Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2011

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811202243
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2011:8811202243.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu E. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho Y. Soli . XXX,
proti žalovanému N. R..K..S.., so sídlom v H., L. Č.. X, právne zastúpenému JUDr. Ľubošom Kizivatom,
advokátom Advokátskej kancelárie v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, o zaplatenie 1.596.- EUR s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 236,34 EUR, na účet právneho
zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2011 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 1.596.- EUR s 9%-ným úrokom z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia a trovy
konania. Uviedol, že 25.5.1010 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpil do

práce 26.5.2010. Zároveň bol vyzvaný na prácu v cudzine. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú do 31.12.2010. V pracovnej zmluve mu bola určená základná mzda vo výške 350.- EUR, príplatok
žeriavnika vo výške 200.- EUR mesačne a cestovné náhrady podľa internej smernice o cestovných
náhradách. Pracovný pomer bol ukončený dohodou 9.11.2010. K uvedenému dňu mu však žalovaný
nevyplatil dlžnú mzdu a cestovné náhrady za mesiac október 2010. Listom z 31.12.2010 žalovaný
upovedomil žalobcu, že dlžná suma a cestovné náhrady mu budú vyplatené najneskôr do 31.1.2011.

V tejto právnej veci vydal Okresný súd vo Vranove nad Topľou dňa 16.5.2011 platobný rozkaz pod

sp. zn. 5Ro/90/2011. Proti nemu podal žalovaný včas odpor. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný
so žalobou nesúhlasí. Poukázal na znenie ust. § 36 ods. 3, 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách,podľaktorýchmalžalobcariadnevyúčtovaťzálohynapracovnúcestu.Žalobcapreddávkovo
čerpal na pracovnú cestu do Spolkovej republiky Nemecko 6.239,84 EUR a tento preddavok nezúčtoval.

Písomným podaním zo dňa 30.8.2011 vzal žalobca žalobu späť celkom. Zároveň požiadal o trovách
konania rozhodnúť tak, aby tie nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Dňa 5.10.2011 žalovaný doručil súdu písomné podanie, z ktorého je zrejmé, že so späťvzatím súhlasí.
Zároveň navrhuje rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods.2, prvá veta O.s.p. Trovy konania
vyčíslil 3 úkonmi právnej služby advokáta, jeden úkon 71,37 EUR, 3 x 7,41 EUR režijný paušál, spolu
236,34 EUR. Zároveň poukázal na znenie ust. § 36 ods.7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách, podľa ktorého je zamestnanec povinný do 10 pracovných dní od skončenia pracovnej cesty
alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi

písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, najdlhšie všakdo konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná
cesta alebo iná skutočnosť zakladajúce nárok na náhrady skončená. Žalobca vedel, že pri zahraničnej
pracovnej ceste musí zúčtovať preddavok a vyplniť podklady. Napriek tomu si svoje povinnosti nesplnil.

Žalovaný už počas prebiehajúceho súdneho konania opätovnou výzvou z 31.5.2011 vyzval žalobcu, aby
vyúčtoval pracovné cesty. Až listom nazvaným „Vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty“ z 23.6.2011
žalobca zaslal pracovné príkazy. Následne požiadal o oznámenie čísla účtu, na ktoré má byť poukázaná
suma 903,45 EUR za uskutočnené pracovné cesty. Z uvedených dôvodov treba žalobu považovať za
predčasný návrh.

Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Je potrebné uviesť, že žalobca vzal svoj návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu. Preto v
zásade platí, že procesne zavinil zastavenie občianskeho súdneho konania. Do rozhodnutia o zastavení
konania však bolo zistené, že po jeho začatí žalovaný žalobcovi plnil 2 platbami 722,68 EUR a 180,76

EUR, ktoré boli pripísané na účet žalobcu 20.7.2011 /prvá platba/ a 27.7.2011 /druhá platba/.

I keď žalobca po späťvzatí žaloby tvrdí, že jeho žalobu nie je možné považovať za predčasnú, pretože
si v nej uplatňoval i mzdu za mesiac október, táto skutočnosť nemá význam pre rozhodovanie o trovách
konania.

Zo žaloby je zrejmé, že si ňou žalobca voči žalovanému uplatňuje dva nároky - mzdu za mesiac október

2010 a náhradu cestovných výdavkov za mesiac október 2010. Osve tieto nároky nevyčísľoval. To
znamená, že zo žaloby nemožno zistiť, akú časť z celkovo požadovaných 1.596.- EUR pripadala na
„dlžnú mzdu“ a koľko na „cestovné náhrady“ za mesiac október 2010. Z listu žalovaného z 31.12.2010,
ktorý tvorí prílohu žaloby vyplýva, že žalovaný podmieňuje vyplatenie mzdových platieb a cestovných
náhrad do 31.1.2011 po ich predchádzajúcom vyúčtovaní zo strany žalobcu. Keďže ani listom z

31.1.2011 označeným ako „Výzva“ žalobca nevyúčtoval náhradu cestovnej cesty a urobil to až po výzve
žalovaného z 31.5.2011, na základe čoho žalovaný dobrovoľne plnil 722,68 EUR a 180,78 EUR, je nutné
konštatovať, že žalobca späťvzatím konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, podľa § 146 ods.
2, prvá veta O.s.p.

Právne významným pre rozhodnutie je žalobcom predložený list žalovaného z 31.12.2010, ktorým

výplatu požadovaných plnení do 31.1.2011 podmieňuje vyúčtovaním mzdových a cestovných náhrad.
Požiadavka vyúčtovania mzdových nárokov je dôvodná čo do posúdenia ich opodstatnenosti zo strany
žalovaného, avšak požiadavka vyúčtovania cestovných náhrad vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie
§ 36 ods.7 zákona č. 283/2002 Z.z. ukladá zamestnancovi povinnosť do 10 pracovných dní od skončenia
pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť

nevyúčtovaný preddavok, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. Z dikcie tohto ustanovenia je
zrejmé, že zamestnanec okrem priloženia dokladov v 10-dňovej lehote má vyúčtovať pracovnú cestu a
prípadný nevyúčtovaný preddavok /preplatok/ v 10-dňovej lehote zamestnávateľovi vrátiť. Napriek tomu,
že preddavky sa týkali stravného, i tak znenie právneho predpisu požaduje vyúčtovanie k prípadnému
vráteniu preplatku. Vyúčtovanie nie je pritom nutné urobiť na osobitnom tlačive. Postačí stručne zúčtovať

náhrady a preddavky a prípadný preplatok odovzdať zamestnávateľovi. Ak si teda žalobca splnil svoju
povinnosť po začatí konania, následne žalovaný čiastočne plnil, a to viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby,
žalobu je nutné označiť za predčasnú a späťvzatie pokladať ako zavinené zastavenie konania. Nie je
pritom podstatné, či žalobca uplatňoval v žalobe i nezaplatenú mzdu, pretože vo zvyšku uplatneného
nároku v dôsledku späťvzatia celej žaloby už nepokračoval. Žalovaný totiž plnil 903,46 EUR po začatí

konania, žalobca si uplatňoval 1.596.- EUR.

Trovy konania pozostávajú z 3 úkonov právnej služby advokáta /prevzatie a príprava zastúpenia,
doplnenie odporu, vyjadrenie k späťvzatiu žaloby/ podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., jedenúkon 71,37 EUR podľa § 10 ods.1 cit. vyhlášky a 3 x režijný paušál po 7,41 EUR podľa § 16 ods.3
vyhlášky, spolu 236,34 EUR.

V zmysle § 150 ods.1 O.s.p. súd posudzoval i to, či žalovaný uviedol všetky skutočnosti a dôkazy pri

prvom úkone - odpore, ktorý mu patril. Z odporu je zrejmé to, že už v ňom odkazoval na nesplnenie
si povinnosti žalobcu vyúčtovať zahraničnú pracovnú cestu. Z vyplneného potvrdenia o osobných a
majetkových pomeroch žalobcu je zrejmé to, že je vlastníkom rodinného domu, motorového vozidla a
manželka je zamestnaná v spoločnosti M.I.S. SLOVAKIA s.r.o., Vranov nad Topľou so zárobkom 350.-
EUR mesačne, čo znamená, že majetkové pomery žalobcu v pomere k výške jeho povinnosti zaplatiť

trovy konania nezakladajú dôvod aspoň čiastočného nepriznania trov konania žalovanému.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.