Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/934/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408213101
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Stuchlý
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4408213101.4

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: H. S., Q.. XX.XX XXXX, W..Č.. U. I. X. G. o vymoženie
16,60 € a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom
Nové Zámky, Bezručova 16, trovy exekúcie vo výške 43,62 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.09. 2008 domáhal vykonania exekúcie voči
povinnému na vymoženie sumy 16,60 € a trov exekúcie.

2.Poverenímtunajšiehosúdu5404-034706zodňa22.10.2008bolpoverenývykonanímexekúciesúdny

exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len
exekútor).
3.Uznesením č.k. 14Er/934/2008-18 zo dňa 20.09. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27.06.2019, bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, s tým,
že o trovách exekúcie rozhodnuté nebolo.

4.Súdny exekútor doručil dňa 16.01.2019 tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie, a to vo výške 43,62
eur.

5.Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.
8.Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9.Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné
zaviazať na úhradu trov exekúcie.
10.Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe

ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri
jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúciedošlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
11.Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k

zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel
k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie
zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup
súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že

zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
12.Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa
23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na
vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom

konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho
účinnosti v priebehu konania.“
13.Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmena podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 v spojení s
§ 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovanej
vyhlášky) vo výške 33,19 € /najnižšia paušálna odmena/. Ďalej si uplatnil náhradu hotových výdavkov

podľa § 22 citovanej vyhlášky (poštovné) vo výške 3,16 € a DPH vo výške 7,27 € (20% zo sumy 36,35 €).
Celkovo tak trovy exekúcie vyčíslil sumou 43,62 €. V danom prípade súd priznal exekútorovi náhradu
trov exekúcie celkom vo výške 43,62 €, t.j. vyhovel jeho návrhu v plnom rozsahu, nakoľko tento pri
ich vyčíslovaní postupoval podľa príslušných zákonných ustanovení a trovy exekúcie vyčíslil spôsobom,
ktorý zákon predpokladá.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd k náhrade trov exekúcie
zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia
je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje
za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.