a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a súdnemu exekútorovi trovy vo výške

47,10 eur priznal, pretože exekútor zastavenie konania nezavinil a súd sa vôbec nezaoberal dôvodom,
pre ktorý došlo k výmazu povinného z obchodného registra a tak ho nesprávne stanovil.

Povinný bol zrušený bez likvidácie, čo vyplýva zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 38Cbr 154/2009,
čím mal súd preukázané, že povinný nemal žiaden majetok a práve nedostatok majetku je vecným
dôvodom pre záver, že úhradu exekučných trov mal súd prvého stupňa uložiť zaplatiť oprávnenému.V tejto súvislosti poukázal i na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4M
Cdo 8/2011.

Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
odvolanie exekútora nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti náhrady trov exekúcie, ktoré prvostupňový súd súdnemu exekútorovi nepriznal.

Pri aplikácii ust. § 200 ods. 1,2, a § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku odvolací súd konštatuje, že ust. §

203 ods. 2 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Súd výnimočne môže
náhradu trov exekúcie uložiť aj oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie v dôsledku zavineného
konania oprávneného a tiež v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods.
1 EP). Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Oprávnenémuvznikánároknanáhradutrovexekúcie,akbolsnávrhomnavykonanieexekúcieúspešný,
prípadne, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu

exekúcie.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia
exekúcie zavinením oprávneného, pre ktorý záver ale je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Za náležitú opatrnosť treba rozumieť
skutočnosť, či oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie prípadne v jej priebehu venoval

dostatočnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných
predpokladov a preto nebol ani dôvod pre použitie výnimky v rámci rozhodovania súdu prvého stupňa
o trovách exekúcie.

V prejednávanej veci došlo k zániku povinného a jeho výmazu z obchodného registra. Povinný, ktorý bol

dňom 24.11.2011 vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania, preto súd správne s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil.

Odvolací súd uvádza, že výmazom povinného z obchodného registra došlo k strate jeho spôsobilosti
byť účastníkom exekučného konania, preto musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať. Bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie teda nebola nemajetnosť povinného ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom
konania. Samotný dôvod jeho výmazu nie je rozhodujúci.

Zastavenie exekúcie nebolo napadnuté odvolaním, preto odvolací súd preskúmaval iba výrok
rozhodnutia o náhrade trov konania.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, podľa ktorého dôvodom
pre uloženie povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania oprávneným nemôže byť
založené na skutočnosti, že povinný ako právny subjekt zanikol. Procesné zavinenie oprávneného

nebolo v konkretizovanom prípade preukázané, preto mu nemožno uložiť ani povinnosť nahradiť trovy
exekúcie. Otázka zavinenia v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov exekúcie je aplikovateľná tak pri
ust. § 57 ods. 1 písm. g) ako aj § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý výklad rešpektuje
spravodlivosť pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je ústavne konformný.

Odvolací súd dáva do pozornosti i judikatúru Ústavného súdu ČR, podľa záverov ktorej samotná

skutočnosť, že môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora nie je protiústavná,
nakoľkoexekútornesieriziko,ktoréjedoznačnejmieryodôvodnenéakompenzovanéjehomonopolným
postavením pri vykonávaní exekúcie.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd ustálil, že rozhodujúcim kritériom pre uloženie povinnosti
oprávnenému na zaplatenie trov exekúcie je jeho skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie
a nie nutnosť, aby bola súdnemu exekútorovi zaistená odmena za jeho činnosť. Na podporu tohto

právneho záveru, ktorý umožňuje zvážiť mieru zavinenia oprávneného odvolací súd dáva do pozornosti
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRspis.zn.IV.ÚS236/2008,podľaktoréhosituácie,aknebudúuspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie nemusia viesť k protiústavným dôsledkom, pretože
sa jedná o riziko, ktoré nesie exekútor a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri
výkone exekúcie i vzhľadom na to, že súdny exekútor vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom

tvorby zisku. Súd skonštatoval, že predpokladom uloženia povinnosti zaplatiť trovy exekúcie je miera
zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, čím sa rozumie také vedomé konanie, alebo opomenutie
oprávneného, ktoré je v príčinnej súvislosti s týmto zastavením. Keďže žiadna z uvedených situácií
nenastala a oprávnený z hľadiska objektívneho ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod
zastavenia exekúcie spočívajúci vo výmaze povinného z obchodného registra, je vylúčené zavinenie

oprávneného na zastavení exekúcie, preto súd vzal do úvahy účel a zmysel ust. § 203 Exekučného
poriadku a náhradu trov konania voči oprávnenému, ktorý zastavenie konania nezavinil nepriznal.

S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti trov exekúcie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

a v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému náhradu nepriznal, pretože mu žiadne v súvislosti s
odvolacím konaním nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.