Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202930
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3217202930.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: N. U. s.r.o., so sídlom T. XX, XXX
XX X., IČO: XX XXX XXX, zast.: Y.. Y.C., advokát, so sídlom T. XX, XXX XX X., proti žalovanému: L.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zast.: L. &. L., s.r.o., so sídlom Z. XX, XXX XX X., o zaplatenie
2.727,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou zo dňa 14. marca 2019, č. k. 4Csp/149/2017-146, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o
trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol po zrušení predchádzajúceho
zamietavého rozhodnutia tak, že žalobe o plnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru čiastočne vyhovel

a vychádzajúc z ust. § 657 OZ, žalovaného zaviazal k zaplateniu doposiaľ nesplatenej istiny úveru
2.133,52 eur a úroku z omeškania (výrok I.). V časti, ktorou žalobca uplatnil nárok na odplatu za
poskytnuté finančné prostriedky, žalobu zamietol vychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 Zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z, na základe ktorých považoval poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahovala predpísané náležitosti (výrok
II.). Námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, pretože

zmluvu posúdil ako platnú a nejednalo sa tak o nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý by sa premlčal
podľa § 107 OZ. Vzhľadom na dohodnuté plnenie v splátkach a zosplatnenie dlhu posúdil súd prvej
inštancie premlčanie podľa § 101 a 103 OZ a vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu vysloveného
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, že za splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť
premlčacia doba podľa § 103 OZ veta druhá OZ je potrebné považovať splátku zročnú bezprostredne
pred zosplatnením. V danom prípade strany sporu po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu
nenavrhli ďalšie dôkazy na preukázanie, pre ktorú splátku bol dlh zosplatnený, a tak súd prvej inštancie

aplikoval právny názor odvolacieho súdu a konštatoval, že za splátku, pre ktorú bol dlh zosplatnený, je
potrebné považovať splátku splatnú 20.09.2014 a žaloba podaná dňa 18.08.2017 bola preto podaná
včas. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán vo veci a v konaní úspešnejšiemu
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 56,45 % (výrok III.).

2. Proti rozsudku, a to vo vyhovujúcej časti (výrok I.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) podal

v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby aj v tejto časti.
Namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o platnosti úverovej zmluvy, keď táto bola podľa
žalovaného neplatná pre nedostatok písomnej formy a nedostatok kontraktačného procesu. Preto bolopotrebné posúdiť uplatnené právo ako bezdôvodné obohatenie, a teda premlčané podľa § 107 OZ.
Súčasne žalovaný nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, že za splátku, odo dňa zročnosti
ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ je potrebné považovať splátku zročnú

bezprostredne pred zosplatnením a na podporu svojho názoru citoval rozhodnutie KS v TN sp. zn.
19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018, ako aj KS v TN 5Co/256/2018 zo dňa 20.02.2019, ako aj rozhodnutie
KS v BB 16Co/95/2018 zo dňa 13.09.2018. S odkazom na závery uvedených rozhodnutí mal žalovaný
za to, že nárok žalobcu bol premlčaný nielen v prípade, že zmluva nevznikla, ako dôvodil v prvej časti
svojho odvolania, ale aj v prípade, ak by bol správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva vznikla.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 CSP.

5. K otázkam vzniku a platnosti zmluvy vo vzťahu k uplatnenému nároku, sa odvolací súd vyjadril už vo
svojom predchádzajúcom rozhodnutí, keď uviedol, že ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.
spája s nedostatkom písomnej formy následok bezodplatnosti úveru. V takom prípade je však naďalej
titulom vrátenia istiny zmluva a nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Na tomto závere

odvolací súd zotrváva, a záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nejedná o bezdôvodné
obohatenie, je preto správny.

6. Čo sa týka namietaného posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby v prípade zosplatnenia dlhu,
súd prvej inštancie použil správne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a § 103 veta druhá

OZ. V súlade s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením považoval za významné skutkové zistenie,
ktorá konkrétna splátka dlhu viedla k jeho zosplatneniu. Význam tejto skutočnosti, ako rozhodujúcej pre
určenie začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 103 veta druhá OZ je zjavný aj zo znenia tohto
ustanovenia, podľa ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. V ďalšom konaní po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie vytvoril súd prvej
inštancie stranám konania priestor na preukázanie skutočnosti, ktorá konkrétna splátka dlhu viedla k
jeho zosplatneniu. Žiadne dôkazy však navrhnuté neboli, a preto ostalo nepreukázané, ktorá konkrétna
splátka viedla k zosplatneniu dlhu. Tento záver súdu prvej inštancie nie je odvolaním napadnutý. Za tejto

situácie potom súd prvej inštancie správne vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, že pokiaľ nie je v konaní preukázané inak, je potrebné
považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103
veta druhá Občianskeho zákonníka, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením.

8. Žalovaný namieta uvedený záver odvolacieho súdu a cituje rozhodnutia iných senátov odvolacieho
súdu. Rozhodnutie KS v TN vo veci 5Co/256/2018 však vychádza zo skutkového stavu, v rámci ktorého
bolo preukázané, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k zosplatneniu dlhu. Aj rozhodnutie KS v TN vo veci
19Co/42/2017 považuje za významnú znalosť dátumu tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa
stal splatný celý dlh. Rovnako vo veci KS v BB bol dátum splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu

preukázaným skutkovým zistením a východiskom rozhodnutia. Toto podstatné skutkové zistenie, teda
dátum splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu však v tu posudzovanom prípade absentovalo a
tento dátum nebol zistený ani v ďalšom konaní súdu prvej inštancie po zrušení jeho predchádzajúceho
rozhodnutia. Veci preto nie sú skutkovo totožné s rozhodnutiami, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom
odvolaní.

9. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, keď nepovažoval uplatnené právo za
premlčanéaodvolacísúdpretorozhodnutievnapadnutejčastipotvrdilvrátanevýrokuotrováchkonania.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi by patrila plná náhrada trov odvolacieho konania.
Trovy odvolacieho konania však na strane žalobcu nevznikli, preto odvolací súd ich náhradu nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).