Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. apríl 2010

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/154/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407218472
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2010:1407218472.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa: H..

R.. C. S., Z.., bytom F., Q. Y. XX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Kupcovou, PhD., advokátkou, Bratislava,
Blagoevova 10, proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Bratislava, Panónska cesta 9, IČO: 31
347 291, zastúpenému JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Bratislava, Liptovská 2/A, o ochranu
osobnosti

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý v lehote 15 dní zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume
66.387,83 Eura a náhradu trov konania 10.660,52 Eura na účet Mgr. Zuzany Kupcovej, PhD., Bratislava,
Blagoevova 10.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.07.2007 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na uverejnenie

ospravedlnenia nasledujúceho znenia:

„OSPRAVEDLNENIE C. S., T. U. L. C.

v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XVII., č. 22 z 1. júna XXXX sme na str. XXX - XXX
uverejnili článok pod názvom „V.?“. V tomto článku, ktorý sa týkal výmeny auta C. S.,L.XXX, C., sme
nS., v časti s názvom L., oM.U. uverejnili nasledovnú informáciu: „Ten, keď zistil, že si ho chceme vo
vynovenom modeli Y. zvečniť, zaútočil na nás slovníkom hodným skutočného A.. Za všetky vyjadrenia
azda len jedno - pred X,XXX.XXX,-nás označil za špinavých hajzľov“.

Zároveň navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2,000.000,- Sk, t.č. 66.387,83 Eura z
titulu nemajetkovej ujmy a ochrany osobnosti.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť, pretože navrhovateľom označené

údaje zverejnené v článku sú pravdivé. Súd aj v konaniach 4C 155/2007 a 16C 155/2007
rozhodol o ochrane osobnosti a nemajetkovej ujme navrhovateľa za totožný výrok ktorý je predmetom
tohto konania a túto skutočnosť možno hodnotiť ako prekážku res judikáta pri hodnotení následkov ktoré
popisuje navrhovateľ vo všetkých svojich žalobách rovnako.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 154/07 - 165 zo dňa 20.03.2008 súd zaviazal
odporcu aby v najbližšom čísle spoločenského týždenníka PLUS 7 dni pripravovanom po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku uverejnil ospravedlnenie v znení, ktoré je uvedené vo výroku tohtorozsudku. Zároveňbolodporcazaviazanýzaplatiťnavrhovateľovinemajetkovúujmuvsume2,000.000,-
Sk a náhradu trov konania. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 152/08 - 247 zo dňa
26.05.2009 odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporcu

uverejniť ospravedlnenie voči navrhovateľovi potvrdil. Vo zvyšku teda v časti týkajúcej sa náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na nové
konanie. Dôvodom zrušujúcej časti rozsudku bol v tejto časti nepreskúmateľný rozsudok pre nedostatok
dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XVII., číslo XX, z

1. júna XXXX bol na strane XXX-XXX uverejnený článok „V.?“, kde v časti na strane XXX s názvom „C.“
sa uvádzalo: „Škoda však, že podobným šarmom ako jeho hovorkyňa nedisponuje aj pán M.Ten, keď
zistil, že si ho chceme vo vynovenom modeli D zvečniť, zaútočil na nás slovníkom skutočného
štátnika. Za všetky vyjadrenia azda len jedno - pred Y. nás označil za špinavých hajzľov.
Od svojej hovorkyne, čo sa týka komunikácie s médiami, sa má ešte čo učiť. Podľa navrhovateľa
citovaná časť článku je nepravdivou informáciou, ktorou odporca zasiahol do jeho osobnostného

práva. Vzhľadom na rozsah zásahu a negatívny dopad na osobu navrhovateľa a ďalšie
rozširovanie nepravdivej informácie žiadal navrhovateľ popri písomnom ospravedlnení aj nemajetkovú
ujmu. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že odporca mohol predísť tomuto sporu, keby reagoval na
jehožiadosťoopravunepravdivejinformáciepodľa§19anasl.tlačovéhozákona. Navrhovateľpoukázal
na tú skutočnosť, že sa nejedná o prvý zásah odporcu do jeho práv na ochranu osobnosti. Jedná sa už

o desiatu vec a zatiaľ bol navrhovateľ vo všetkých úspešný. Podľa odporcu tvrdenia uvedené v citovanej
časti článku boli pravdivé. Z výsluchu svedkyne R. U. súd zistil, že niekoľko dní predtým bola spolu s
fotografom na úrade vlády, kde si fotograf všimol, že navrhovateľ by mal mať nové auto. Od šéfredaktora
dostali pokyn, aby túto skutočnosť preverili. Preto išlina ďalší deň k domu navrhovateľa. Niečo po 6.
hodine ráno fotograf U. odfotil motorové vozidlo navrhovateľa a zistili, že sa jedná o to isté motorové

vozidlo, ktoré parkovalo pred úradom vlády. Následne sa rozhodli, že si počkajú na navrhovateľa. Aby
nezavadzala fotografovi, sadla si dozadu do ich motorového vozidla. Asi po 3 hodiny fotograf upozornil
svedkyňu, že ide navrhovateľ a začal ho fotiť. Fotograf ju upozornil, že asi navrhovateľ ide k nim. Keď
navrhovateľ k ním došiel motorovým vozidlom, otvoril okno. Na čo otvoril okno aj kolega, ktorý sedel
na mieste šoféra. Navrhovateľ sa spýtal, či máme nejaké problémy. Kolega mu odpovedal, že nemajú

žiadne problémy, že si robia svoju prácu. Na to sa navrhovateľ vyjadril, že sa môže na takú prácu
vysrať, prečo otravujeme súkromné osoby. Potom sa spýtal, odkiaľ sme a keď zistil, že z Plusky, vyjadril
sa, že hajzli špinavý a odišiel. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či tam bol navrhovateľ sám, alebo nie,
ale od kolegu vedela, že ide so synom. Svedkyňa nevedela povedať, kedy došlo k týmto udalostiam.
Mohlo to byť v polovici mája XXXX, vo štvrtok. Svedkyňa urobila predmetný článok za pomoci kolegov

a opísala len čo sa stalo. Z výsluchu svedka U. U. súd zistil, že u navrhovateľa si všimli, že vymenil
motorové vozidlo a preto si ho chceli vyfotografovať spolu s týmto vozidlom ako do neho nastupuje.
Spolu so svedkyňou tam prišli ráno. Najskôr prišiel k motorovému vozidlu navrhovateľ a jeho syn a tento
aj upozornil navrhovateľa, že sú tam aj so svedkyňou. Navrhovateľ vycúval svoje motorové vozidlo a
zastal. Otvoril okienko a spýtal sa ho, či máme nejaké problémy. Túto otázku zopakoval viackrát. Ja

som mu povedal, že nemám žiadne problémy, že si robím prácu. Na čo sa navrhovateľ vyjadril v tom
zmysle, že na takú prácu sa môže vysrať. Prečo otravujeme súkromné osoby. Položil si otázku odkiaľ
sme a odpovedal si, že asi z Plusky a potom sa vyjadril, hajzli špinaví a potom odišiel. Navrhovateľ
parkoval na druhej strane cesty domu, kde býva. Svedkovia boli na druhej strane cesty v motorovom
vozidle, asi tak vo vzdialenosti 10 metrov. Podľa svedka táto udalosť sa mala stať XX-teho neviem

koľkého, t.j. v roku XXXX. Súd vykonal aj dôkaz nahliadnutím do nottebucku svedka U., ktorý
poukázalnato,žekaždýdigitálnyobrázokvoformáteJPGmáinformáciuosvojompôvodeatechnických
parametroch a preto z tohto obrázku je možné zistiť, kedy bol robený, dátum a čas. Svedok v predmetný
deň robil väčšie množstvo fotografií. Odporca založil do spisu fotografie pod číslom listu 135 až 145
spisu, ktoré po porovnaní s fotografiami v laptope mali byť robené dňa XX.XX.XXXX v rozmedzí od

6.41.10 do 6.42.26. Z výsluchu svedkov súd zistil, že zvukový, ani iný záznam s navrhovateľom nebol
robený. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C 155/2007 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
03.02.2009č.k.4C155/2007-263vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.12Co71/2009
zo dňa 14.05.2009 bol odporca zaviazaný v najbližšom čísle denníka PLUS 1 Deň pripravovanom
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť ospravedlnenie navrhovateľovi za nepravdivú

informáciu, že navrhovateľ redaktorom týždenníka PLUS 7 DNÍ pred svojim XX-ročným synom nadával
do špinavých hajzľov. Slovný incident medzi U. a redaktormi týždenníka sa odohral vo chvíli, keď hochceli prednedávnom nafotiť pri novomC. na ktorom jazdí. RozzúrenýS. neudržal emócie na uzde a z
úst mu vyšli slová o špinavých hajzľov. Redaktora týždenníka PLUS 7 DNÍ nazval špinavými hajzľami.
Súd zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 66.387,84 Eura.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.06.2009.

V zmysle § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu
práva došlo.

Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba voči osobnosti

ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol spôsobiť ujmu. Predmetnom ochrany je osobnosť
fyzickej osoby v jej celistvosti, preto čiastkové osobnostné práva sú chránené len v rámci celkovej
ochrany osobnosti. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak ako vyplýva zo zákona je aj
časť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch a to jednak vo vzťahu k spoločnosti, a
jednak vo vzťahu k ostatným občanom. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol

objektívne spôsobilý privodiť ujmu osobnosti občana. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym
konaním, či prejavmi. Vždy treba skúmať za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv, či
povinnosti ku konaniu, či prejavu došlo. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie
alebo obvinenie ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ. Skutočnosť, či pôvodca
zásahu si bol vedomí nepravdivosti svojho tvrdenia alebo išlo o nedbalé preberanie poznatkov a ich

rozširovanie je bezvýznamná. Treba však rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom
rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním smeruje.
Kritika je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti
a z nich vyplývajúce závery, že kritika je primeraná obsahovo aj formou. Osobitne treba posudzovať
kritiku verejne činných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb verejne činná osoba sa nevyhnutne a

vedome podrobuje dôkladnej kontrole každého svojho slova a činu zo strany širokej verejnosti, ako aj
zo strany novinárov a preto musí preukázať vyššiu mieru tolerancie. Na uplatnenie práva na ochranu
osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči ktorej neoprávnený zásah smeroval a
ktorý jej mohol spôsobiť ujmu. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie
satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah

zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Rozlišujeme satisfakciu morálnu a satisfakciu
finančnú. Nemajetkovú ujmu v peniazoch môže súd priznať, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy ktorá však nemôže byť svojvôľou.
Zákon ustanovuje súdu prihliadnuť na dve hľadiská a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy ako aj

na okolnosti za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. V prípade, že došlo k zásahom do
osobnostných práv prostredníctvom tlače, alebo televízie, treba vychádzať z toho, že zásah mal širokú
publicitu.

V zmysle § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že došlo k neprimeranému zásahu
do osobnostných práv navrhovateľa. O návrhu v časti povinnosti odporcu sa písomne ospravedlniť
bolo právoplatné rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 154/04 - 165 zo dňa

20.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 152/08 - 247 zo dňa 26.05.2009.Odporca v svojom článku pod názvom „V.?“ v časti s názvom „C.“, uviedol nepravdivú informáciu, keď
medzi iným uviedol, že navrhovateľ zaútočil na nich slovníkom hodným skutočného štátnika. Za všetky
vyjadrenia azda len jedno - pred XX-ročným synom Y. nás označil za špinavých hajzľov.

Vzhľadom na túto skutočnosť je nesporné, že sa nejednalo o kritiku, pri ktorej by odporca snáď
použil aj expresívnejšie výrazy, ale o nepravdivú informáciu. Z výsluchu svedkov R. U. a U. U. nebolo
nesporne preukázané, že k udalosti, ktorá bola popisovaná v článku, skutočne došlo. Výpovede svedkov
boli nepresné, čiastočne si vzájomne odporovali, čo pri svedkoch, ktorí sedeli v jednom motorovom
vozidle, nie je možné akceptovať. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo právoplatne rozhodnuté

o základe nároku navrhovateľa a to o poskytnutí satisfakcie zo strany odporcu. Predmetné výroky
navrhovateľa, ktoré mal uviesť podľa odporcu sú podľa názoru súdu spôsobilé zasiahnuť do chránených
práv navrhovateľa. Nielen pre to, že boli zverejnené tlačou, ale aj tým, že získali širokú publicitu aj
ohlas v ďalších médiách. Takzvané výroky navrhovateľa na adresu novinárov sa stali všeobecne známe
ako aj nepriaznivý ohlas ktoré spôsobili. Súd vyhodnotil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ je politik a
že miera tolerancie by mala byť na jeho strane podstatne vyššia ako u ostatných fyzických osôb. Toto

sa však týka predovšetkým kritiky a práva verejnosti na poskytovanie pravdivých informácií. V tomto
smere,aniupolitikaniejemožnétolerovaťakúkoľveknepravdivúinformáciu.Navyševýrokšpinavíhajzli
pred svojim maloletým synom nemôže súd vyhodnotiť ani ako prípadnú negatívnu reklamu zo strany
navrhovateľa, skôr musí prihliadnuť na tú skutočnosť, že odporca pri nepravdivom výroku zneužil aj
osobu maloletého syna navrhovateľa na zvýšenie efektu informácie pre čitateľov. Nepravdivá informácia

z týchto dôvodov zasiahla navrhovateľa nielen ako politika, ktorý zodpovedá verejnosti za svoje činy a
slová, ale aj ako človeka, ktorý má svoj osobný, rodinný život. Pre rozhodnutie o nemajetkovej ujme je v
tomto prípade aj rozhodujúca tá skutočnosť, že tlač cez PLUS 1 DEŇ a SME, ktorí prevzali informáciu
uverejnenú v týždenníku 7 PLUS boli zaviazané rozsudkami Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C
155/2007 a 16C 155/07 v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Bratislave boli zaviazaní nielen na

satisfakciu, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Z tohto pohľadu je nesporné, že nepravdivá informácia
bola nielen objektívne spôsobilá spôsobiť ujmu navrhovateľovi, ale dokonca mu spôsobila ujmu. Pri
úvahách o výške nemajetkovej ujmy musel súd vychádzať aj z toho, že by bolo neprijateľné, aby ten ktorý
prvý uviedol nepravdivú informáciu neplatil žiadnu nemajetkovú ujmu, resp. že by nemajetková ujma
mala byť nižšia ako už bola poskytnutá navrhovateľovi rozhodnutiami súdov. Z tohto hľadiska uplatnená

nemajetková ujma zodpovedá všetkým kritériám pre určenie výšky nemajetkovej ujmy zodpovedá
značnej intenzite neoprávnenému zásahu, ale aj okolnostiam za ktorých došlo k zásahu do práv
navrhovateľa. Navrhovateľom uplatnená nemajetková ujma vo výške 66.387,83 Eura /2.000.000,- Sk/ je
podľa názoru súdu primeraná a zodpovedá nielen zásahu do práv navrhovateľa skutkovým okolnostiam,
ale aj osobám účastníkov. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle §§ 142 ods. 1 a 149 OSP a priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 62.000,- Sk, z 2 úkonov advokáta po
17.335,50 Sk, 1 úkonu 4.338,87, 6 úkonov advokáta po 17.382,50 Sk, 1 úkon 8.691,25 Sk, 1 úkon
advokáta 689,52 Eura /od 1.4.2009 do 12.8.2009 bola zástupkyňa navrhovateľa platiteľom
DPH/, 5 úkonov advokáta po 552,69 Eura, paušál 178,- Sk, trikrát 190,- Sk, sedemkrát 6,95 Eura, 6 krát

t.j. trovy celkovo 10.660,- Eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

.

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.