Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Cb/51/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8403899737
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8403899737.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: O.. O. Š., K. P.

Č.. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom M.
Hodžu 10/3, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Mestu Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie č. 1, 060
01 Kežmarok, právne zastúpenému JUDr. Zdenkou Kuzárovou, advokátkou, so sídlom Za vodou č. 9,
064 01 Stará Ľubovňa, o náhradu škody vo výške 3.841,25 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia 3.841,25 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,52 % od 02.04.2003 do zaplatenia s a z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.650,37 eur v lehote troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 66,35 eur v lehote

troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 03.04.2003 zmenenou podaním z 13.04.2004 sa žalobca domáhal na

žalovanom náhrady škody vyjadrenej v starej mene vo výške 115.721,40 Sk s úrokom z omeškania vo
výške 9,52 % od 02.04.2003 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Uvedené si uplatnil voči pôvodnému žalovanému v I. rade Nemocnici s poliklinikou MUDr. Vojtecha
Alexandra so sídlom Huncovská č. 38, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 610 844.

Po odpore podanom pôvodným žalovaným v I. rade proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Kežmarokč.k.1Rob/118/03-29konajúcisúduznesenímsp.zn.2Cb/51/03-48nanávrhžalobcupripustil,
aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v II. rade Mesto Kežmarok.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že 03.06.1997 uzavrel s pôvodným žalovaným (Nemocnica s

poliklinikou MUDr. Vojtecha Alexandra) Kúpnu zmluvu č. 1/97/1 podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka. Podľa tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytovať pôvodnému žalovanému v I. rade
zdravotnícku starostlivosť v odbore lekárenstvo.Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy žalobca dodával pôvodnému žalovanému v I. rade lieky na
podklade žiadaniek vystavených pôvodným žalovaným v I. rade. Cenu za dodávku týchto liekov žalobca
fakturoval pôvodnému žalovanému v I. rade faktúrami vystavenými podľa ust. článku IV. kúpnej zmluvy.

V ďalšom dôvodil, že pohľadávky z kúpnej zmluvy neboli pôvodným žalovaným v I. rade uhradené v
lehote ich splatnosti v dôsledku čoho žalobca nemal prostriedky na úhradu svojich splatných záväzkov
voči obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s., so sídlom Pri skladoch č. 1, Nové Zámky, ktorá voči žalobcovi
vystupovala v právnom postavení dodávateľa liekov. V dôsledku uvedenej právnej skutočnosti tak
žalobca záväzky voči svojmu dodávateľovi nesplácal v lehote ich splatnosti.

Následne obchodná spoločnosť BIAMA, a. s. požiadala žalobcu o zaplatenie splatných pohľadávok,

pričom žalobca v obave pred súdnym vymáhaním súhlasil s jej návrhom, podľa ktorého úhradu svojich
splatných záväzkov vykoná postúpením pohľadávok, ktoré mal voči pôvodnému žalovanému v I. rade a
ich následným započítaním na úhradu jeho dlhu voči obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.05.2002 tak žalobca na obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s.
postúpilpohľadávkyfakturovanépôvodnémužalovanémuvI.radefaktúramič.03072001sosplatnosťou

15.08.2001 na sumu 326.035,40 Sk, č. 24072001 so splatnosťou 30.08.2001 na sumu 372.171,- Sk a
č. 02082001 splatnou 13.09.2001 znejúcou na sumu 406.789,50 Sk.

Na obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s. ako svojho dodávateľa tak žalobca postúpil svoje pohľadávky
voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk. Podľa Dohody o započítaní
pohľadávok z 30.05.2002 boli uvedené faktúry započítané na úhradu záväzku žalobcu voči obchodnej

spoločnosti BIAMA, a. s. vo výške 1.104.995,90 Sk.

Žalobca tak podľa svojho tvrdenia v dôsledku postúpenia pohľadávok prišiel o právo na úroky z
omeškania, keďže pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade už v čase postúpenia boli po
lehote splatnosti.

Uvedenú výšku úrokov z omeškania vyčíslil s odkazom na ust. § 369 Obchodného zákonníka v celkovej

výške 115.721,40 Sk (viď čl. 3 spisového materiálu).

Konaním pôvodného žalovaného v I. rade, tak žalobcovi mala vzniknúť škoda v celkovej výške
115.721,40 Sk predstavujúca rozdiel medzi istinou dlžnou obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. a sumou,
ktorú žalobca musel skutočne vynaložiť na úhradu svojho dlhu voči tejto obchodnej spoločnosti.

Ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem zodpovednosti za škodu ako nepriaznivý

právny následok predvídaný sankčnou zložkou právnej normy a postihujúci toho, kto porušil primárnu
právnu povinnosť. Tento nepriaznivý právny následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti
vzniká následná následná zodpovednostná právna povinnosť, ktorú doteraz nemal (sekundárna
povinnosť) a ktorá je zameraná na reparáciu, prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu,
prípadne vo výslovne stanovených prípadoch k poskytnutiu zadosťučinenia.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa posledne citovaného zákonného
ustanovenia (§ 420 OZ) sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
ako prejav ľudskej vôle (komisívny alebo omisívny), ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takýto

rozpor je protiprávny bez ohľadu na úmysel, či nedbanlivosť (zavinenie). Pri posudzovaní existencieprotiprávneho úkonu je potrebné vychádzať z koncepcie tzv. generálneho deliktu - každé protiprávne
konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom.

Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale

musí byť poškodeným preukázané. V konaní pred súdom je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k
určitému skutku, z ktorého je odvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie,
či preukázaný skutok je protiprávnym konaním je posúdením právnym, ktoré náleží súdu. Poškodený
však preukazuje existenciu skutkových okolností, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca svoje právo z hľadiska právnej kvalifikácie a
zdôvodnenia subsumoval pod ustanovenie § 373 v spojení s ust. § 380 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť
náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

V ďalšom priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu rozšíril právnu kvalifikáciu uplatňovaného práva i o ustanovenie § 384 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého osoba, ktorej hrozí škoda je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia

potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu,
ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia povinná strana má povinnosť nahradiť
náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinností podľa ods. 1 (čl. 190 spisového materiálu -
rozšírenie právnej kvalifikácie).

Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre jej vznik nevyžaduje zavinenie.
Predpokladomprevznikzodpovednostijeporušeniepovinnostizozáväzku(aleboinejprávnejpovinnosti
ustanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením
povinnosti. Podľa § 373 Obchodného zákonníka pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje
porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej

povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku.

Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens) ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch,
ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý
zisk (lucrum cessans) ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť
(§ 379, § 381 a § 380).

Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
(kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v
Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé
jej porušenie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom, resp.
dôsledkom porušenia povinnosti.

Ust. § 380 dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody. V tomto ustanovení sa prejavuje reparačná
funkcia zodpovednosti za škodu. Medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byt
príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené,
pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť zo záväzku alebo inú právnu povinnosť. Dôkazné
bremeno je na poškodenej strane, v prejednávanej veci na žalobcovi.

V súvislosti s posudzovaním existencie prvého zákonného predpokladu vzniku práva žalobcu na
náhradu škody v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nebolo medzi účastníkmi sporným, že
pôvodný žalovaný v I. rade svoje záväzky vyplývajúce z vyššie uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy
uzavretej so žalobcom včas a riadne neplnil.Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia škody. Pojem škody je potrebné vykladať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom (peniazmi). Vznik škody a jej rozsah musí byť preukázaný poškodeným. V súvislosti s

posudzovaním tohto zákonného predpokladu vzniku práva na náhradu škody je dôležité skúmať okamih
vzniku škody predovšetkým z hľadiska možnosti uplatnenia práva (v prejednávanej veci práva žalobcu)
na súde (aktio nata).

Podľa ustálenej súdnej praxe škoda, ktorej náhradu možno požadovať na zodpovednom subjekte
nevzniká poškodenému tým, že vznikla (stala sa splatnou) pohľadávka veriteľa voči nemu, ale skutočná
škoda (úbytok majetkových hodnôt) mu môže vzniknúť až zaplatením dlhu (rozhodnutie publikované pod

označením R14/2005, Rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 13Co 13/2010 - 296 z 26.05.2011).

Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia dlh musí byť splnený riadne a včas.

Samotný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa viackrát zdôraznil, že v čase pred postúpením pohľadávky, ktorú mal voči pôvodnému

žalovanému v I. rade, obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s., mal záväzky voči posledne menovanej
spoločnosti vo výške 1.224.426,80 Sk, splatné v období od 06.06.2001 do 18.10.2001 (čl. 132 spisu).

V ďalšom takisto odkázal na znalecký posudok vypracovaný T.. Š., z ktorého je podľa neho zrejmé,
že bol v uvedenom období druhotne platobne neschopný, čo bolo spôsobené porušením povinnosti
pôvodného žalovaného v I. rade uhradiť v jeho prospech kúpnu cenu za dodaný tovar (vo vzťahu k

predmetu konania toto porušenie žalobcom bližšie špecifikované nebolo).

V ďalšom zdôraznil, že v rovnakom období sa dostal do omeškania voči dodávateľovi tovaru (v
nadväznosti na predmet konania tiež bližšie nešpecifikovaného) - obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s.,
z čoho vyplývalo jej právo uplatniť si voči nemu všetky práva veriteľa, ktoré jej vznikli z titulu omeškania
žalobcu v postavení dlžníka (čl. 189 spisu).

V priebehu konania bolo nepochybné, že žalobca pristúpil na návrh tejto obchodnej spoločnosti a
zmluvou z 30.05.2002 v jej prospech postúpil svoje splatné pohľadávky voči pôvodnému žalovanému
v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk. Už v čase postúpenia boli tieto pohľadávky po splatnosti.
Ich príslušenstvom boli úroky z omeškania vo výške, ktorá ku dňu úhrady istiny pôvodným žalovaným
v I. rade v prospech obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. (!) mala predstavovať sumu 115.721,40 Sk

(čl. 24 spisu).

Z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok (čl. 22 spisu) mal súd preukázané, že na úhradu svojich
pasív vo výške 1.244.426,80 Sk žalobca vynaložil svoje aktíva vo výške 1.104.995,90 Sk (čl. 22 spisu).
V tejto súvislosti tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani o výške žalovanej sumy vzhľadom na jeho
rozporné tvrdenia uvádzané v podaní zo 07.12.2010 (čl. 133 spisu).

Z vyjadrenia samotného žalobcu pred súdom prvého stupňa (čl. 395) vyplynulo, že na kúpnu cenu liekov
dodaných mu obchodnou spoločnosťou BIAMA, s. r. o. nezaplatil nič. K úhrade podľa jeho vyjadrenia
došlo až v okamihu postúpenia pohľadávky, ktorú žalobca mal voči pôvodnému žalovanému v I. rade na
obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s., pričom sa tak stalo 30.05.2002 v rozsahu sumy 1.104.995,90 Sk.

Aplikujúc právny názor doterajšej súdnej praxe tak, i s prihliadnutím na kauzu postúpenia spočívajúcu v

prevode práva žalobcu poskytnutý s úmyslom splniť svoj dlh (causa solvendi), možno prijať záver, že v
prejednávanej veci na strane žalobcu nie je splnená podmienka existencie vzniku škody ako základného
zákonného predpokladu vzniku jeho práva na jej náhradu.K zániku žalobcovho záväzku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. vo výške 1.244.426,80
Sk (ktorej predmet, právny ani skutkový základ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca
nedokázal presne špecifikovať v nadväznosti na predmet konania), došlo výlučne v dôsledku postúpenia

obdobne nešpecifikovanej pohľadávky žalobcu voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške
1.104.995,90 Sk.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvára pôvodný veriteľ (v prejednávanej veci žalobca - cedent) a iný
subjekt (obchodná spoločnosť BIAMA, a. s. - cesionár), ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa.
Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka (NsP Kežmarok - pôvodného žalovaného v I. rade),
nie je potrebný jeho súhlas, ani vyrozumenie vopred (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože
zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového právneho vzťahu.

Postúpením prechádza na cesionára - postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s
ňou spojenými a to v tom stave, v akom sa nachádzala v čase postúpenia (t. j. v okamihu účinnosti
zmluvy o postúpení). Pod príslušenstvom pohľadávky je potrebné v zmysle ust. § 121 Občianskeho
zákonníka rozumieť úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Pod právom s pohľadávkou spojeným je potrebné rozumieť predovšetkým právo veriteľa na

zabezpečenie pohľadávky. Na postupníka prechádza existujúce zabezpečenie pohľadávky napr.
záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku bez ohľadu na to, či postupca splnil svoju
povinnosť podľa § 528.

Na postupníka (v prejednávanej veci obchodnú spoločnosť BIAMA, s. r. o.) s pohľadávkou prešlo
účinnosťou zmluvy i právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok) vrátane oprávnenia exekučne ju

vymôcť.

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky bez jej príslušenstva, musí súd skúmať, či takéto usporiadanie
právneho vzťahu bolo vykonané podľa vlastnej vôle účastníkov a či tento úkon zákon nezakazuje.
Občiansky zákonník umožňuje právne vzťahy a ich obsah usporiadať tiež odlišne od úpravy obsiahnutej
v zákone. Zmluvná voľnosť je obmedzená iba výslovným zákazom uvedeným v zákone. Z ustanovenia

§ 524 Občianskeho zákonníka nevyplýva nijaký taký zákaz, že by sa od neho nebolo možno odchýliť a
neobsahuje ani vyhlásenie, žeby v takom prípade bol právny úkon neplatný. Pokiaľ si účastníci dohodli
postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebolo by tým porušené citované ustanovenie zákona a
nedošlo by ani k takému úkonu, ktorý by odporoval svojim obsahom alebo účelom zákazu alebo ho
obchádzal a priečil sa dobrým mravom (stanovisko Obchodného kolégia NS SR z 19.03.1999 Obpj2/99).

Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BIAMA, s. r. o.
(čl. 21 spisu) neobsahuje také ustanovenie z ktorého by bolo zrejmé, že sa jej zmluvné strany odchýlili od
ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného listinného dôkazu tak nepochybne vyplýva, že s
postúpenou pohľadávkou uvedenou v bode I. tejto zmluvy prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené (bod č. 2 zmluvy).

Vzhľadom na posledne uvedené tak súd dospel k záveru, že dňom 30.05.2002 právo žalobcu vymáhať
pohľadávku voči pôvodnému žalovanému v I. rade vo výške 1.104.995,90 Sk nadobudla obchodná
spoločnosť BIAMA, a. s. ako veriteľ žalobcu. S týmto právom na uvedenú obchodnú spoločnosť prešloi právo vymáhať od pôvodného dlžníka žalobcu (pôvodného žalovaného v I. rade) i úrok z omeškania,
ktorého výška po kapitalizácii k 26.08.2002 (deň úhrady faktúr pôvodným žalovaným v I. rade novému
veriteľovi obchodnej spoločnosti BIAME, a. s. už po postúpení pohľadávky), mala predstavovať sumu

115.721,40 Sk.

V tejto súvislosti je preto potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalovaného (Mesta Kežmarok)
spočívajúcemu v námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto otázke dospel súd k záveru,
že na strane žalobcu nie je splnená tak podmienka aktívnej vecnej legitimácie na súdne uplatnenie
pohľadávky spočívajúcej v úroku z omeškania za obdobie začínajúce prvým dňom omeškania s úhradou

konkrétnej faktúry (16.08.2001, 31.08.2001 a 14.09.2001) do dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. (30.05.2002), ako
aj právo na súdne uplatnenie pohľadávky spočívajúcej v úroku z omeškania za obdobie odo dňa
nadobudnutia účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky do dňa úhrady už postúpenej pohľadávky
obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. pôvodným dlžníkom (NsP Kežmarok, pôvodný žalovaný v I. rade)
uskutočnené dňa 26.08.2002.

Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou
vrátane jej rozsahu ako následkom. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez ohľadu na to, či
ide o zodpovednosť založenú na zavinení, či zodpovednosť objektívnu. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť je potrebné vždy

preukázať. Hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnych povinností škodcu a skutkovou
udalosťou, z ktorej vzniká škoda, nie je samo o sebe rozhodujúce; rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny
a následku, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Otázka príčinnej
súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Súd zisťuje
jej existenciu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi,

ktorý môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza.

Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (akým následkom) a akou skutočnosťou
(príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu.
Má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná.Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonaním

škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje.

Ajnapriekmnožstvulistinnýchdôkazovpredloženýchvpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňa(viď
čl. 225 - 364 spisového materiálu) a následnému písomnému vyjadreniu žalobcu zo 04.05.2011 (čl. 365
- 388) žalobca tak časovú, ale najmä vecnú súvislosť medzi tvrdenou pohľadávkou, ktorú mal mať voči
pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.104.995,90 Sk a svojim záväzkom voči obchodnej

spoločnosti BIAMA, a. s. ako dodávateľovi liekov v celkovej výške 1.244.426,80 Sk nepreukázal.

Žalobca nepreukázal ani vecnú stránku pohľadávky (predmet pohľadávky 1.104.995,90 Sk a ,,okolnosti
jej vzniku“), ani predmet a ,,okolnosti vzniku“ svojho záväzku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti BIAMA,
a. s. vo výške 1.244.426,80 Sk.

Vzhľadom na priebeh dokazovania pred súdom prvého stupňa (žalobcom predložený znalecký posudok

so žalobou), je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní otázky príčinnej súvislosti ako jedného zo
zákonných predpokladov vzniku práva poškodeného (žalobcu), na náhradu škody, vždy musí ísť o
priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. V tejto súvislosti súd odkazuje i na závery súdnej praxe, podľa
ktorej príčinnú súvislosť nemožno vyvodzovať z niečoho, čo samo je už následkom škodnej udalosti, za
ktorú škodca zodpovedá. Príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme

škody skutočnej, či ušlého zisku) spôsobila, nie však okolnosť, na ktorej základe by bolo možné určitý
majetkový prínos len očakávať (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1501/2002).K posudzovaniu existencie príčinnej súvislosti medzi porušením záväzku pôvodného žalovaného v I.
rade a prípadnou škodou na strane žalobcu súd poznamenáva, že ak by aj v prejednávanej právnej veci
bolomožnéuzavrieť,žetým,žežalobcovinebolopôvodnýmžalovanýmvI.radezaplatenépríslušenstvo

pohľadávky, mu bola spôsobená ujma a zároveň, že táto ujma je škodou v občianskoprávnom zmysle,
nebolo by možné samo o sebe konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade a touto ujmou, keďže bezprostrednou príčinou straty práva
žalobcu na úrok z omeškania by bol prejav jeho vôle spočívajúci v prevode tohto svojho práva na
obchodnú spoločnosť BIAMA, a. s. ako jeho veriteľa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na

Rozsudok NS Českej republiky z 21.02.2002, spis. zn. 21Cdo 300 / 2001

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 419 Občianskeho zákonníka kto odvracia hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pri tom utrpel aj proti tomu, v koho záujme konal a to
najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

Špeciálnym ustanovením k § 415 a § 419 Občianskeho zákonníka je ust. § 384 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia
potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu,
ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré

vznikli druhej strane pri plnení povinností podľa ods. 1.

Ust. § 384 ods. 1 priamo súvisí s povinnosťou druhej strany oznámiť povahu a dôsledky prekážky,
ktorá spôsobí porušenie povinnosti zo záväzku (§ 377 Obchodného zákonníka). Splnenie oznamovacej
povinnosti umožní druhej strane záväzkového vzťahu prijať opatrenia na odvrátenie škody alebo na
jej zmiernenie. Bez ohľadu na to, či oznamovacia povinnosť bola splnená, ten, komu škoda hrozí, je

povinný zakročiť primeraným spôsobom na jej odvrátenie alebo na jej zmiernenie. Ide o spôsob, ktorý je
primeraný okolnostiamohrozenia, t. j. tak, aby poškodeným zvolené opatrenie zodpovedalo najmä druhu
a intenzite ohrozenia, situácii, ktorá bola ohrozením vyvolaná, prípadne k možnostiam a schopnostiam
ohrozeného.

Možno prisvedčiť právnemu názoru žalobcu vyslovenému v písomnom podaní zo 17.01.2011 (čl. 186

- 191 spisového materiálu), podľa ktorého právo na úhradu nákladov podľa § 384 ods. 2 Obchodného
zákonníka nie je právom na náhradu škody so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, najmä pokiaľ
ide o povinnosť preukazovať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik práva na náhradu
škody.

Aj napriek uvedenému súd prvého stupňa zastáva právny názor, že medzi konkrétnym opatrením

potrebným na odvrátenie škody, prípadne na jej zmiernenie a prípadným porušením právnej povinnosti
potenciálneho škodcu (v prejednávanej veci NsP Kežmarok ako pôvodného žalovaného v I. rade), musí
existovať súvislosť tak v rovine vecnej, ako aj rovine časovej. V priebehu konania žalobca niekoľkokrát
uviedol, že zo znaleckého posudku T.. Š. vypracovaného v konaní je zrejmé, že neuhradené splatné
záväzky pôvodného žalovaného v I. rade voči žalobcovi predstavovali k 31.12.2000 sumu 4.200.000,-

Sk a k 31.12.2001 9.700.000,- Sk.

V ďalšom uviedol, že v čase pred postúpením pohľadávky obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s. mal
záväzky, t. j. pasíva voči tejto spoločnosti vo výške 1.244.426,80 Sk (zrejmá nesprávnosť vo vyjadrení
právneho zástupcu žalobcu zo 07.12.2010 - čl. 132 a čl. 188 spisu s obsahom Dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok na čl. 22), splatné v období od 06.06.2001 do 18.10.2001.Ako ďalej zdôraznil, z uvedeného znaleckého posudku je tiež zrejmé, že žalobca bol v uvedenom období
druhotne platobne neschopný, čo bolo spôsobené porušením povinnosti pôvodného žalovaného v I.
rade uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar, teda následkom jeho omeškania. V ďalšom, že žalobca sa v

rovnakom období dostal do omeškania voči dodávateľovi tovaru - obchodnej spoločnosti BIAMA, a. s.,
z čoho vyplývalo právo tejto obchodnej spoločnosti uplatniť si voči žalobcovi všetky práva veriteľa, ktoré
mu vznikli z titulu omeškania žalobcu ako dlžníka.

V ďalšom, že z obavy pred súdnym a následne exekučným vymáhaním pohľadávok spoločnosti BIAMA,
a.s.astýmspojenýmvznikomškodyvpodobeúrokovzomeškania,súdnychaexekučnýchtrov,žalobca

pristúpil na návrh tejto obchodnej spoločnosti a zmluvou z 30.05.2002 na ňu postúpil svoje splatné
pohľadávky voči pôvodnému žalovanému v I. rade v celkovej výške 1.224.426,80 Sk (čl. 133 - zrejmá
nesprávnosť vzhľadom na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky na čl. 21 spisu) s príslušenstvom. Už
v čase postúpenia boli tieto pohľadávky po splatnosti a teda ich príslušenstvom boli úroky z omeškania.
Výška príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania, ku dňu úhrady istiny predstavovala čiastku 115.721,50 Sk.

V ďalšom žalobca argumentoval, že následne bola medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BIAMA,

a. s. uzatvorená Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že na úhradu svojich
pasív vo výške 1.224.426,80 Sk (opätovná nezrovnalosť) žalobca vynaložil svoje aktíva vo výške
1.340.148,30 Sk (podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu uvedená suma predstavuje súčet sumy
1.224.426,80 Sk istiny s príslušenstvom vo výške 115.721,50 Sk).

Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že ak by zo strany NsP Kežmarok nedošlo k porušeniu povinnosti

uhradiť riadne a včas kúpnu cenu za dodaný tovar, žalobca by na úhradu pasív vo výške 1.224.426,80
Sk (opätovne zrejmá nesprávnosť medzi vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na čl. 133 a obsahom
Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok na čl. 22) použil len aktíva v rovnakej výške.

Podľa právneho názoru žalobcu vysloveného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ
ide o preukázanie príčinnej súvislosti s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu je

nepochybne zrejmé, že:

- nebyť omeškania žalovaného v I. rade s úhradou kúpnej ceny za dodaný tovar, by žalobcovi škoda
uplatňovaná v tomto konaní nevznikla,

- nebyť omeškania žalovaného v I. rade by sa žalobca nedostal do omeškania s úhradou kúpnej
ceny obchodnej spoločnosti BIAMA, s. r. o. (opätovne súd poukazuje na nepresnosť v označení tejto

obchodnej spoločnosti vo vyjadreniach právneho zástupcu žalobcu - čl. 189 spisu),

- tiež nebyť omeškania žalovaného v I. rade, by nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávok žalobcu
voči žalovanému v I. rade obchodnej spoločnosti BIAMA, s. r. o., keďže tieto, ak boli uhradené v lehote
splatnosti, by už zanikli,

- ak by žalovaný v I. rade uhradil žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas, žalobca mohol

uhradiť svoje záväzky voči spoločnosti BIAMA, s. r. o. v lehote splatnosti.

Existencia vecnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti NsP Kežmarok ako

pôvodného žalovaného v I. rade a opatrením prijatým žalobcom na odvrátenie potenciálnej škody,
prípadne na jej zmiernenie, nemôže byť riešená všeobecne ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. V
každom konkrétnom prípade je preto nutné skúmať, či medzi skutočnosťami, ktoré môžu predstavovať

predchádzajúcu príčinu hroziacej škody, možno identifikovať i protiprávny úkon.

V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že otázka vecnej súvislosti medzi určitým protiprávnym
úkonom NsP Kežmarok ako pôvodného žalovaného v I. rade a konkrétnym opatrením žalobcu
smerujúcim k odvráteniu, prípadne k zmierneniu hroziacej škody, je otázkou skutkovou a súd preto
zisťuje jej existenciu.Pri posudzovaní existencie vecnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti pôvodného
žalovaného v I. rade a opatrením prijatým žalobcom spočívajúcim v postúpení pohľadávky na svojho
veriteľa a následným započítaním vzájomných pohľadávok, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní

ani netvrdil a neuniesol ani dôkazné bremeno o existencii takejto súvislosti.

Vkonanípredsúdomprvéhostupňatakžalobcanepreukázalexistenciuskutkovéhozákladupohľadávky
voči pôvodnému žalovanému v I. rade vo výške 1.104.995,90 Sk. Neuniesol dôkazné bremeno o tom,
čo je predmetom tejto sumy (ktoré konkrétne lieky, prípadne iný zdravotnícky materiál je v tejto sume
zahrnutý).

V ďalšom nepreukázal ani právny a skutkový základ existencie jeho záväzku vo vzťahu k obchodnej

spoločnosti BIAMA, a. s. v celkovej výške 1.244.426,80 Sk.

Neuniesol taktiež dôkazné bremeno, ani povinnosť tvrdenia o existencii tak vecnej, ako i časovej
súvislosti medzi svojou pohľadávkou voči NsP Kežmarok a svojim záväzkom vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti BIAMA, a. s. V tejto súvislosti žalobca konštatoval len všeobecné skutočnosti, že suma
1.104.995,90 Sk predstavovala celkovú kúpnu cenu, ktorú fakturoval NsP Kežmarok (pôvodnému

žalovanému v I. rade) za dodávku liekov a to faktúrou č. 03072001 splatnou 15.08.2001, faktúrou č.
24072001 splatnou 30.08.2001 a faktúrou č. 02082001 splatnou 13.09.2001 na sumy 326.035,40 Sk,
372.171,- Sk 406.789,50 Sk.

Pri aplikácii ust. § 384 Obchodného zákonníka tak súd skúmal i existenciu časovej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti pôvodného žalovaného v I. rade - NsP Kežmarok a opatrením prijatým

žalobcom spočívajúcim v postúpení pohľadávky a následným započítaním vzájomných pohľadávok s
obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s.

Z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu a jeho právneho zástupcu v
priebehu konania pred súdom prvého stupňa je zrejmý i časový nesúlad medzi faktúrami vystavenými
obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. žalobcovi. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (čl.

225 - 364 spisového materiálu) je nepochybné, že žalobca sa v konaní odvolával na dodávky liekov
uskutočnené obchodnou spoločnosťou BIAMA, a. s. do jeho verejnej lekárne v období február 2001 až
jún 2001. Tieto dodávky z hľadiska svojho predmetu však nekorešpondujú s dodávkami liekov a iného
zdravotníckeho materiálu uskutočnenými žalobcom do NsP, na ktoré sa v týchto listinných dôkazoch
odvoláva. Okrem absencie vecného súladu tak z nich vyplýva i nesúlad časový. Jedná sa totiž o dodávky

liekov a zdravotníckeho materiálu, ktoré žalobca do NsP podľa vlastného vyjadrenia uskutočňoval v júli
až v auguste 2001 (viď čl. 386-388 spisového materiálu).

V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky ani
pre vznik práva žalobcu na náhradu nákladov, tak ako sa toho domáhal s poukazom na ust. § 384 ods.
2 Obchodného zákonníka.

Žalobca sa v konaní pred súdom domáhal práva na úroky z omeškania z pohľadávok, ktoré mu, podľa
jeho tvrdenia, neboli pôvodným žalovaným v I. rade zaplatené včas a riadne. Pôvodnému žalovanému
v I. rade žalobca tieto pohľadávky fakturoval faktúrou č. 03072001 splatnou 15.08.2001, faktúrou č.
24072001 splatnou 30.08.2001 a faktúrou č. 02082001 splatnou 13.09.2001 (viď čl. 2, 13, 14, 15
spisového materiálu).

Pri posudzovaní otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (Mesta Kežmarok) súd v ďalšom
aplikoval ust. § 2 písm. j/ zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, podľa ktorého na obce prechádzajú pôsobnosti
na úseku zdravotníctva: 1. zriaďovanie ambulancií vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a
ambulancií v zariadeniach sociálnych služieb; 2. zriaďovanie špecializovaných zariadení ambulantnejstarostlivosti, polikliník, nemocníc prvého typu a nemocníc s poliklinikou prvého typu; 3. agentúr domácej
ošetrovateľskej starostlivosti; 4. súčinnosť na preventívnych programoch; 5. schvaľovanie ordinačných
hodín neštátneho zdravotníckeho zariadenia.

Citovaná zákonná úprava v článku XIX. mení a dopĺňa zák. č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č.
140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., ktorý v bode II. zmenil znenie §
24 ods. 3 nasledovne: „(3) zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v ods. 1 písm. a/, b/,

d/, h/ a i/ je obec. Zriaďovateľom zdravotníckeho zariadenia uvedeného v ods. 1 písm. f/ a j/ okrem
nemocnice s poliklinikou tretieho typu je samosprávny kraj. Zriaďovateľom ostatných zdravotníckych
zariadení uvedených v ods. 1 a 2 okrem stredných zdravotníckych škôl je Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)“.

V zmysle článku XXII. tak posledne citované zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.01.2003.

Vychádzajúc z článku I. § 1 zákona č. 416/2001 Z. z. uvedená právna úprava vytvárala do budúcna

legislatívny rámec pre uskutočnenie prechodu pôsobnosti z ministerstiev, krajských úradov a okresných
úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje v
rozsahu a spôsobom ustanoveným v článku II. až XXI., pričom pod prechodom pôsobnosti podľa ods.
1 na účely tohto zákona je potrebné rozumieť prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce a
samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy

do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného (Mesta Kežmarok) súd ďalej aplikoval zákon č.
118/2002 Z. z., ktorý v zmysle svojho ust. článku I. mení a dopĺňa zák. č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z.
z. a zákona č. 553/2001 Z. z. a to tak, že pod bodom č. 68 sa doterajší text § 80e označuje ako ods.
1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie: „(2) zriaďovateľská funkcia krajského úradu k štátnym zdravotníckym
zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. d/ a zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k
štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. h/ a i/ prechádza na príslušnú obec.

Zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v §
24 ods. 1 písm. f/ a j/ okrem nemocnice s poliklinikou tretieho typu prechádza na príslušný samosprávny
kraj.“. V zmysle ust. článku VI. citovanej zákonnej úpravy § 80e ods. 2 nadobudol účinnosť dňom
01.01.2003.

Podľa zákona číslo 447/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení

neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe
právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov (§
2b ods. 1 písm. a/).

Podľa ust. § 4a ods. 2 zák. č. 447/2001 Z. z. na obec neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky
tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu súvisiace s majetkom, ktorý prechádza

do vlastníctva obce podľa § 2b ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti, alebo neboli uhradené ku dňu
prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, ak neboli uhradené ku dňu
prechodu majetku.

Jenepochybné,ževprejednávanejvecižalobcauplatnilprávovyplývajúcezdodávkytovarupôvodnému
žalovanému v I. rade, ktorý v tom čase bol štátnou príspevkovou organizáciou. V ďalšom je (z

hľadiska časového, nie vecného) nepochybné, že tieto záväzky mali, podľa vyjadrenia žalobcu, vzniknúť
pôvodnému žalovanému v I. rade v období do 31.12.2002 (viď čl. 2, 13, 14, 15 spisového materiálu).Pri stanovení recentného objektívneho výkladového cieľa súd pri výklade vyššie uvedených noriem
práva aplikoval ústavnoprávny princíp právnej istoty s možnosťou prispôsobovania práva novým
spoločenským podmienkam a vývoju celého právneho poriadku (ďalej len princíp právnej istoty). V tomto

zmysle je podľa právneho názoru súdu potrebné v prejednávanej veci aplikovať základnú zásadu práva,
podľa ktorej každý zodpovedá za sféru svojho vplyvu a každý nesie zodpovednosť za následky, ktoré
sa vo sfére jeho vplyvu odohrali.

Príspevková organizácia nemá vlastný majetok ale hospodári s majetkom štátu. Tento charakter
hospodárenia príspevkovej organizácie okrem iného znamená, že zriaďovateľ zodpovedá za výsledky
hospodárenia príspevkovej organizácie a priamo zákon o rozpočtových pravidlách mu prikazuje, aby v

prípade, že príspevková organizácia nemá vykryté hospodárenie z vlastných prostriedkov, zriaďovateľ
je povinný v rámci rozpočtového roka, ktorým je vždy kalendárny rok ,,vykryť“ v rámci tejto svojej
zodpovednosti dlhy, ktoré prípadne vyplývajú zo záväzkov príspevkovej organizácie.

Predmetom tohto konania sú záväzky pôvodného žalovaného v I. rade - štátnej príspevkovej
organizácie, ktoré vznikli z právnych vzťahov so žalobcom v období, kedy zriaďovateľom bola Slovenská

republika prostredníctvom príslušného Ministerstva zdravotníctva. To znamená, že sa jedná o záväzky,
ktoré vznikli do momentu zákonného prechodu zriaďovateľskej funkcie citované v ustanovení § 4a zák.
č. 447/2001 Z. z.

Ak teda zákonodarca posledne citovanou normou práva vyslovil, že na nového zriaďovateľa
neprechádza záväzok na úhradu za dodávku tovaru, práce a iného výkonu prevzatého správcom

majetku štátu súvisiaci s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce (v prejednávanej veci Mesta
Kežmarok) podľa ust. § 2b ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu
majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, nebolo by možné ani za prípadného splnenia
zákonných podmienok vzniku práva žalobcu na náhradu škody voči pôvodnému žalovanému v I. rade,
prijať právny záver, že na nového zriaďovateľa (žalovaného - Mesto Kežmarok) prešla i prípadná

povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ku vzniku ktorej by potenciálne došlo i v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti škodcu - pôvodného žalovaného v I. rade NsP Kežmarok spočívajúcim v
nezaplatení svojho splatného záväzku v období do 31.12.2002.

Súdsapretovprejednávanejvecistotožnilsprávnymnázoromžalovaného,ktorýnamietalsvojupasívnu
vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti je podľa právneho názoru súdu potrebné prisvedčiť žalovanému,

podľa ktorého prenesením zodpovednosti za záväzky štátu na žalovaného by došlo k porušeniu jeho
ústavného práva na samostatné finančné hospodárenie garantované Článkom 65 Ústavy Slovenskej
republiky.

Opačným výkladom uvedených zákonných ustanovení by tak žalovaný svoje zdroje určené na
financovanie vlastných potrieb musel použiť na plnenie záväzkov štátu, čo by bolo v príkrom rozpore

so samotným účelom citovaného ústavného článku priznávajúcemu obci a tým i žalovanému Mestu
Kežmarok samostatnosť, ktorej cieľom je poskytnutie nezávislosti nielen od štátu, ale aj od iných štruktúr
verejnej moci.

Vzhľadom na rozsah listinných dôkazov predložených účastníkmi súd v prejednávanej veci aplikoval
ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej

veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Dokazovanímdospelsúdkzáveru,ževprejednávanejveciniesúsplnenézákladnézákonnépodmienky
pre vznik práva žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia § 373 a § 380 Obchodného zákonníka,
ako aj pre vznik jeho práva na náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť pri plnení povinnosti podľa
ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda, že právo žalobcu uplatňované podľa citovaných

zákonných ustanovení dané nie je.Keďže jediným procesným vyjadrením toho, že žaloba je nedôvodná, je výrok o jej zamietnutí (25Cdo
613/2005, NS ČR), rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže v
prejednávanej veci prichádza do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je potrebné žalobu zamietnuť.

Akékoľvek iné formulácie by mohli vyvolať pochybnosti o výsledku konania alebo o tom, či a s akým
predmetom má ďalej konanie pokračovať.

Z posledne uvedeného dôvodu tak súd podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. ďalšie navrhnuté dôkazy
nevykonal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, bolo mu priznané právo na náhradu trov konania v celkovej
výške 2.650,37 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2. 550,79 eur za tieto úkony
právnej služby: /1. prevzatie a príprava (Vyhláška MS SR č. 163/2002 Z. z.) vo výške 137,09 eur, 2.
účasť na pojednávaní 01.10.2004 vo výške 137,09 eur, 3. účasť na pojednávaní 25.11.2004 vo výške

137,09 eur, 4. z réžijného paušálu 3 x 136,- Sk = 13,54 eur, 5. podanie vo veci samej z 22.11.2006 vo
výške 141,07 eur, 6. podanie vo veci samej z 11.06.2007 vo výške 141,07 eur, 7. podanie vo veci samej
z 28.08.2007 vo výške 141,07 eur, 8. za podanie vo veci samej z 11.09.2007 vo výške 141,07 eur, 9. z
réžijného paušálu 3 x 178,- Sk = 17,73 eur, 10. za podanie vo veci samej zo 16.01.2008 vo výške 141,07
eur, 11. z réžijného paušálu vo výške 190,- Sk = 6,31 eur, 12. účasť na pojednávaní 26.11.2010 vo výške

141,09 eur, 13. za účasť na pojednávaní 10.12.2010 vo výške 141,09 eur, 14. z réžijného paušálu vo
výške 2 x 7,21 eur = 14,42 eur, 15. za účasť na pojednávaní 26.01.2011 vo výške 1 (§ 14 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z.): 35,27 eur, 16. účasť na pojednávaní 09.02.2011 vo výške 141,09 eur, 17.
účasť na pojednávaní 23.03.2011 vo výške 141,09 eur, 18. účasť na pojednávaní 18.05.2011 vo výške
141,09 eur, 19. réžijný paušál 4 x 7,41 eur = 29,64 eur, 20. náhrada za použitie motorového vozidla dňa

01.10.2004 vo výške 21,87 eur, 21. náhrada za premeškaný čas dňa 01.10.2004 vo výške 75,28 eur, 22.
náhrada za použitie motorového vozidla dňa 25.11.2004 vo výške 21,87 eur, 23. náhrada za premeškaný
čas 25.11.2004 vo výške 75,28 eur, 24. náhrada za použitie motorového vozidla dňa 26.11.2010 vo
výške 20,50 eur, 25. náhrada za premeškaný čas dňa 26.11.2010 vo výške 48,08 eur, 26. náhrada za
použitie motorového vozidla dňa 10.12.2010 vo výške 20,50 eur, 27. náhrada za premeškaný čas dňa

10.12.2010 vo výške 48,08 eur, 28. náhrada za použitie motorového vozidla 26.01.2011 vo výške 21,08
eur, 29. náhrada za premeškaný čas 26.01.2011 vo výške 48,08 eur, 30. náhrada za použitie motorového
vozidla dňa 09.02.2011 vo výške 21,19 eur, 31. náhrada za premeškaný čas dňa 09.02.2011 vo výške
48,08 eur, 32. náhrada za použitie motorového vozidla 23.03.2011 vo výške 21,18 eur, 33. náhrada
za premeškaný čas 23.03.2011 vo výške 49,80 eur, 34. náhrada za použitie motorového vozidla dňa

18.05.2011 vo výške 21,54 eur, 35. náhrada za premeškaný čas dňa 18.05.2011 vo výške 49,40 eur.

Súd v ďalšom priznal žalovanému právo na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli z titulu zloženej zálohy
na znalecké dokazovanie vo výške 99,58 eur.

Rozhodnutím zriaďovateľa Mesta Kežmarok č. 6939/07 z 12.11.2007 bol pôvodný žalovaný v I. rade NsP
Kežmarok s účinnosťou k 30.11.2007 zrušený bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu tak súd

dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre vznik práva žalovaného
(Mesto Kežmarok), ktoré v pôvodnom konaní vystupovalo v procesnom postavení žalovaného v II. rade)
na náhradu trov, ktoré v priebehu konania vynaložil iný účastník konania - pôvodný žalovaný v I. rade.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa štát z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu
Kežmarok vedeného v štátnej pokladnici Bratislava vyplatil T.. B. Š., znalcovi z odboru ekonomika a

podnikanie, odvetvie účtovníctvo, so sídlom L., A. P. Č.. XX, za doplnok č. 1 k znaleckému posudku č.
09/2006 (znalecký úkon č. 9/2008) sumu 66,35 eur v zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s. p.. Na náhradu týchto
trov bol zaviazaný žalobca, ktorý bol v konaní plne neúspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.
- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí
byť podpísané a datované, podanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.