Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711212345
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711212345.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní, vo veci oprávneného: Tatra banka, a.s.,
Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený: Advokátska kancelária MCGA legal,
s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume
804,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k.

18Er/3209/2011-14 zo dňa 22.11.2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou č.k. 18Er/3209/2011-14 zo dňa
22.11.2011okresnýsúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie

z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok v rozhodcovskom konaní obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, a teda exekučný titul je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so
zákonom. V odôvodnení okresný súd uviedol, že v exekučnom titule bola uložená povinnosť povinnému
zaplatiť sumu 804,31 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 49,92 eur, náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 136,87 eur. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že oprávnený dňa

05.04.2007 súhlasil so žiadosťou povinného a vydal mu platobnú kartu a poskytol úverový rámec vo
výške 663,88 eur. Vzhľadom k tomu, že si povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, oprávnený
uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, pričom exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave sp. zn. II/2011-496 zo dňa 28.03.2011.

Exekučný súd vyhodnotil, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná

sa o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa musia aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Normy
spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanovenia aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, preto sa
použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“.

Podľa odseku 6 Vyjadrenia žiadateľa - držiteľa celkového úverového rámca žiadateľa - držiteľa
dodatkovej Karty obsiahnutého v zmluve, sa povinný a oprávnený dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli z
tejto zmluvy alebo v súvislosti v ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave jedným

rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.

V odôvodnení okresný súd ďalej uviedol, že v danej veci na základe vopred stanoveného rozsahu
rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súdzvolený oprávneným. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je možné
vyhodnotiť aj v exekučnom konaní, bola vyjadrená Súdnym dvorom v rozsudku C-40/08, podľa ktorého
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky
uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo zákonom ukladá (v

tomto prípade ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu
vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž
prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného
konania žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby bolo

zrušené napadnuté uznesenie a aby bolo žiadosti súdneho exekútora vyhovené. Oprávnený súhlasí s
argumentáciou, že rozhodcovská doložka by naplnila text zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovskú doložku nie je možné označiť ako
neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská zmluva zodpovedá požiadavke zákona, aby práva spotrebiteľa
boli chránené, keď právomoc okresných súdov, domáhajúc sa svojich práv vyplývajúcich z úverovej

zmluvy nie je vylúčená a naopak ju rozhodcovská doložka priamo uvádza. Aplikáciou názoru súdu
by došlo de facto k vylúčeniu akejkoľvek možnosti prejednať spory v spotrebiteľských veciach pred
rozhodcovským súdom. Oprávnený namietal aj aplikáciu smernice, keďže tá nie je zdrojom právnej
úpravy. Eurokonformný výklad je podľa oprávneného v rozpore s vnútroštátnym právom a zasahuje do
ústavou zaručených práv a spôsobuje právnu neistotu. Dňa 17.01.2012 oprávnený doplnil odvolanie a

pripojil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/333/2011-45 zo dňa 30.09.2011.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), predložil na rozhodnutie odvolaciemu
súdu. Uviedol, že vyšší súdny úradník rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora - udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského

súdu. Z predložených listín nevyplýva, že banka si preukázateľne splnila zákonnú povinnosť poučiť
klienta (povinného) o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy (doložky), nevyplýva
ani oprávneným tvrdená skutočnosť, že povinný mal možnosť voľby vybrať si medzi rozhodcovským
konaním a konaním pred všeobecným súdom - vychádzajúc z vyjadrenia žiadateľa úverového rámca
a držiteľa kreditnej karty. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, súd prijal záver, že v danom

prípade išlo o štandardnú formulárovú zmluvu a že oprávnený poskytol úver v rámci vykonávania svojej
obchodnej činnosti a túto službu povinný prijal ako spotrebiteľ. Znenie rozhodcovskej doložky, ktorá
neobsahuje dodatok a možnosti riešenia sporov aj všeobecnými súdmi, môže u spotrebiteľa ako osoby
neznalej práva evokovať, že všetky spory sa musia riešiť výlučne pred rozhodcovským súdom.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 zákona NR SR
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazujeaj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej

vykonateľnosti. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d), ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, môže
byť exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom súd je oprávnený
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v
štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd prehliadne túto
svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského

konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul.

Odvolací súd poukazuje najmä na to, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dňa 05.04.2007, pričom oprávnený zmluvu uzavrel ako podnikateľ v rámci predmetu svojho podnikania
a povinný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne v súlade s ust.
§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka treba dotknutú zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú
zmluvu. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné.

Súd sa nestotožňuje v odvolaní namietanou nesprávnou aplikáciu úniového práva okresným súdom.
Argumentácia eurokonformným výkladom, ako ju uviedol okresný súd, odkazujúc na znenie smernice,
je len podporná. Okresný súd neuviedol, že by rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské
zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia
rozhodcovskej doložky a čiastočne aj jej samotnej znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na

vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu
s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa
o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaní. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach

a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný
spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce
z vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, na ktoré rozhodcovská doložka odkazuje. Odvolací súd
má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku

rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten
je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Ak za takéhoto stavu oprávnený
poukazuje na nečinnosť spotrebiteľa, odvolací súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry
súdneho dvora.

Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06.10.2009

Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu

nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného tituluvydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola
neplatná.

Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na

vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá

exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má,
exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil
súd prvého stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou

zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie rozhodcovskej doložky nevylučuje konanie na súde,
avšak okolnosti jej uzatvorenia (nevýrazná súčasť všeobecných obchodných podmienok) a jej znenie
(nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia sa rozhodcovskému konaniu) spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a teda v danom prípade je rozhodcovská

doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto
je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm.
c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými
môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada
(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva"
alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných

účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia
strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a
tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym ustanoveniam dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvého stupňa postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia,

lebo rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc a teda nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Správnym rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto okresný súd
neodňal opravnému možnosť konať pred súdom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadnetrovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd
účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.