Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Tvrdíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2P/51/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201066
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2020:8219201066.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ECLI:SK:OSSK:2020:8219201066.3
2P/51/2019 - 40
8219201066
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci navrhovateľky I. o návrhu na
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k ich maloletým
deťom Samuel Fabian, nar. 29.6.2006, Roman Fabian, nar. 25.12.2008 a František Fabian, nar.
9.2.2011, všetci bytom pri navrhovateľke, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov
ako opatrovníkom takto
rozhodol:
I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky I. -2- 2P/51/2019
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po po rozvode.
2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 27.1.2007 v Kurime a pochádzajú
z neho tri maloleté deti: N.. U oboch ide o prvé manželstvo. S manželom dlhodobo nežije v spoločnej
domácnosti a v manželstve mali nezhody a nedorozumenia, ktoré vyplývali z neustáleho nedostatku
finančných prostriedkov a z požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu. Ich nezhody vyvrcholili
dňa 15.3.2016 kedy sa odporca od nich odsťahoval a odišiel bývať do Levoče, odkiaľ pochádza. Od toho
času nežijú v spoločnej domácnosti a odporca jej neprispieva ani na výživu ich maloletých detí.
3.Odporcasaknávrhupísomnenevyjadril.NávrhmuboldoručovanýnaadresutrvaléhobydliskaKlepár
26, ako aj na adresu v ČR, kde sa mal odporca podľa udania navrhovateľky zdržiavať. Zásielky sa
vrátili ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Šetrením bolo zistené, že nie je známe, kde sa momentálne
odporca nachádza a či pracuje, preto súd postupujúc podľa § 116 CSP po nezistení inej adresy odporcu
(lustráciou v RO, ZVJS, SP) zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu dňa 30.1.2020. Návrh súd považoval za doručený odporcovi dňa 15.2.2020 bez ohľadu
na to, či sa o nej odporca dozvedel.
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 27.1.2007, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu obce Kurima, vo zväzku III, ročník 2007, na strane 107, pod poradovým číslom 1.
Posledné spoločné bydlisko bolo v Klepári 26.
6. Z rodných listov maloletých detí sa zistilo, že počas trvania manželstva sa manželom narodil N. -3-
2P/51/2019
8. Opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že rozhodnutie vo veci rozvodu ponecháva na úvahu súdu, v
prípade rozvodu navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať
na ich výživu.
9. Podľa § 18 Zákona rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, keďže zákonné
podmienky v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine na rozvod manželstva účastníkov sú
splnené. Súd mal za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už 4 roky. Odporca zo
spoločnej domácnosti odišiel pre nezhody dňa 15.3.2016 a odvtedy sa nevrátil. Súd toto manželstvo
pokladá za čisto formálny zväzok, v ktorom sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že
manželstvoúčastníkovneplnížiadnuspoločenskúfunkciu.Súdpretokonštatuje,ževzťahyvmanželstve
sú už tak narušené, že nejde o krátkodobý nesúlad medzi manželmi, od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia a preto súd v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine toto manželstvo
rozviedol.
13. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
-4- 2P/51/2019
15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom N.i na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Čo sa týka výživného, v s=učasnej dobe sa nepodarilo
zistiť, či otec maloletých detí pracuje a s akým príjmom, avšak rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 4P/181/2016 - 37 zo dňa 14.11.2016 bolo rozhodnuté o výživnom zo strany otca a preto má súd
za to, že v takomto rozsahu je otec schopný zabezpečiť výživu maloletých detí aj v súčasnej dobe.
21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
-5- 2P/51/2019
23. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný
(§ 57 CMP).
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
-6- 2P/51/2019
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavieraní manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Vo Svidníku dňa 20. mája 2019
JUDr. Mária Tvrdíková
Sudca
r o z h o d o l :
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.