Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Pc/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207368
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119207368.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľa- osoby
oprávnenej na výživné: Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXX, zastúpený: Q. P. W.., K.. XX.XX.XXXX, O. I.
XXX, proti osobe povinnej platiť výživné: P. P., K.. XX.XX.XXXX, O. O. Y. XXX, Š. W., zast.: Mgr. Ondrej
Bartošovič, advokát, so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa, o zvýšenie výživného na plnoletú osobu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e s účinnosťou od 02.09.2019 výživné na osobu oprávnenú na výživné Q. P.,

K.. XX.XX.XXXX na sumu 110,- Eur mesačne, ktoré výživné je osoba povinná na výživné P. P., K..
XX.XX.XXXX p o v i n n á platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby
oprávnenej na výživné .

II.Nedoplatok nazročnomvýživnomzaobdobieod02.09.2019do31.05.2020naosobuoprávnenú
na výživné v sume 420,- Eur sa osobe povinnej na výživné p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach vo
výške 12,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 38P/48/2018-82 zo dňa 17.04.2019
v časti určenia výživného na plnoletého Q..

V. Súd návrh odporkyne na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 02.09.2019 sa navrhovateľ domáha zvýšenia
vyživovacej povinnosti odporkyne voči nemu tak, že odporkyni bude uložená povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľa sumou 250,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že výživné na navrhovateľa

bolo určené naposledy rozsudkom OS Trnava 17.04.2019 vo výške 50,- Eur. Navrhovateľ nadobudol
plnoletosť dňa 22.05.2019. Suma 50,- Eur je vzhľadom na jeho vek a potreby nedostačujúca. Jeho
rodičia sa dohodli, že náklady na jeho štúdium, oblečenie a iné potreby budú platiť spoločne, avšak
matka túto dohodu nerešpektuje, taktiež sa dohodli, že zaplatí 1/3 vodičského preukazu, čo je 230,- Eur,
ani toto nedodržala a uviedla, že si to má zaplatiť navrhovateľ sám. Navrhovateľ je študentom 4.ročníka
P. U. B. O., býva na internáte, keďže škola je vzdialená 70 km od domu. Mesačné náklady uviedol:

ubytovanie -internát: 55,- Eur, električenka 15,- Eur, strava na internáte 50,- Eur, náklady na štúdium 20,-
Eur, vreckové 50,- Eur, oblečenie 50,- Eur, hygiena 20,- Eur, telefón+ internet 40,- Eur. Počas víkendov
a prázdnin navrhovateľovi stravu a ostatné potrebné financie poskytuje otec, ide o sumu cca 200,- Eurmesačne. Navrhovateľ má záujem po skončení SŠ pokračovať v štúdiu na VŠ. Matka od opustenia
spoločnej domácnosti s ním nekomunikuje, finančne ho žiadnym spôsobom nepodporuje, nedostáva od
nej žiadne darčeky ani k sviatkom, pričom sama netrpí finančnou núdzou, odkedy odišla, absolvovala

2 zahraničné dovolenky, zobrala aj mladšieho brata, ktorému kupuje nezmyselné drahé darčeky. S
frajerom si spoločne kúpili auto, začala si robiť vodičský kurz na motorku. Spoločne s kamarátkou má
internetovú stránku zaoberajúcu sa bytovými doplnkami. Ako prílohu navrhovateľ priložil rozsudok OS
Trnava č.k. 38P/48/2018-82 zo dňa 17.04.2019, rodný list navrhovateľa.

2. Podaním zo dňa 29.09.2019 sa odporkyňa písomne k návrhu vyjadrila, s návrhom nesúhlasí. Od
06/2018 žije v spoločnej domácnosti s druhom S. I., K.. XX.XX.XXXX, v jeho byte na adrese Z. XX, XXX
XX I.. Od 25.7.2018 do 23.1.2019 bola PN, od 2.2.2019 je zamestnaná v Lidl Slovenská republika, v.o.s.,
Trnava. Jej mesačný príjem je cca 700 Eur netto. Mesačný príjem jej druha je cca 850 Eur netto. Rodinné
prídavky poberá na mladšieho syna, Y. P., K.. XX.X.XXXX, vo výške 24,34 Eur mesačne. Jej mesačné
výdavky predstavujú: výživné na navrhovateľa v sume 50 Eur, príspevok na chod domácnosti 250 Eur,

poistky 15,10 Eur, strava, kozmetika, oblečenie pre ňu a mladšieho syna 350 Eur. Ostatné výdavky pre
mladšieho syna (2 týždne cestovanie do školy- 80km denne - Trnava- Trstín, Trstín-Trnava 2x denne =
800km za 2 týždne) 70 Eur + amortizácia vozidla. Školské výdavky pre mladšieho syna (potreby do školy
50 Eur, výlet 8 Eur, družina 16 Eur) 74 Eur, telefón 24 Eur, spolu: 833,10 Eur. Mesačné výdavky jej druha:
hypotéka 268,37 Eur, doplnkový úver k hypotéke 92,72 Eur, úver na auto 126,14 Eur, benzín 80 Eur,

nájomné za garáž 50 Eur, splátka PC 50 Eur, poistka 24,67 Eur, fond opráv 58,08 Eur, služby bytového
družstva 45,19 Eur, elektrika 9 Eur, plyn 12 Eur, telefón 15 Eur, Internet a TV 23,85 Eur, oblečenie, strava
200 Eur. Príspevok na domácnosť -250 Eur Spolu: 755,02 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločne
im mesačne vzniká strata vo výške 38,12 Eur, ktorú sa im darí prekonávať vďaka príspevkom rodičov.
Navrhovateľ v súčasnej dobe má mesačný príjem z praxe vo VW SK vo forme benefitov v sume cca

300 Eur. Škola mu zároveň dopláca na ubytovanie a stravu. Na základe uvedeného má za to, že súdom
určené výživné na navrhovateľa v sume 50 Eur mesačne zo dňa 17.4.2019 je postačujúce a adekvátne k
jej súčasným možnostiam a jeho odôvodneným potrebám. Navrhuje návrh navrhovateľa zamietnuť ako
nedôvodný. Ako prílohy doložila rodné listy oboch detí, pokladničné bloky, poštové poukazy na výplatu
od SP, Dodatok k pracovnej zmluve, výpisy z účtov, rozsudok OS Trnava č.k. 38P/48/2018-82 zo dňa

17.04.2019, potvrdenie o PN, výpisy z účtu k mzdám z TPP.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: návrh navrhovateľa,
vyjadrenieodporkyne,návrhodporkynenazrušenievyživovacejpovinnosti,obsahspisutunajšiehosúdu
sp. zn. 38P/48/2018, potvrdenia o príjme odporkyne-matky navrhovateľka, potvrdenia o príjme otca

navrhovateľa, ako aj ostatný spisový materiál, výsluch zástupcu navrhovateľa a odporkyne, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 38P/48/2018 súd zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľa bol
rozvedené, maloleté deti Q. U. Y. boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom

odporkyňa sa zaviazala v súdom schválenej rodičovskej dohode na v tom čase maloletého navrhovateľa
platiť výživné v sume 50,- Eur mesačne, výživné na maloletého Y. počas striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov určené nebolo.

5. Z prednesu splnomocneného zástupcu navrhovateľa (otca navrhovateľa) na pojednávaní dňa

22.01.2020 vyplýva, že navrhovateľ sa pridržiava podaného návrhu, náklady na navrhovateľa- svojho
syna doposiaľ uhrádzal sám, okrem matkou platených 50,- Eur mesačne, čiastočne mu pomáhala
jeho matka, babka navrhovateľa, na seba mu už nezostávali žiadne iné prostriedky. Mesačné náklady
navrhovateľa uviedol: ubytovanie -internát: 55,- Eur, električenka 15,- Eur, strava na internáte 50,- Eur,
náklady na štúdium 20,- Eur, vreckové 50,- Eur, oblečenie 50,- Eur, hygiena 20,- Eur, mobil+ internet

40,- Eur, ďalšie náklady počas pobytu v spoločnej domácnosti u otca za stravu cca 200,- Eur, náklady
na voľný čas, záľuby cca 200,- Eur, celkovo ide o sumu cca 700,- Eur mesačne. Otec má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť, maloletého Y., tento je v striedavej osobnej starostlivosti, výživné na neho nie
je určené, každý z rodičov mu hradí samostatne náklady. Striedavá starostlivosť nariadená posledným
rozhodnutím súdu ohľadne navrhovateľa nikdy neplatila, v podstate býva od rozvodu výlučne u otca.

6. Na pojednávaní dňa 27.05.2020 zástupca navrhovateľa- jeho otec uviedol, že v súvislosti s COVID-19
klesol na príjme, doteraz sa to síce neodzrkadlilo na jeho plate, odzrkadlí sa to v 3.kvartáli v súvislosti s
priemerom dovolenky, ktorú museli počas uvedeného obdobia čerpať. Nepracoval od 17.03.2020, začalpracovať od polovice mája 2020.V uvedenom období síce nemal náklady s navrhovateľom v súvislosti s
platením internátu a školou, avšak mal zvýšené náklady na stravu doma, musel zakúpiť tlačiareň. Matka
žiadnym spôsobom neprispieva okrem sumy 50,- Eur, v máji 2020 syn zmaturoval, doklad zatiaľ nemajú,

a to aj vzhľadom k osobitnému vykonávaniu maturít v školskom roku 2019/20 v súvislosti s COVID-19.
Navrhovateľ sa prihlásil na VŠ elektrotechnickú, ide o odbor, v ktorom študoval strednú školu, VŠ čaká
na jeho maturitné vysvedčenie, ktoré doposiaľ neodbržali, z uvedeného dôvodu nemajú oficiálny doklad
ani o podaní prihlášky na VŠ. Otec na nákladoch na stravu navrhovateľa v sume 200,- Eur trvá, má za
to, že syn určite „preje“ denne cca 6-7 Eur, ide o dospelého muža. Cez prázdniny by chcel brigádovať,

venuje sa športu, futbalu, posilňovni, otec mu dáva týždenne vreckové cca 50,- Eur. Na otázky súdu
ohľadne nákladov na druhého maloletého syna Y. uvádza, že počas pobytu u neho minie cca 100,- Eur
na stravu, cca 50,- Eur na oblečenie, syn sa venuje rybárčeniu, stáva sa, že mesačne uvedená záľuba
stojí aj 250,- Eur. Zvýšené výdavky vynakladá v súvislosti so začiatkom školského roka, kedy kupoval
zošity, platil výlet 30,- Eur. Vzťah navrhovateľa a odporkyne označil za veľmi naštrbený, od 3/2018
matka nejaví o syna záujem, myslí si, že je to z dôvodu jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Zástupca

navrhovateľa vyslovil ochotu dohodnúť sa na sume výživného 100,- Eur mesačne, avšak požaduje
doplatenie nedoplatku od podania návrhu, súhlasí s odpustením nedoplatku za 2 mesiace počas PN
odporkyne. Jeho príjem v 3/2020 bol cca 2.000,- Eur.

7. Odporkyňa na pojednávaní dňa 22.01.2020 uviedla, že sa pridržiava podaného vyjadrenia, na

navrhovateľa platí výživné 50,- Eur, inak má náklady tak, ako uviedla v návrhu. Platí príspevok na chod
domácnosti 250,- Eur priateľovi, on zase uhrádza hypotéku, jej príjem je cca 700-750,- Eur. Ďalšie
náklady na stravu, oblečenie, kozmetiku na ňu a mladšieho syna sú cca 350,- Eur, k tomu potreby do
školy, výlety, družina, telefón. V čase od 25.11. 2019 do konca 1/2020 bude práceneschopná, vie platiť
maximálne 70,- Eur mesačne na navrhovateľa.

8. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že zvýšenie výživného na sumu predstavujúcu viac ako 100% terajšej
výšky výživného by bolo pre odporkyňu likvidačné, bola by ochotná sa dohodnúť na sume 100,- Eur,
avšak v uvedenom by bolo započítané už aj zameškané výživné. Uviedla, že počas COVID 19 aj u
matky došlo k zníženiu príjmu na sumu cca 700,- Eur, za mesiac 3/2020 mala príjem 715,- Eur, neskôr

sa opravila, že to bola suma 860,- Eur, za apríl mala tento príjem, očakáva taký aj za máj. Tiež mala
neštandardné náklady na kúpu tlačiarne pre mladšieho syna, náklady na mladšieho syna počas pobytu
u nej za 2 týždne špecifikovala: strava 100,- Eur, oblečenie 60,- Eur družina 8,- Eur, náklady na záľuby-
kiná, plaváreň, príroda 30,- Eur, hygiena 20,- Eur. Matka poberá rodinné prídavky na mladšieho syna,
otec na navrhovateľa, daňový bonus poberá otec na obe deti. Na otázku súdu odporkyňa uvádza, že

náklady na stužkovú nehradila, nakoľko o nej ani nevedela, nehradila ani náklady na vodičský kurz, v tom
čase nepracovala. Matka poukazuje na údajné problémy navrhovateľa s drogami, na otázku súvislosti
s platením výživného odpovedala, že sa jej javia ako nedôveryhodné výdavky uvedené navrhovateľom,
napr. na voľný čas, ktoré môžu byť navrhovateľom použité na uvedenú činnosť (drogy), išlo o obdobie
2018/2019. Popiera tiež náklady na oblek, nakoľko matka oblek nevidela, náklady na voľný čas v sume

200- Eur, adekvátna sa jej zdá suma 40,- Eur, adekvátna suma na stravu pre navrhovateľa je podľa
odporkyne suma 5,- Eur denne, tiež náklady na mobil by mohli byť nižšie.

9. Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2020 zástupkyňa matky predložila súdu návrh odporkyne
na zrušenie výživného, nakoľko navrhovateľ ukončil stredoškolské vzdelanie s maturitou, je povinný

prihlásiť sa ÚPSVaR, resp.sa riadne zamestnať, preukázať, že pokračuje v štúdiu. Nepreukázal, že by
mal záujem pokračovať v ďalšom štúdiu, je plnoletým občanom, ktorý sa vie uživiť, nie je možné ho
preto brať ako nezaopatrené dieťa. Zároveň má za to, že navrhovateľ svoje výdavky nedoložil listinnými
dôkazmi, súd tak nemôže objektívne rozhodnúť o výške výživného. V podaní predkladá dôkazy o príjme
navrhovateľa, ktoré navrhovateľ neuvádzal, ide o položky preplácania časti ubytovania a stravovania, z

uvedeného vyplýva, že výška stravného na navrhovateľa je v priemere 12 Eur na mesiac. Škola hradí
aj časť ubytovania, stravy, je dôležité zistiť, ako často sa navrhovateľ zdržuje na internáte a ako často
v domácnosti otca. Súd sa nezaoberal otázkou sociálnych dávok poberaných otcom na navrhovateľa.
Výšku navrhovaného výživného považuje za neobjektívnu a neadekvátnu, akákoľvek suma nad 70,-
Eur by ju finančne ruinovala. Zástupca žalobkyne má za to, že od podania návrhu nenastala zmena

pomerov od poslednej úpravy, ani nebolo preukázané, že by sa pomery akokoľvek zmenili. Na základe
uvedeného žiada vyživovaciu povinnosť zrušiť.10.Súdkonštatuje,ženavrhovateľbolvčasepodanianávrhu,akoajvčaserozhodnutiasúdujeneustále
študentom P. U. B. O., v máji 2020 zmaturoval, doposiaľ neobdržal žiaden doklad o maturitnej skúške,
a to v súvislosti so situáciou Covid 19, ako aj s tým súvisiacou „ neštandardnou“ formou maturitnej

skúšky, má záujem študovať ďalej na vysokej škole v odbore elektrotechnickom, na štúdium sa prihlásil
elektronickou formou.

11. Z potvrdenia o príjme otca navrhovateľa p. Q. P., K.. XXXX, vyplýva (č.l. 26), že otec navrhovateľa
je zamestnaný, jeho zamestnávateľom je spoločnosť Volkswagen Slovakia, a.s., a za posledný rok

pred podaním návrhu dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.126 Eur. Jeho náklady sú
špecifikované na čl. 78,79 v spise.

12. Z potvrdenia o príjme odporkyne (č.l. 162) vyplýva, v období 6 mesiacov pred podaním návrhu
bola zamestnaná u zamestnávateľa LIDL Slovenská republika, vos. za uvedené obdobie dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 775,- Eur, priemerný príjem za 2,3,4/2020 bol 790,- Eur

(súdvychádzalzlustráciezoSociálnejpoisťovne).Súdpreúčelyvýpočtupriemernéhopríjmuodporkyne
nezapočítaval príjem za 12/2019 a 1/2020, nakoľko v uvedenom čase bola odporkyňa práceneschopná,
pričom zástupca navrhovateľa za uvedené 2 mesiace nepožadoval doplatiť rozdiel v nedoplatku na
výživnom, mal za to, že v uvedenom čase bola suma poskytovaného výživného vo výške 50,- Eur
adekvátna príjmu matky.

13. Z potvrdenia spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., ( predložené na pojednávaní právnym
zástupcom odporkyne) vyplýva, že navrhovateľ dosahoval za obdobie 1/2019- 4/2020 príjem. Ide o
odmenu za prospech, odmenu za prax, hmotné zabezpečenie ubytovania, stravovania a odmena za
produktívnu prácu. V mesiacoch 9/2019- 2/2020 ide o sumy v priemere 303,- Eur, v marci, apríli 2020

išlo o sumy 87,- Eur a 50,- Eur. Z vyúčtovania za mesiac január 2020 vyplýva, že vyplatená suma 331,-
Eur pozostávala z hmotného zabezpečenia ubytovania 37,- Eur, stravovania 5,94,- Eur, odmena za
prospech 50,- Eur, za prax 68,92,- Eur, odmena za 4.ročník 169,63,- Eur.

14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.02.2020 vyplýva, že navrhovateľka v mesiacoch 12/2019

a1/2020bolapoberateľkoudávoksociálnehopoistenia-nemocenskéhovovýške487,80,-Eurmesačne.

15. Z čestného prehlásenia p. I. vyplýva, že potvrdzuje ako partner odporkyne, že P. P. mu prispieva na
potreby domácnosti vo výške 230,- Eur mesačne.

16. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 citovaného zákona výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je
zákonnápovinnosť,ktorázaťažujeobochrodičov.Znamenáto,žeobajarodičiasúpovinnízabezpečovať
svojmu dieťaťu primerané a vhodné podmienky, zabezpečujúce jeho plnohodnotný a všestranný
vývoj, vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie i výživu. Je zrejmé,
že rodič zabezpečuje a prispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a

celkovýchmajetkovýchpomerovtak,abydieťaparticipovalonajehoživotnejúrovni.Dôležitýmaspektom
charakteru výživného ako výdavku fyzickej osoby je tá skutočnosť, že toto má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Rovnako pre určenie teoreticko - právneho východiska skúmania nároku aj v tomto
spore je nevyhnutné zdôrazniť, že trvanie vyživovacej povinnosti je z časového hľadiska ohraničené
objektívnou skutočnosťou, a to momentom, kedy je dieťa schopné sa živiť samostatne, teda z vlastných

zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. Pri určovaní výšky výživného súd taktiež musí prihliadnuť
na rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom cieľom súdneho konania o určenie výšky výživného
je dospieť k ideálnemu stavu uspokojenia všetkých potrebných nákladov dieťaťa. Rovnako nemožno
opomenúť tú skutočnosť, že miera potrieb dieťaťa je veľmi individuálna a mení sa s prihliadnutím na
vek, vyspelosť, zdravotný stav, rozsah záujmov, formy prípravy na budúce povolanie dieťaťa.

18. Z vyššie naznačených teoreticko-právnych východísk súd uvádza, že splnenie základnej podmienky,
a to existencia trvania vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi, v čase podania návrhu
(resp. v čase vyjadrenia sa matky- odporkyne k návrhu) nebola medzi účastníkmi konania sporná, avšak
v čase rozhodovania súdu odporkyňa už trvanie vyživovacej povinnosti popierala. Navrhovateľ v čase

podania návrhu na začatie konania bol študentom 4.ročníka duálneho vzdelávania, čo podľa názoru
súdu trvá až doteraz, a to minimálne až do skončenia školského roka 2019/2020, t.j. minimálne do
konca augusta 2020, bez ohľadu na žalovanou namietanú skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal
prijatie na vysokoškolské štúdium. Podľa názoru súdu dôvod osvedčujúci trvanie vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu, a to aj po nadobudnutí plnoletosti podľa názoru súdu trvá, nakoľko navrhovateľ

tak v čase začatia konania , ako aj v čase rozhodovania súdu je študentom strednej školy, a to až
do skončenia školského roka, sám už v podanom návrhu prezentoval záujem o štúdium na vysokej
škole, podľa vyjadrenia jeho zástupcu podanú prihlášku aktuálne aj uplatnil, nateraz oznámenie o
prijatí nemá, nakoľko nedisponuje ani dokladom o vykonaní maturitnej skúšky. Nakoľko je prezentovaný
záujem o pokračovanie v štúdiu v rovnakom odbore (elektrotechnika), súd má za to, že nedošlo k

zániku vyživovacej povinnosti matky, požiadavky na preukázanie dokladov o prijatí nepovažoval súd
za nevyhnutné, a to aj s prihliadnutím na aktuálnu situáciu, kedy navrhovateľ nedisponuje dokladom
o vykonaní maturitnej skúšky (z dôvodu Covid 19), pričom následne uvedený dokument o maturite je
podkladom k prijatiu. Nepreukázanie dokladu o prijatí tak súd považuje zo strany navrhovateľa za
ospravedlniteľné, pričom domnienky matky o tom, že syn sa na vysokú školu neprihlásil, súd považuje

za účelové v snahe vyhnúť sa ďalšiemu plneniu vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ jednoznačne má
nárok na plnenie vyživovacej povinnosti doposiaľ voči obom svojim rodičom. Ako študent posledného
ročníka strednej školy, aktuálne vo veku 19 rokov, má navrhovateľ (okrem základných výdavkov na
stravu, ošatenie a bývanie) primerané výdavky súvisiace so štúdiom, spojené s nákupom alebo fotenímštudijnej literatúry a materiálov, vybavovaním študentských preukazov a podobne. Nepochybne v jeho
veku je nutné zohľadniť aj zvýšenie výdavkov na základné životné komodity ako oblečenie a stravu,
čo súvisí s jeho fyzickým rozvojom, ako aj zvýšenie výdavkov v súvislosti s trávením voľného času a

pestovanímzáľub,čosazaseodrážavpotrebezabezpečeniajehopsychickéhovývoja.Inaknavrhovateľ
nevykazuje nadštandardné požiadavky súvisiace s jeho vekom a študijným zaradením.

19. Námietku zástupcu odporkyne o tom, že nenastala žiadna zmena od poslednej úpravy súdu,
súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú, nakoľko súd má za to, že skutočnosť, že striedavá osobná

starostlivosť, v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté v poslednej úprave výživné vo výške 50,- Eur, sa
nikdy nerealizovala, z uvedeného potom vyplýva, že zmena nastala v samotných východiskách, ktoré
sú pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti smerodajné. Nakoľko navrhovateľ býva u otca, nikdy
po rozvode nebýval u matky v rámci dohodnutej striedavej osobnej starostlivosti, uvedená skutočnosť
je takou zásadnou zmenou, ktorá je spôsobilá privodiť zmenu výšky výživného určeného poslednou
úpravou.

20. Na základe uvedeného súd ustálil, že pokiaľ ide o návrh navrhovateľa - osoby oprávnenej na výživné
na zvýšenie výživného voči jeho matke - osobe povinnej na výživné na sumu 250,- Eur mesačne, súd z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne dôvodný.

21. Navrhovateľ je synom odporkyne, manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 38P/48/2018 zo dňa 17.04.2019, navrhovateľ bol v čase rozvodu manželstva
ešte maloletý. Spolu aj so svojím mladším bratom Y. ( nar. XXXX) boli zverení do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, pričom odporkyňa sa zaviazala v súdom schválenej rodičovskej dohode na
v tom čase maloletého navrhovateľa platiť výživné v sume 50,- Eur mesačne, výživné na maloletého

Y. počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov určené nebolo. Zo spoločnej domácnosti sa
odporkyňa odsťahovala v marci 2018, odvtedy medzi účastníkmi nie je v podstate žiaden vzťah,
navrhovateľ odporkyňu viní z rozpadu vzťahu ich rodičov, odporkyňa sa podľa jej vyjadrení snažila
so synom kontaktovať, syn ju odmieta. Odporkyňa následne syna tiež nekontaktuje, neprispieva mu
finančne, nie sú v žiadnom kontakte. Okrem sumy 50,- Eur neprispieva žiadnym spôsobom, všetky

ostatné náklady syna znáša otec navrhovateľa.

22. Náklady navrhovateľ špecifikoval položkovito mesačne nasledovne: internát 55,- Eur, električenka
15,- Eur, strava na internáte 50,- Eur, náklady na štúdium 20,- Eur, vreckové 50,- Eur, oblečenie 50,-

Eur, hygiena 20,- Eur, telefón+ internet 40,- Eur, Počas víkendov a prázdnin navrhovateľovi stravu a
ostatné potrebné financie poskytuje otec, ide o sumu cca 200,- Eur mesačne. Z uvedených nákladov
odporkyňa namietala náklady na stravu u otca vo výške 200,-Eur a náklady na voľnočasové aktivity
200,- Eur, náklady za mobil, ktoré boli podľa nej navýšené, tiež náklady jednorázovo vynaložené na
zakúpenie obleku na stužkovú. Iné náklady navrhovateľa odporkyňa nespochybnila. Za primeranú výšku

nákladov na stravu na navrhovateľa súd z ustálenej súdnej praxe považuje sumu minimálne 150 -180
Eur mesačne (v prepočte ide o sumu 5-6 Eur denne), rovnako súd skresal odôvodnené náklady na voľný
čas, priznal iba sumu 50,- Eur mesačne. Ak by aj mal navrhovateľ nadštandardné náklady na svoj voľný
čas, tieto môže uhrádzať práve z príjmu od zamestnávateľa, ktorý mu je poskytovaný za prospech, resp.
prax. Súd tak ustálil výšku nákladov na navrhovateľa na sumu 450,- Sk mesačne. Ak zamestnávateľ

poskytuje navrhovateľovi príspevok na ubytovanie a stravovanie (37+6 Eur), uvedené sumy príspevku
súd odpočítal od celkových nákladov( 450-43 Eur), suma cca 410,- Eur tak predstavuje súdom ustálené
priemerné mesačné náklady navrhovateľa.

23. Súd ustálené mesačné náklady navrhovateľa znížil iba o príspevok na ubytovanie a stravovanie.

Každý iný príjem navrhovateľa, hoci vykazuje aj charakter pravidelnejšieho príjmu, nemožno považovať
za príjem nahrádzajúci výživné zo strany povinného rodiča. Takýto príjem je určený na zlepšenie si
životnej úrovne oprávnenej osoby a slúži na jeho skvalitnenie života, v žiadnom prípade nenahrádza
zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča.

24. Aktuálnym zamestnávateľom odporkyne je spoločnosť LIDL Slovenská republika, v.o.s., za obdobie
6 mesiacov pred podaním návrhu dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca t.j. 775,- Eur,
ktorú sumu súd pri rozhodovaní o určení výživného považoval za rozhodujúcu. Pokiaľ ide o súdnu prax,
rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 20- 25%, v osobitných prípadochaž pri hranici 30% na všetky vyživovacie povinnosti. V danom prípade odporkyňa má dve vyživovacie
povinnosti, preto súd sa pohyboval v hornej hranici rozpätia, a to aj vzhľadom k veku výživou oprávnenej
osoby (navrhovateľ má 19 rokov), pričom 25% zo sumy priemerného mesačného príjmu odporkyne

predstavuje sumu 194,- Eur. Z uvedenej sumy musí byť hradené výživné na všetky jej vyživovacie
povinnosti, t.j na navrhovateľa ako staršieho syna, ako aj na maloletého Y.. Pokiaľ by súd postupoval
v zmysle ustálenej praxe, nie je možné vzhľadom na možnosti a schopnosti osoby povinnej na výživu,
stanoviť vyššie výživné pre oprávnenú osobu, ako bolo vypočítané uvedeným matematickým prepočtom
pri zohľadnení základných potrieb matky s prihliadnutím na jej náklady na vlastné bývanie, stravu,

ošatenie. V danom prípade suma vo výške 194,- Eur (predstavujúca 25% zo sumy jej priemerného
mesačného príjmu) tak pripadá na obe vyživovacie povinnosti, pričom súd zohľadnil predovšetkým vek
oboch detí, kedy navrhovateľ je vo veku 19 rokov, jeho maloletý brat tiež na výživu odkázaná osoba
má takmer 10 rokov. Nakoľko životné náklady staršieho dieťaťa- resp. maturanta, sú bezpochyby vyššie
ako náklady žiaka základnej školy (druhého maloletého syna), súd považoval za spravodlivé a rozumné
sumu výživného na tieto deti rozdeliť v pomere 110,- Eur na plnoletého navrhovateľa, potom zvyšok, t.j.

cca 84,- Eur by tak zostával na maloletého Y.. Nakoľko ide o deti tých istých rodičov, ich životná úroveň
by mala byť v zásade rovnaká, z uvedenej premisy súd vychádzal.

25. Súd dáva do pozornosti, že matka náklady na mladšieho syna za 2 týždne počas striedavej
osobnej starostlivosti u nej špecifikovala: strava 100,- Eur, oblečenie 60,- Eur družina 8,- Eur, náklady

na záľuby- kiná, plaváreň, príroda 30,- Eur, hygiena 20,- Eur, celkovo na sumu 220,- Eur ( za 2
týždne pobytu u nej). Nakoľko obaja rodičia hradia náklady na mladšieho syna každý samostatne,
možno predpokladať, že približne rovnaké náklady vynaloží aj otec počas jeho osobnej starostlivosti,
celkovo tak náklady aj na mladšieho syna predstavujú sumu 2x 220 Eur, t.j. 440,- Eur. Z uvedeného
vyplýva, že náklady na navrhovateľa, ktoré súd ustálil v takmer totožnej sume (t.j. v sume 450 Eur pred

odpočítanímpríspevkuodškoly),akonákladyreálnevynaloženénamladšieneplnoletédieťa(10-ročné),
nie sú v porovnaní s vynaloženými nákladmi na mladšieho súrodenca navýšené a určite zodpovedajú
potrebám navrhovateľa. Z prezentovaného spôsobu realizácie striedavej starostlivosti o druhé dieťa,
pri ktorej rodičia nekoordinujú navzájom potreby a výdavky na mladšieho syna vyplýva, že takýmto
neuváženým vynakladaním duplicitných nákladov na druhé dieťa ( tak ako bolo odporkyňou aj povedané

na pojednávaní) vzniká situácia, že odporkyňa má pocit, že nie je schopná platiť vyššie výživné na
navrhovateľa v aktuálnej situácii, a toto zvýšenie by bolo pre ňu likvidačné. Ak by medzi rodičmi došlo k
zosúladeniu toho, ktorý z rodičov bude konkrétne náklady vynakladať, nedochádzalo by k duplicitnému
(a zbytočnému) vynakladaniu nákladov pre mladšie dieťa a uvoľnili by sa tak u odporkyne financie pre
potreby druhého syna -navrhovateľa. Uvedené však závisí od vzájomnej komunikácii oboch rodičov,

zároveň plnenie výživného na jedno dieťa v žiadnom prípade nemôže byť na úkor iného na výživu, hoci
aj plnoletého, odkázaného dieťaťa, a to aj vzhľadom na rovnakú životnú úroveň detí tých istých rodičov.

26. Plnením výživného odporkyňou v sume 110,- Eur, tak ako to súd rozhodol, pri nákladoch
navrhovateľa v celkovej sume 410,- Eur je zrejmé, že stále výrazne vyššou mierou na nákladoch

navrhovateľa sa bude podieľať jeho otec, a to sumou minimálne cca 300,- Eur, ktorá suma predstavuje
takmer 3-násobok rozsahu vyživovacej povinnosti matky. Uvedený pomer odráža aj pomer príjmov
rodičov, keď priemerný príjem matky bol cca 775,- Eur, pričom príjem otca bol cca 2.100,- Eur, čo je
rovnako takmer 3-násobkom príjmu matky. Uvedený matematický prepočet odzrkadľuje tak rovnováhu
medzipríjmomrodičaa výškoujehovyživovacejpovinnostiknavrhovateľovi.Nadrámecuvedenéhosúd

dáva do pozornosti, že otec hradí okrem iného aj všetky nadštandardné náklady navrhovateľa, akými
bol napr. vodičský kurz, náklady na stužkovú slávnosť (oblek), náklady na stomatológa predstavujúce
nemalé sumy. Na argumenty odporkyne o tom, že výživné nad 70,- Eur by bolo pre ňu likvidačné, súd
uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri príjme odporkyne cca 770,- Eur po odpočítaní sumy vynakladanej
na výživné na obe deti vo výške cca 180,- Eur, jej stále zostáva dostatok prostriedkov na jej ďalšie
náklady.

27. Súd neprihliadol na námietky rodičov ohľadne zníženia príjmov rodičov z dôvodu Covid 19, nakoľko

do rozhodnutia súdu odporkyňa nepreukázala zníženie príjmu za mesiace marec, apríl 2020. Zástupca
navrhovateľa súdu predložil doklad o znížení zárobku na 75%, avšak sám uviedol, že uvedené sa vo
výplate prejaví až v nasledujúcom kvartáli. Súd preto na uvedenú námietku neprihliadol pri stanovení
výživného a vyhodnotil ju v čase rozhodovania súdu ako nedôvodnú.28. Námietka matky ohľadne poberania daňového bonusu otca za obe deti je rovnako nedôvodná,
nakoľko podľa názoru súdu, otec vyživovaciu povinnosť plní nad rámec svojich možností a schopností,

keďže matka plní na výživné len v sume 50,- Eur, popri ostatných nákladoch navrhovateľa presahujúcich
sumu 400,- Eur, je evidentné, že otec obstaráva okrem bežných potrieb navrhovateľa aj jednorázové
náklady už vyššie uvedené, ako napr. vodičský kurz, náklady na stužkovú slávnosť, ktoré súd do
prepočtu bežných nákladov ani nezapočitaval. Je potom bez relevancie poberanie daňového bonusu
otcom, keď tento svoju vyživovaciu povinnosť plní nad rámec svojich možností, v podstate aj za druhého

povinného rodiča, celkom oprávnene mu potom aj daňový bonus na navrhovateľa patrí.

29. Na základe uvedeného tak súd ustálil sumu výživného odporkyne na navrhovateľa vo výške 110,-
Eur, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 02.09.2019. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k
potrebám navrhovateľa, s prihliadnutím na jeho vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam odporkyne pri
jej príjme za primerané. Ak odporkyňa podľa tejto úpravy výživného bude platiť na navrhovateľa výživné

v sume 110,- Eur mesačne ( resp. spolu s nedoplatkom v sume 12,- Eur mesačne), a vo zvyšnej miere
budú náklady na potreby navrhovateľa uhrádzané z príjmu jeho otca, suma v úhrne na výživné pre
navrhovateľa od oboch jeho rodičov tak pokryje náklady na navrhovateľa tak, ako ich súd ustálil. Pri
uvedenom netreba opomínať aj fakt, že otec poskytuje navrhovateľovi aj výživné vo forme ubytovania
( s tým súvisiace služby) v čase, keď nie je na internáte.

30. Zvýšením výživného od podania návrhu vznikol odporkyni na výživnom nedoplatok po 60,- Eur za
každý mesiac za obdobie od 02.09.2019 do 31.05.2020, ktorý činí po zaokruhlení sumu 540,- Eur ( 9x
60,00,-Eur), od ktorej sumy súd odpočítal doposiaľ nedoplatok na výživnom zo obdobia 12/2019-1/2020
v celkovej sume 120 Eur (540 Eur - 120 Eur), kedy bola matka práceneschopná a navrhovateľ súhlasil,

že nedoplatok za uvedené obdobie od odporkyne nebude požadovať. Nedoplatok na výživnom od
podanianávrhutakpredstavujesumuvovýške420,-Eur,ktorúsumubudeodnasledujúcehomesiacapo
právoplatnosti rozsudku, splácať v súdom povolených splátkach po 12,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.

31. Nakoľko navrhovateľ návrhom žiadal zvýšenie výživného na sumu 250,- Eur mesačne, a to aj spätne
od júna, súd návrhu vyhovel iba čiastočne vo výške 110,- Eur, od podania návrhu, vo zvyšnej časti vo
výroku III. súd návrh zamietol.
32. Posledná úprava výživného na navrhovateľa bola realizovaná rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
38P/48/2018-82 zo dňa 17.04.2019, vo výroku IV. rozsudku súd zmenil uvedený rozsudok v časti výroku

o výživnom.

33. Nakoľko súd nezistil dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti odporkyne, tak ako to bližšie uviedol
v bode 18 uvedeného rozhodnutia, predmetný návrh vo výroku V. zamietol.

34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

35. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z
výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).