Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718206788.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
D.. V. A., nar. XX. januára XXXX, bytom M.R.V. XXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Andreou Chorvátovou
Nagyovou, so sídlom AK Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, IČO: 47 134 747, proti žalovanému:
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, Odštepný závod

Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, č.k. 6Cpr/11/2018-337 zo dňa 27. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) čiastočným rozsudkom č.k.
6Cpr/11/2018-337 zo dňa 27. júna 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“)
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné (prvá
výroková veta). Taktiež určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX naďalej trvá (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou
vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom nároku

(tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy; žalovaný žiadal žalobu ako
neopodstatnenú a nedôvodnú zamietnuť.

1.2 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s prednesmi zástupcov
sporových strán; vykonal dokazovanie výsluchom svedkov D.. A. A., J. B., H. O., štatutárneho zástupcu
žalovaného riaditeľa D.. F. I., ekonomického námestníka žalovaného D.. F. F.. Oboznámil listinné
dôkazy a to pracovnú zmluvu zo dňa 14.11.2005, Dodatok č.6 k pracovnej zmluve uzatvorený dňa
XX.X.XXXX, pracovnú náplň zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatky č.1-5 k pracovnej zmluve, Okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, odvolanie sa voči okamžitému skončeniu zo dňa

21.10.2018, odpovede zamestnávateľa žalobcu zo dňa 31.10.2018, zápisnicou z pracovnej porady zo
dňa 12.10.2018, pracovnej zmluvy H. O. zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnej náplne s popisom pracovných
činností H. O. zo dňa X.X.XXXX a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise. Aplikoval
ustanovenia § 42 ods.1, § 54, § 68 ods. 1 písm. b), § 77 a § 79 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“ alebo „Zákonník práce“).

1.3 Žalobca v žalobe v podstate argumentoval tým, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tomuto predchádzala organizačná zmena užalovaného ako zamestnávateľa, nebola však dôvodom pre uzatvorenie dodatku č. 6 k pracovnej
zmluve. Až následne, po podpise predmetného dodatku mu žalovaný na pracovnej porade dňa
04.09.2018 uložil prevziať sklad po pôvodnej skladníčke (H. O.) a aby viedol a zodpovedal za pohyb

skladových zásob v počítačovom programe „Profit“. Žalovaný v dodatku k pracovnej zmluve neuviedol,
že sa u žalobcu mení druh práce, kedy nebude vykonávať činnosti v pozícii referenta, ale pracovnú
pozíciu skladníka; pred podpisom dodatku žalobca nebol oboznámený ani s tým, že bude mať povinnosť
prevziať sklad a viesť v programe „Profit“ pohyby skladových zásob. Žalobca si svoju pracovnú náplň
podľa bodu 9 pracovnej náplne (vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob) plnil v celom

rozsahu. V pracovnej náplni žalovaného sa nenachádzal bod: „fyzické prebratie a spravovanie skladu“
a ani bod: „účtovné vedenie skladu v programe Profit a zodpovedanie za pohyby skladových zásob“.
Žalobca tvrdil, že ostatné povinnosti v zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy ako aj dodatku k nej si
plnil, nemohol súhlasiť s tým, aby ho zamestnávateľ nútil vykonávať prácu, ktorá nebola dohodnutá v
pracovnej zmluve.

1.4 Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobca odmietol prevziať sklad po H. O., odmietol viesť
evidenciu,resp.pracovaťvprograme„Profit“,ktorýmsavyznačovalipohybyskladovýchzásob-vytvárali
sapríjemkyavýdajky.Povinnosťviesťúčtovníctvoskladovýchzásobpritomvyplývalazbodu9pracovnej
náplne. Žalobca bol uzrozumený s tým, že po podpise dodatku k pracovnej zmluve bude vykonávať
to, čo od neho zamestnávateľ očakáva. Zo strany zamestnávateľa tak nedošlo k porušeniu žiadneho z

ustanovení Zákonníka práce upravujúcich skončenie okamžité skončenie pracovného pomeru.

1.5 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že medzi žalobcom ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovnoprávny vzťah; nebolo sporné, že
dňa 28.08.2018 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy vo forme Dodatku č. 6, ktorého

súčasťou s tým istým dátumom bola pracovná náplň s konkrétnym popisom pracovných činností.
Sporným nebolo okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním
okamžite končí pracovný pomer z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a
neplnenia povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne; uvedené porušenie považoval žalovaný za
závažné porušenie pracovnej disciplíny.

1.6 Okresný súd konštatoval, že v novej pracovnej náplni zo dňa 28.08.2018 z popisu pracovnej činnosti
nevyplývala povinnosť žalobcu vykonávať evidenciu pohybu skladových zásob v elektronickej podobe
konkrétnym zápisom každého skladového pohybu v informačnom systéme žalovaného tak, ako to bolo
priamo uložené bývalej skladníčke H. O. v jej popise pracovnej činnosti zo dňa 01.06.2014, ktorá mala

výslovne uvedené, že je povinná viesť predpísanú evidenciu aj formou programového spracovania
pomocou výpočtovej techniky. V ani v jednom bode z popisu pracovnej činnosti žalobcu zo dňa
28.08.2018 žalovaný ako zamestnávateľ nezadefinoval túto povinnosť aj žalobcovi. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s tvrdením ekonomického námestníka žalovaného, podľa ktorého článok 2 a 3 popisu
pracovnej činnosti H. O. je obsahovo identický s článkom 9 popisu pracovnej činnosti žalobcu uvedených

v pracovnej náplni zo dňa 28.08.2018. Ak potom žalobca nemal uvedenú povinnosť zakotvenú priamo
v pracovnej náplni/popise pracovných činností, ktorá bola súčasťou vzájomne podpísaného Dodatku č.
6 o zmene pracovnej zmluvy, priamo povinnosť viesť evidenciu aj v počítačovom programe, nemohol
mu potom žalovaný vytýkať, že nerobil to, čo v zásade podľa pracovnej náplne ani robiť nemal. Je
zrejmé, že po organizačnej zmene sa žalobcovi znížil základný plat, niečo z pracovnej náplne mu ubudlo,

pracovná náplň mu z časového hľadiska zaberala viac ako 100% pracovných činností pred uzatvorením
dodatku č. 6, za nižšie platové ohodnotenie. V tomto smere okresný súd uzavrel, že zamestnávateľ si
týmto spôsobom riešil vlastné ekonomické priority, zrušil konkrétnu pracovnú pozíciu a obsah pracovnej
náplne implementoval do pracovnej náplne iného zamestnanca, ktorý mal potom kumulované pracovné
činnosti predchádzajúcej pracovnej náplne a novej pracovnej náplne. Následkom uvedeného je, že

zamestnávateľ zruší konkrétnu pracovnú pozíciu, podnik „funguje“ tak ako pred jej zrušením, s nižšími
mzdovými nákladmi.

1.7 Súd prvej inštancie tak nemal za preukázané, že žalobca svojím konaním porušil pracovnú pozíciu
tým spôsobom, že nerobil to, čo „mal v popise činnosti“, pretože to v pracovnej náplni uvedené nebolo.

Z uvedeného dôvodu okresný súd správanie žalobcu nevyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, a
užvôbecniezávažnýmspôsobom,odôvodňujúcimaplikáciuustanovenia§68ods.1písm.d)Zákonníka
práce; okamžité skončenie pracovného pomeru aj zákonodarca považuje za ukončenie pracovnéhopomeru výnimočným spôsobom, že nie je možné, aby zamestnanec zotrval v organizácii počas plynutia
výpovednej doby.

1.8 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 213 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom o prvej časti uplatneného nároku, určenia, že
okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatnéažepracovnýpomertrvá.Vovzťahukuplatnenému
nároku na náhradu mzdy konštatoval, že v prípade, že sa stane čiastočný rozsudok právoplatným, nič
nebude žalovanému brániť, aby nárok na náhradu mzdy uspokojil mimosúdne, čím by dôvod na ďalšie

dokazovanie a vedenie súdneho konania odpadol. Okresný súd rovnako nerozhodol o trovách konania s
tým, že o týchto trovách bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom nároku.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj
„odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a sám vo veci
rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov celého konania,

resp.abynapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonaniea
rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e) f) a h) C.s.p.; tvrdil
tak, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1 Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam namietal, že súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplývajú a
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Súd porovnaním pracovných náplní žalobcu a H.
O. stotožňuje odlišné pracovné pozície. Pôvodná pracovná pozícia skladník v dôsledku organizačnej
zmeny zanikla; bola nahradená dvomi novými pracovnými pozíciami, pozíciou referent materiálovej
učtárne a referent výrobnej učtárne. Pozícia referent materiálovej učtárne bola ponúknutá žalobcovi,

ktorý dovtedy pracoval ako referent ekonomiky. Odvolateľ považoval za nesprávne, ak súd prvej
inštancie dve odlišné pracovné pozície a z nich vyplývajúce pracovné náplne porovnáva a dokonca
ich stotožňuje. Žalobcovi sa jeho preradením zmenil aj druh práce; do 01.09.2018 žalobca vykonával
práce: „samostatné zabezpečovanie odborných ekonomických agend“, po 01.09.2018 druh práce
je definovaný ako: vykonávanie ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím

výpočtovej techniky, .... vedenie účtovnej evidencie a realizácia účtovných operácií. V tej súvislosti je
potrebné vnímať aj body 9 a 15 novej pracovnej náplne. Nesprávnym záverom súdu prvej inštancie
je tak konštatovanie o tom, že pracovná náplň skladníčky musí byť totožná s pracovnou náplňou
referenta materiálovej učtárne. Ide o dve rôzne funkcie, ktoré je potrebné posudzovať aj v kontexte
druhu práce daného zamestnanca. Ako druh práce žalobcu obsahuje vykonávanie ekonomických prác

alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky, toto vymedzenie zahŕňa spracovanie
príjemok, prevodiek a výdajov s využitím výpočtovej techniky, teda v programe Profit. Súd prvej inštancie
si iba na základe jednostranného tvrdenia žalobcu osvojil konštatovanie, že žalobca vopred nevedel,
čo bude jeho náplňou práce; opačný záver poskytujú svedecké výpovede (O., D.. A., B.). Súd prvej
inštancie si nesprávne osvojil len jednostranné tvrdenia žalobcu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

2.2 Odvolateľ namietal že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; nevykonanie navrhnutých
dôkazov malo za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia.
Súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov v napadnutom rozsudku riadne neodôvodnil.

Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy išlo o vypočutie svedka, D.. M. B., ktorý žalobca riadne odôvodnil,
zabezpečil účasť svedka na pojednávaní. V osobe navrhnutej svedkyne išlo o zástupcu zamestnancov,
svedkyňa bola účastná rokovaní pri snahe o vyriešenie veci, procesu skončenia pracovného pomeru
sa zúčastňovala ako zástupkyňa zamestnancov. Navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal,
túto skutočnosť nezdôvodnil ani na pojednávaní dňa 27.06.2019 a odôvodnenie takéhoto postupu

nevyplýva ani z napadnutého rozsudku. Odvolateľ rovnako nesúhlasil s postupom okresného súdu,
ktorý nevykonal riadne navrhnutý dôkaz spočívajúci vo výsluchu svedka - D.. P. Juricu, riaditeľa Q.
povodia dolného Hrona a dolného Ipľa, pričom išlo o najvyššie postaveného zamestnanca žalovaného v
rámci správy povodia, kde žalobca pôsobil. Navrhovaný svedok mal potvrdiť alebo vyvrátiť, či žalobcovibolo dostatočne vysvetlené, na akú pracovnú pozíciu bude preradený; svedok mohol objasniť stav
na pracovisku spôsobený postojom žalobcu k plneniu svojich pracovných úloh; vo vzťahu k spôsobu
skončenia pracovného pomeru ide o podstatné skutočnosti. Tento návrh na vykonanie dôkazu súd

odmietol len s odôvodnením, že nešlo k dôkaz tak podstatný, aby bol spôsobilý podstatnej zmeny
informácií a dôkazov.

2.3 Žalovaný tiež tvrdil, že Zákonník práce nezakotvuje presne, čo je druh práce, ani spôsob jeho
dojednania; druh práce musí obsahovať druhové určenie práce. Druh práce nesmie byť natoľko široký,

aby spôsobil prípadnú neplatnosť pracovnej zmluvy z dôvodu neurčitosti; druh práce by nemal byť
dohodnutý tak, aby umožňoval pridelenie akejkoľvek práce. Zdôraznil, že dohodnutý druh práce bol v
pracovnej zmluve a jej dodatku dostatočne určito vymedzený. Pokiaľ ide o pracovnú náplň, zamestnanec
nie je povinný ju realizovať iba za predpokladu, že prekračuje rámec druhu práce dohodnutého v
pracovnej zmluve. Žalobca v tomto smere poukázal nielen na bod 9 pracovnej náplne žalobcu, ale aj
bod 15, podľa ktorého mal žalobca uvedenú aj povinnosť vykonávania „aj iných prác, ktoré súvisia so

zabezpečovaním a plnením úloh v súlade s pracovným zaradením nariadené nadriadeným vedúcim
zamestnancom prípadne nadriadeným útvarom odštepného závodu“. Z uvedeného žalovaný vyvodil,
že bol plne oprávnený a mohol žalobcovi uložiť aj ďalšie v pracovnej náplni ďalšie nekonkretizované
pracovné úlohy, nevybočujúce z dohodnutého druhu práce. Druh práce bol pritom dojednaný ako
„vykonávanie ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky“,

čo zodpovedá úlohe vedenia účtovných dokladov o pohybe skladových zásob a ich spracovanie v
programe Profit. Plnenie úloh, ktoré žalobca odmietal, vyplýva priamo z dojednaného druhu práce v
pracovnej zmluve. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný žalobcovi nemohol vytýkať, že nerobil
to, čo podľa pracovnej náplne robiť ani nemal, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Ak súd
prvej inštancie prijal záver, že v zmysle bodu 9 náplne práce ide o rovnakú náplň práce ako v zmysle

bodu 11 náplne práce z 13.11.2017, opomenul, že u žalobcu došlo k zmene samotného druhu práce
oproti Dodatku č. 5; na znenie bodu 9 náplne práce je potrebné nahliadať inak vo vzťahu k pracovnej
pozícii, ktorú žalobca zastával do 31.08.2018 a inak v súvislosti s pracovnými činnosťami, ktoré mal
zastávať po 01.09.2018.

2.4 Odvolacou námietkou bolo aj tvrdenie, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd
nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného k zákonnej úprave druhu práce a pracovnej náplne.
S argumentáciou žalovaného sa okresný súd nevysporiadal žiadnym spôsobom, došlo k arbitrárnosti
rozsudku a tým aj jeho nezákonnosti a nedostatočnému odôvodneniu. Nie je zrejmé, ktoré úvahy viedli
súd prvej inštancie k záveru, že skončenie pracovného pomeru je neplatné; súd prvej inštancie si bez

relevantného odôvodnenia osvojil tvrdenia žalobcu.

2.5 Odvolateľ napokon tvrdil, že súd prvej inštancie celé súdne pojednávanie viedol smerom k
žalovanému arbitrárnym spôsobom, na žalobcu nahliadal ako na obeť nespravodlivého zamestnávateľa
čo je zvýraznené konštatovaním o tom, že žalovaný mal takto riešiť svoje vlastné ekonomické priority.

Tento záver nie je ničím podložený a je len subjektívnym názorom okresného súdu. Žalovaný tvrdil, že
nie žalobca, ale skôr žalovaný a celý pracovný kolektív žalovaného je v tomto prípade obeťou. Poukázal
pritom, že niekoľkokrát vyšiel žalobcovi v ústrety. Hľadal také riešenia, aby nikto zo zamestnancov
neprišiel o prácu, žalobcovi pred podpisom dodatku č. 6 zvýšil pôvodne navrhnuté platové ohodnotenie,
upustil tiež od reálneho prevzatia skladu žalobcom, ktorý odmietol prevziať hmotnú zodpovednosť za

sklad. Žalobcovi bolo ustúpené aj z dôvodu ním tvrdených zdravotných dôvodov. Napokon so žalobcom
sa stretol aj štatutárny zástupca žalovaného a pokúšal sa s ním dohodnúť. S takýmto ústretovým
prístupom žalovaného voči žalobcovi sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

2.6 Žalovaný uzavrel, že zo strany žalovaného sa voči žalobcovi nejednalo o diskriminačné konanie;

žalovaný sa naopak snažil spornú vec so žalovaným vyriešiť zmierlivo, vysvetľovaním a opakovanými
stretnutiami, za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného. Ak však žalobca odmietal plniť svoje
pracovné povinnosti, tento postup viedol k narušeniu pracovnej morálky i ostatných zamestnancov; v
dôsledku konania žalovaného sa prevádzkový útvar žalovaného ocitol v krízovej situácii hraničiacej s
ohrozením chodu prevádzky. Situácia tak bola pre žalovaného ako zamestnávateľa neúnosná, musel

pristúpiť k jej riešeniu. V dôsledku zavineného a úmyselného správania sa žalobcu, napriek opakovaným
ústupkom žalovaného a prezentácie postoja žalobcu k pracovným povinnostiam, vedúcim takmer
ku kolapsu pracovného kolobehu na príslušnej správe povodia, nebolo od žalovaného spravodlivépožadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, ani aby so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou
a počas tejto výpovednej doby ho zamestnával.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecnej správny potvrdil.

3.1 K odvolacím námietkam poukázal na skutočnosť, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného
pomeru uviedol, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu a neplnil bod 9 a 15 pracovnej

náplne, neprevzal sklady po p. O. a v programe Profit nezodpovedal za pohyby skladových zásob
(vytváranie príjemok, prevodiek a výdajok). Z obsahu dodatku k pracovnej zmluve žalobcu a ani
zo žiadnej z pracovných náplní žalobcu takáto povinnosť - povinnosť vytvárať prevodky, príjemky a
výdajky nevyplýva; žalobca nemal povinnosť prevziať sklady, ako mu je vyčítané v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Žalovaný v konaní nepreukázal, že prevzatie skladu a vystavovanie prevodiek,
príjemok a výdajok je subsumované v bode 9 pracovnej náplne žalobcu, prípadne v jeho pracovnej

zmluve.

3.2 Žalobca zdôraznil, že žalobca svoju pracovnú náplň plnil aj po 01.09.2018; vyhotovoval doklady
a výkazy o pohybe zásob; žalobcom vyhotovovaný výkaz obsahoval údaje ako počiatočný stav, výdaj
a konečný stav na skladoch za mesiac. Žalobca odmietal len viesť skladové hospodárstvo, ktoré do

31.08.2018 viedla pani O.. Žalobca vo svojej pracovnej náplni nemá žiadnu pracovnú povinnosť, ktorú
mala do 31.08.2018 pani O., tieto pracovné povinnosti má vo svojej pracovnej náplni svedok B., ktorá
má ako druh práce uvedené organizovanie, riadenie a zodpovednosť za skladové hospodárstvo. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nemal povinnosti, ktoré mu ukladal žalovaný, a preto nemohlo dôjsť k
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a k platnému skončeniu pracovného pomeru.

3.3 Žalobca tvrdil, že pokiaľ došlo k nahradeniu pracovnej pozície skladníka pracovnými pozíciami
referent materiálovej učtárne a referent výrobnej učtárne, bolo potrebné porovnať pracovnú pozíciu
skladníka a pozíciu žalobcu, resp. osoby, ktorej bolo vedenie skladového hospodárstva zvedené. Z
vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že sklad mal podľa obsahu pracovnej zmluvy prevziať p.

B. a nie žalobca. P. B. mal od 01.09.2018 celú skladovú agendu po p. O.; žalobcovi táto povinnosť
z pracovnej zmluvy a ani z náplne práce nevyplývala. Rovnako žalobca považoval za preukázané,
že zmena druhu práce nebola zachytená ani v Dodatku č.6 a ani v pracovnej náplni žalobcu zo dňa
28.08.2018. Za nepreukázané rovnako považoval, že dôsledkom organizačnej zmeny malo dôjsť k
zmene druhu práce žalobcu; mala zaniknúť len pozícia skladníka; organizačná zmena mala byť účinná

až od 01.01.2020. Organizačné zmeny boli k 01.09.2018 len v procese riešenia. Žalobca mal zato,
že žalovaný ho zavádzal, keď mu dal najprv podpísať dodatok k pracovnej zmluve, v ktorom zmena
druhu práce uvedená nebola a následne po podpise dodatku začal vyvíjať nátlak na to, aby žalobca
plnil svoje nové pracovné povinnosti, ktoré mu zo zmluvy nevyplývali. Pokiaľ žalovaný poukazuje na
pracovnú pozíciu referent materiálovej učtárne, takáto pracovná pozícia pre žalobcu dohodnutá, ani v

Dodatku č.6, nebola; druh práce - referent ostal u žalobcu nezmenený. Žalobca zdôraznil, že dodatok
č.6 by nepodpísal, pokiaľ by vedel, že mu pribudne veľká časť pracovnej náplne skladníka a zároveň
mu zamestnávateľ zníži plat o 136,- Eur.

3.4 Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, žalobca poukázal na ustanovenie §

185 ods. 1 C.s.p.; ak súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť navrhovaných svedkov, p.
B. a p. P., konal v danom prípade v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania.

3.5 Žalobca s prihliadnutím na tvrdené nesprávne právne posúdenie tiež tvrdil, že z obsahu pracovnej
zmluvy, Dodatku č. 6 k nej a pracovnej náplne pre žalovaného ani po 01.09.2018 zmenený popis druhu

práce neznamená zmenu druhu práce žalobcu. Príkazy žalovaného šli nad rámec neurčitého obsahu
dodatku č.6 pracovnej zmluvy. Ak žalovaný mienil požadovať od žalobcu vykonávanie skladového
hospodárstva, fyzické prevzatie skladov, mal to uviesť v Dodatku č. 6 pracovnej zmluvy a v pracovnej
náplni. Naopak, v pracovnej náplni iného zamestnanca, p. B., je konkrétne uvedená povinnosť
zodpovednosti za vyhotovovanie príjemok, výdajok a prevodiek. Ak v prípade iného zamestnanca

zamestnávateľ vedel jasne definovať požiadavky na zamestnanca, mal tak urobiť aj u žalobcu. Naopak,
od žalobcu požadoval plnenie pracovných povinností duplicitne, a teda aj takých, ktoré vyplývali inému
zamestnancovi.3.6 Vo vzťahu k námietke, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného
vo vzťahu k zákonnej úprave druhu práce a pracovnej náplne žalovaný zdôraznil, že predmetom sporu
bolo určenie platnosti skončenia pracovného pomeru; tým sa súd prvej inštancie zaoberal a aj to náležite

odôvodnil. Žalobcovi odo dňa 01.09.2018 nevznikla nová povinnosť prevziať sklad a viesť skladové
hospodárstvo, riešenie otázky vzťahu podriadenosti druhu práce a obsahu pracovnej náplne je potom
neopodstatnené. Samotné okamžité skončenie pracovného pomeru pritom neodkazuje na porušenie
konkrétneho bodu pracovnej zmluvy, prípadne dodatku k nej, ale na porušenie bodu 9 a 15 pracovnej
náplne. Žalovaný si tak protirečí, keď v rozpore s tým tvrdí, že súd sa mal zaoberať právnym vzťahom

zmeneného druhu práce a pracovnej náplne.

3.7 Žalobca uzavrel, že v podanom odvolaní sa žalovaný snažil rozšíriť dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru, čo Zákonník práce neumožňuje; v okamžitom skončení nie je ani zmienka čo
z obsahu pracovnej zmluvy žalobca porušil; v okamžitom skončení žalovaný nepoukazuje na zmenu
druhu práce žalobcu a z nej vyplývajúce zmenené povinnosti žalobcu prevziať sklad a viesť skladové

hospodárstvo. Ak dôvodom malo byť len porušenie bodu 9 a 15 pracovnej náplne z 28.08.2018, okresný
súd sa správne zaoberal obsahom sporných bodov pracovnej náplne. Navyše, druh práce nesmie byť
dohodnutý tak neurčito, aby umožňoval prideľovanie akejkoľvek práce.

4. Odvolateľ v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

Podľa jeho názoru z Dodatku č. 6 k pracovnej zmluve pre žalobcu vyplývala povinnosť viesť skladové
hospodárstvo, čo do účtovnej stránky veci a nie je na mieste porovnávať náplň pôvodnej funkcie
(skladník), ktorá sa rozdelila na dve funkcie, účtovná stránka veci (žalobca) a fyzické vedenie skladu (p.
B.). Za nesprávnu považoval argumentáciu žalobcu o tom, že k organizačnej zmene malo dôjsť až od
01.01.2020; organizačným útvarom žalovaného bol poskytnutý čas - prechodné obdobie, počas ktorého

mali organizačné útvary pripraviť zmeny, prijať adekvátne opatrenia, organizačné zabezpečenie a s tým
súvisiace personálne otázky.

4.1 Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca nebol dostatočne informovaný o jeho ďalšom zaradení,
čo sa od neho v jeho novej pracovnej pozícii čaká; o tomto podrobne informovaný bol, na niekoľkých

rokovaniach, stretnutiach a sedeniach. O jeho novom pracovnom pôsobení boli informovaní aj ostatní
zamestnanci, čo vyplýva z výpovedí svedkov Hanusková a B.. Je nemysliteľné, aby celá správa
povodia vedela, čo sa od žalobcu čaká, len on jediný nie. Žalobca ostal na svojej pôvodnej pracovnej
pozícii - organizačné zaradenie referent; žalobcovi nepribudla práca nad rámec, ktorý by nebol bežný
alebo nezvládnuteľný. Časť dovtedajšej práce mu bola odňatá a bola nahradená novými pracovnými

povinnosťami. Organizačná zmena nespočívala v tom, že žalobcovi ostala pôvodná náplň práce a ďalšie
pracovné povinnosti mu boli priradené.

4.2 Žalovaný zotrval na argumentácii, že nevypočutím svedkov došlo k porušeniu procesných práv
žalovaného, najmä pokiaľ ide o svedka D.. P. P., ktorého svedecká výpoveď ako riaditeľa príslušnej

správy povodia mohla mať podstatný význam pre rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu toho, že žalobca
bol jasne a podrobne oboznámený s novým pôsobením v rámci žalovaného.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu podľa § 389 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací
súd zistil, že žalobca podal žalobu prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorej sa domáhal, aby súd

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako
zamestnancovi zo dňa 19.10.2018 je neplatné a že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom
založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.11.2005 naďalej trvá. Rovnako sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zo žaloby vyplýva,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa považoval žalobca za neplatné;

činnosti, ktoré boli mu vyplývali z náplne práce vykonával a v jeho pracovnej náplni ako zamestnanca
sa nenachádzal bod fyzické prebratie a spravovanie skladu a ani účtovné vedenie skladu v programe
Profit a zodpovedanie za pohyby skladových zásob. Zamestnávateľ ho nútil vykonávať prácu, ktorá v
pracovnej zmluve dohodnutá nebola a ktorá ohrozovala jeho zdravie.

7.1 Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento o nárokoch zo žaloby vyplývajúcich

rozhodol čiastočným rozsudkom, keď rozhodol len o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
o tom, že pracovný pomer trvá. Svoje rozhodnutie založil predovšetkým na závere, že nemal za
preukázané,žežalobcasvojímkonanímporušilpracovnúdisciplínutýmspôsobom,ženerobilto,čo„mal
v popise činnosti“, pretože to v pracovnej náplni uvedené nemal. Inak povedané, žalovaný sa nedopustil
porušenia pracovnej disciplíny spôsobom zakladajúcim dôvod pre okamžité skončenie pracovného

pomeru, nakoľko činnosti, ktoré žalobca nevykonával podľa pokynov zamestnávateľa, mu z náplne
práce nevyplývali. K uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel predovšetkým porovnaním pôvodnej
pracovnej náplne žalovaného s jeho novou pracovnou náplňou (v zmysle dodatku č.6 k pracovnej
zmluve) a rovnako porovnaním s pracovnou náplňou bývalej zamestnankyne žalovaného (H. O.).

7.2 Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo sporné založenie a trvanie
pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom; nebolo
sporné uzavretie dodatku č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 28.08.2018 a ani obsah pracovnej náplne
podľa dodatku k pracovnej zmluve (zo dňa 28.08.2018). Nebolo sporné, že žalovaný ako zamestnávateľ
so žalobcom mal okamžite skončiť pracovný pomer listom zo dňa 19.10.2018.

7.3 Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len výnimočne; Zákonník
práce stanovuje len dve dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru a to právoplatné odsúdenie
zamestnanca pre úmyselný trestný čin a závažné porušenie pracovnej disciplíny. V danom prípade je
zrejmé, že zamestnávateľ aplikoval ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; v konaní žalobcu

ako zamestnanca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zákonník práce v ustanovení § 68 ods.
2 stanovuje lehotu, v ktorej môže okamžite skončiť pracovný pomer (od porušenia pracovnej disciplíny,
resp. odo dňa, kedy sa o porušení pracovnej disciplíny dozvedel); okamžité skončenie pracovného
pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne a musí sa v ňom vymedziť dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a musí byť v ustanovenej lehote doručené zamestnancovi, inak je

okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Žalobca nenamietal nedostatok písomnej formy,
prípadne nedodržanie lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru; v konečnom dôsledku takéto
skutočnosti zo súdneho spisu nevyplývajú. Inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru by sa mal
uplatňovať iba výnimočne (ak nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po
uplatnení výpovede ešte počas výpovednej doby zamestnával); zavinené porušenie pracovnej disciplíny

zamestnanca musí byť zamestnávateľom preukázané.

7.4Presprávnerozhodnutieoplatnosti,prípadneneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
sa súd musí zamerať na obsah jednostranného právneho úkonu zamestnanca (ktorým je okamžité
skončenie pracovného pomeru) vo vzťahu k dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a

preukázanie zavineného porušenia pracovnej disciplíny; v danom prípade najmä s dôrazom na vytýkané
porušenie pracovnej disciplíny a obsah pracovnej zmluvy vo vzťahu k druhu práce a pracovnej náplni.
Súd prvej inštancie takto nepostupoval.

7.5 Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom pre takýto postup

zamestnávateľa bolo tvrdené neplnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a neplnenie
povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne. Zamestnávateľ poukázal pritom nielen na bod 9 pracovnej
náplne (vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob) ale aj na bod 15 pracovnej náplne
(vykonávanie aj iných prác, ktoré súvisia so zabezpečovaním a plnením úloh v súlade s pracovnýmzaradením nariadené nadriadeným vedúcim zamestnancom, prípadne nadriadeným útvarom OZ). V
konkrétnostiach zamestnávateľ subsumoval pod závažné porušenie pracovnej disciplíny nasledovný
skutkový stav: „Na základe takto zmenenej pracovnej náplne Vám bolo na pracovnej porade dňa

04.09.2018 uložené, aby ste prevzali sklad po p. O., v programe Profit zodpovedali za pohyby
skladových zásob (t.j. vytvárali príjemky, prevodky a výdajky), čo ste odmietli. Napriek opakovaným
výzvam zo strany Vašich nadriadených na riadne plnenie svojich pracovných povinností (pracovné
stretnutie dňa 17.09.2018, 18.09.2018, 05.10.2018 a dňa 12.10.2018) naďalej odmietate plniť svoje
povinnosti zamestnanca vyplývajúce Vám z Pracovnej zmluvy a pracovnej náplne. Plniť úlohy súvisiace

s vyhotovovaním dokladov a výkazov o pohybe zásob odmietate aj napriek viacerým návrhom
kompromisného riešenia zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ Vám vyšiel v ústrety a vzhľadom
na Vami deklarovaný zdravotný stav navrhol, že budete vykonávať len účtovné operácie súvisiace
s pohybom skladových zásob, pričom fyzicky bude viesť sklad iný zamestnanec. Rovnako Vám
bolo zo strany zamestnávateľa navrhnuté, že nebudete na seba preberať hmotnú zodpovednosť
za sklad (hoci v tomto prípade sa dá považovať podpísanie dohody o hmotnej zodpovednosti za

podmienku na výkon práce), keďže ste hmotnú zodpovednosť odmietli prevziať.“ V ostatnej časti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ argumentuje, že popísané konanie je
závažným porušením pracovnej disciplíny v zmysle platného pracovného poriadku a dôvodí, prečo
zamestnanca nemôže ďalej zamestnávať.

7.6 Odvolací súd je toho názoru, že popísané konanie žalobcu ako zamestnanca dostatočne vymedzuje
dôvod, pre ktorý žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, a teda, že nevykonával (resp.
odmietol vykonávať) prácu, ktorá mu má vyplývať z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne; žalovaný
konkretizoval aj jednotlivé pracovné činnosti, ktoré žalobca odmietol vykonávať. Žalobca to ani nepoprel
len tvrdil, že uvedené pracovné činnosti mu z pracovnej zmluvy a ani z pracovnej náplne nevyplývali.

7.7 Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa obsahom skutkovej podstaty,
ktorá bola pre žalovaného dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, podrobnejšie
nezaoberal.Užvtejtočastisajavínapadnutérozhodnutiezanepreskúmateľné;absentujekonštatovanie
o tom, či dôvod, pre ktorý zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer je dostatočne určitý tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a či sa zamestnanec vytýkaného (ne)konania dopustil.

7.8 Rovnako absentuje akákoľvek úvaha súdu prvej inštancie o tom, či vytýkané (ne)konanie žalobcu
ako zamestnanca možno subsumovať pod závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka
práce a interného právneho predpisu - Pracovného poriadku (čl. 172 a nasl. súdneho spisu); najmä

ak zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru na čl. V, bod 44, písm. b) Pracovného
poriadku priamo poukazuje.

7.9 Súd prvej inštancie neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu prípadnej
absencie skutkového vymedzenia dôvodu pre takéto skončenie nekonštatoval.

8. Pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je tak rozhodujúce zodpovedanie
otázok, či sa žalobca ako zamestnanec dopustil konania vytýkaného mu zamestnávateľom, či takéto
konanie možno považovať za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny a či bol vôbec dôvod (ne)konanie žalobcovi vytýkať; inak povedané, či

mu povinnosti, ktorých neplnenie mu žalobca vytýkal, vyplývali z pracovnej zmluvy, ktorej súčasťou v
danom prípade je aj pracovná náplň (dodatok č. 6 pracovnej zmluvy definuje, že podrobnejšia pracovná
náplň tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody o zmene pracovnej zmluvy).

8.1 V tomto smere sa súd prvej inštancie uspokojil s porovnaním pracovnej náplne predchádzajúcej

zamestnankyne (p. O.) bez toho, aby použil akýkoľvek výklad individuálnej právneho aktu - pracovnej
zmluvy. Pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu, ktorým je nepochybnej aj pracovná zmluva
a dodatok k nej, podrobne precizoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Sžfk
62/2017 zo dňa 27.02.2019; sám Zákonník práce pritom v ustanovení § 15 definuje výkladové
pravidlo, podľa ktorého prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby vzhľadom na okolnosti, za ktorých

bol vykonaný, zodpovedal dobrým mravom. Uvedeným postupom je potrebné vyložiť aj ustanovenia
pracovnej zmluvy, z ktorej (resp. jej dodatku č. 6) vyplýva, že druhom práce žalobcu ako zamestnanca
je „vykonávanie ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky;
zodpovednosť za správnosť účtovných podkladov, za vypracovanie mesačných a ročných uzávierok;vystavovanie účtovných dokladov, preúčtovanie, vedenie účtovnej evidencie a realizácia účtovných
operácií“. Zákonník práce v ustanovení § 43 ods. 1 písm. a) ako náležitosť pracovnej zmluvy definuje
druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika; vyššie citovaný druh práce

obsahu tejto náležitosti pracovnej zmluvy zodpovedá. Druh práce podľa pracovnej zmluvy by mal byť
dohodnutý dostatočne konkrétne na to, aby neumožňoval zamestnávateľovi prideľovať zamestnancovi
akúkoľvek prácu, pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Naproti tomu pracovná náplň len
precizuje a konkretizuje pracovné úlohy, ktoré vymedzuje druh práce v pracovnej zmluve.

8.2 Podstatným potom pre správne rozhodnutie o dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru je ustálenie, či práce, ktoré žalovaný ako zamestnávateľ od žalobcu ako zamestnanca
vyžadoval (vykonávanie účtovných operácií súvisiacich s pohybom skladových zásob, resp. plnenie
úloh súvisiacich s vyhotovovaním dokladov a výkazov o pohybe zásob) a ktoré zamestnanec odmietol
vykonávať, možno subsumovať pod dohodnutý druh práce, konkretizovaný a precizovaný v dohodnutej
pracovnej náplni. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rezignoval na poskytnutie odpovede

na uvedenú podstatnú otázku prakticky iba s poukazom na porovnanie pracovnej náplne žalobcu
a pracovnej náplne odchádzajúcej zamestnankyne; zaoberal sa len bodom 9 pracovnej náplne
(vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob) a opomenul vyhodnotiť aj bod 15 (vykonávanie aj
iných prác, ktoré súvisia so zabezpečovaním a plnením úloh v súlade s pracovným zaradením nariadené
nadriadeným vedúcim zamestnancom, prípadne nadriadeným útvarom OZ), ktorý je inak podľa názoru

odvolacieho súdu pomerne široko koncipovaný.

8.3 Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie neuskutočnil
žiaden výklad pracovnej zmluvy, dohodnutého druhu práce, pracovnej náplne a zamestnávateľom
tvrdeného porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a uspokojil sa iba s porovnaním

pracovných náplní žalobcu a odchádzajúcej zamestnankyne, je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia. Uvedené platí najmä v prípade, ak odchádzajúca zamestnankyňa bola zaradená na pozícii
„skladník“, druh práce „skladník“ s charakteristikou práce: „vedenie evidencie v oblasti skladových
zásob“. Precizácia jej pracovnej náplne (vyhotovovanie výdajok a prevodiek so všetkými náležitosťami
v okamihu výdaja a prevodu a ich programové spravovanie pomocou prostriedkov VT vrátane mesačnej

uzávierky; resp. vedenie predpísanej evidencie príjmových dokladov a ich spravovanie pomocou
prostriedkov VT) tak zodpovedá pracovnej pozícii skladníčky. Naproti tomu využitie výpočtovej techniky
priamo vyplýva z druhu práce žalobcu zaradeného na pozíciu referent; precizáciu v náplni práce je
nutné vyložiť v súvislosti s dohodnutým druhom práce, ktorým je vykonávanie ekonomických prác alebo
zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky. Súd prvej inštancie aj v dôsledku vyššie

uvedeného nesprávneho právneho posúdenia neposkytol odpoveď na všetky podstatné otázky, čím je
napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

9. Odvolací súd tak súhlasí s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého okresný súd porovnaním pracovných
náplní žalobcu a H. O. nesprávne stotožnil odlišné pracovné pozície (referent a skladník) a pri

rozhodovaní vychádzal arbitrárne len z porovnania druhu práce a pracovnej náplne rozdielnych
pracovných pozícií.

9.1 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy; súd prvej inštancie
nevykonanie navrhnutých dôkazov v napadnutom rozsudku riadne neodôvodnil. Odvolací súd uvádza,

že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu;nedostatokodôvodneniarozhodnutiaspôsobujenepreskúmateľnosťrozhodnutia.Rozhodnutie
musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti vedené v § 220 ods. 2
C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalované a aké prostriedky

procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo

ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia,
ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom
pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených
zákonom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere nedostatočné, nevyplýva z neho,prečo okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluch Ing. B. navrhnutý v písomnom podaní zo
dňa XX.XX.XXXX - čl. 315 spisu, resp. výsluch Ing. P. navrhnutý aj na pojednávaní dňa 27.06.2019);
nevykonanie dôkazu súd prvej inštancie odôvodnil iba vo vzťahu k Ing. P. na pojednávaní, nie

však v napadnutom rozsudku. Nevykonanie navrhovaného dôkazu je odvolacím dôvodom v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku. Aj keď podľa ustanovenia § 185
ods.1 C.s.p. je výber dôkazov, ktoré sa vykonajú, na súde, neznamená to, že môže odoprieť vykonanie
dôkazu, ktorý má spôsobilosť preukázať stranou sporu tvrdenú skutočnosť, ktorá bola protistranou
popretá. Návrh na vykonanie výsluchu D.. P. bol na preukázanie tvrdenia o tom, že žalobca pri podpise

dodatku vedel, čo pre neho z popisu pracovných činností vyplýva. Uvedený dôkaz je tak podstatným
pre rozhodnutie vo veci, najmä ak pre posúdenie dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
je potrebné vyložiť obsah dodatku k pracovnej zmluve vrátane druhu práce a pracovnej náplne vo
vzťahu k vytýkanému porušeniu pracovných povinností. Ak Ing. P. viedol rokovania so žalobcom
ohľadne obsahu dodatku k pracovnej zmluve, jeho výpoveď je pre rozhodnutie súdu podstatnou a
nebol dôvod pre nevykonanie navrhnutého dôkazu. Výpoveď navrhovanej svedkyne Ing. B. sa javí

podstatná pre prípadné posúdenie otázky, či bolo spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby
zamestnanca zamestnával počas prípadnej výpovednej lehoty, nakoľko navrhovaná svedkyňa podľa
návrhu na vykonanie dôkazu mala byť účastná pri snahe o vyriešenie veci so žalobcom a procesu
skončenia pracovného pomeru sa zúčastňovala ako zástupkyňa zamestnancov.

9.2Odvolacísúdnapokondodáva,ženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéajzdôvodu,žezneho
nevyplýva, ako súd prvej inštancie posúdil prípadné subsumovanie vytýkaného porušenia pracovných
povinnosti s prihliadnutím na bod 15 pracovnej náplne podľa ktorého bol zamestnanec povinný
„vykonávaním aj iných prác súvisiacich so zabezpečovaním a plnením úloh v súlade s pracovným
zaradením nariadené nadriadeným vedúcim zamestnancom, prípadne nadriadeným útvarom OZ“.

10. Z vyššie uvedených dôvodov, konštatujúc nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného
súduazároveňzdôvodu,žesúdprvejinštancievdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdenianevykonal
navrhované dôkazy, odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa §
389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p., a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

10.1 V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom
na vyslovený názor odvolacieho súdu vec doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci
opätovne rozhodne. Nové rozhodnutie okresný súd riadne odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a to nielen vo vzťahu k vykonaným dôkazom, prípadne

k dôkazom, ktoré eventuálne okresný súd nevykoná ale aj vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.
Odôvodnenie rozhodnutia musí dať vyčerpávajúco odpoveď na všetky podstatné otázky, ktorými sú
v prípade rozhodovania o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru náležitosti takéhoto
jednostranného právneho úkonu (§ 70 Zákonníka práce), skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité
skončenie pracovného pomeru tak, aby tento dôvod nemohol byť zamenený s iným, v prejednávanej

veci je podstatnou otázkou otázka druhu práce a pracovnej náplne žalobcu, a teda, na vykonávanie
ktorých pracovných činností v prospech zamestnávateľa bol podľa pracovnej zmluvy povinný. Po
zhodnotení uvedených otázok dá súd prvej inštancie vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, či došlo k
porušeniu pracovných povinností a ak áno, či takéto porušenie je závažným porušením pracovnej
disciplíny.Súdprvejinštanciesaneuspokojíibasporovnanímpracovnejnáplnežalobcuaodchádzajúcej

zamestnankyne, najmä pokiaľ títo boli zaradení na iných pracovných pozíciách ale interpretuje obsah
pracovnej zmluvy žalobcu v nadväznosti na jeho pracovné zaradenie, vyhodnotí pracovnú náplň nielen
podľa bodu 9 ale aj podľa bodu 15 a v súvislosti s druhom práce podľa pracovnej zmluvy. Nemožno
opomenúť v tomto smere ani rokovania, ktoré viedli k uzatvoreniu dodatku č.6 k pracovnej zmluve (k
čomu sa môže vyjadriť najmä navrhnutý svedok D.. P., ktorého žalovaný navrhol v konaní vypočuť.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne
rozhodne, a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie
výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.)