Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618201188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8618201188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: P.. R. E., V..
XX.XX.XXXX, P. Y. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom,
IČO: 42 230 691, so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava - Staré Mesto, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.299,24 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 5Csp/58/2018-93 zo dňa 16. januára 2019

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti do výšky 300,- eur.

V prevyšujúcej časti mení rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu vo zvyšku zamieta.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.299,24 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Žalobkynipriznávanáhradutrovkonaniaprotižalovanémuvplnomrozsahu.Oichvýškesúdrozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 77,50 eura na účet Slovenskej pošty, a. s. do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. 2.1 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa v

konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Csp/26/2017 sa úspešne domohla ochrany
svojich spotrebiteľských práv. Rozsudkom, č. k. 7Csp/26/2017-64 z 12. októbra 2017 potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 18Co/22/2018-100 z 18. apríla 2018, bola určená
neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z
15.03.2012 (ďalej aj „zmluva o revolvingovom úvere“) v bode 8. ods. 8.1. a 8.4. a žalovanému bola
uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.299,24 eur.
2.2Súdprvejinštancienazistenýskutkovýstavaplikovalustanovenia§3ods.5poslednávetaa§4ods.

2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe vyhovel, keďže žalobkyňa
sa ako spotrebiteľka úspešne domohla proti žalovanému ako dodávateľovi svojich spotrebiteľských práv,v dôsledku čoho jej vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Výšku priznaného finančného
zadosťučinenia považoval za primeranú povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a zodpovedajúcu
svojmu účelu, pričom zdôraznil, že žalovaný nielenže používal v zmluve o revolvingovom úvere

neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné
praktiky alebo za konanie v rozpore s dobrými mravmi v snahe obohatiť sa minimálne o 1.299,24 eur
(rovnaká suma bola vydaná žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie). K námietke premlčania vznesenej
žalovaným súd uviedol, že z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že právo
na finančné zadosťučinenie vzniká spotrebiteľovi až po úspešnom uplatnení porušenia práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, preto vyznieva
prinajmenšom nelogicky, aby sa toto právo viazalo na moment uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere, ako to naznačuje žalovaný.
2.4 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s ohľadom na plný úspech žalobkyne
vo veci tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.5 O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatkuzavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisovsohľadomnaoslobodeniežalobkyneod
súdnehopoplatkupodľaustanovenia§4ods.2písm.u)tohtozákonaaskutočnosť,žejejžalobevyhovel
tak, že zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh po zaokrúhlení v sume 77,50
eur,t.j.6%zosumy1.299,24eurnaúčetSlovenskejpošty,a.s.,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, a to pokiaľ ide o výšku priznaného nároku a základ priznaného nároku. Súčasne
mal za to, že súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Popritom citoval niektoré rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa súd zaoberal kritériami pre odôvodňovanie súdnych
rozhodnutí a následne zdôraznil, že napadnutý rozsudok neobsahuje označenie jedinej skutočnosti

vyplývajúcej z vykonaného dokazovania alebo z úvahy súdu, ktorou by bola odôvodnená priznaná suma
a rovnako z neho nie je zrejmé, v čom je daná jej primeranosť, ani označenie, ktoré právo spotrebiteľa
bolo porušené, v zmysle akého ustanovenia a čím. Konštatoval, že ak súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku odkázal na záver o neuzavretí zmluvy, ktorý je podľa neho pochybný, mal v rozsudku uviesť
ustanovenie, ktoré bolo porušené. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva právo na náhradu 100
% trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň si žalovaný uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 18. marca 2019, v ktorom pripomenula, že na

svojich právach bola poškodená viacnásobne, vrátane preukázateľnej materiálnej ujmy, ktorej sa musela
domáhať až cestou súdu, preto bolo podľa nej dôvodné a správne priznať jej ako primerané finančné
zadosťučinenie 1.299,24 eur. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne v súdom určenej lehote nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou

osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,

§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretožerozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

7. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení
právne uzatvára:

10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na primerané
finančné zadosťučinenie na základe toho, že v konaní vedenom Okresným súdom Svidník, pod sp.
zn. 7Csp/26/2017 o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia,
bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, dôkazom čoho je rozsudok z 12. októbra 2017
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 18Co/22/2018-100 z 18. apríla 2018. Keďže súd

určil zmluvné podmienky uvedené v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 15.03.2012 v
bode 8. ods. 8.1. a 8.4. za neprijateľné a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.299,24 eur, primerané finančné zadosťučinenie si žalobkyňa uplatnila vo výške
1.299,24 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,

ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti
privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje
jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak
táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba

možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

12. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma
na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce
aplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehointerpretoval,aleboakzosprávnychskutkovýchzáverov
vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k samotnému nároku ako aj k výške priznaného zadosťučinenia za nedôvodnú.
Z napadnutého rozsudku má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila voči
žalovanému právo na ochranu spotrebiteľa, keďže súdy určili neprijateľnosť zmluvných podmienok a

priznali jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho má podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne daný.14. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp.
spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu bez

stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je v danom prípade
potrebná komparácia s odškodňovaním iných nemajetkových újm v zmysle vnútroštátnych právnych
predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých dochádza k ujme fyzickej osoby ďaleko závažnejším a už
nezvrátiteľným spôsobom.

15. Hoci odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, k argumentu žalovaného, že rozsudok neobsahuje označenie
jedinej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania alebo z úvahy súdu, ktorou by bola
odôvodnená priznaná suma a rovnako z neho nie je zrejmé, v čom je daná jej primeranosť, ani
označenie, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené, v zmysle akého ustanovenia a čím, uvádza, že bol
to žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nielenže uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o

revolvingovom úvere obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky, ale jej plnením bez právneho dôvodu
uskutočneným žalobkyňou sa aj bezdôvodne obohatil.

16. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne, ktorých
ochrany sa navyše úspešne domohla v konaní pred súdom, je priznanie finančného zadosťučinenia

plne dôvodné. V tejto súvislosti však zdôrazňuje, že jeho priznanie vo výške 1.299,24 eur nepovažuje
za primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne. Aj keď bola žalobkyňa nútená v dôsledku
konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým
spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom
živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné, vydanie sumy v tejto výške ako bezdôvodného

obohatenia zo strany žalovaného jej už bolo priznané. S poukazom na uvedené okolnosti odvolací súd
považuje za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, ktoré je adekvátne skutočnostiam
prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie
žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

17. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a
aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a

význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 188/06 z 08. júna 2006).

18. Čo sa týka odvolacej námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v
procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a
ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného však

žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd
predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

19. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za čiastočne
dôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387

ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti do výšky 300,- eur ako vecne správny
potvrdil a postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 v prevyšujúcej časti zmenil a žalobu vo zvyšku
zamietol.

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255

ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade
ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí
od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týka skutkových okolností, ktoré súpodstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Z tohto
dôvodu priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).