Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 3T/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010109
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314010109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci obžalovaného J. Ž., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

obž. J. Ž. , nar. XX.XX.XXXX T. W., U. X., T. Č.. XXX, K.. Č.

j e v i n n ý ,ž e :

v presne nezistenej dobe v mesiaci júl r. 2003 na presne nezistenom mieste uzatvoril ústne zmluvu o
pôžičke s R. J., na sumu 4.000,- €, ktoré manželka J. J. po predchádzajúcom súhlase dňa 11.08.2003
vybrala z pobočky VÚB a.s. v W. a následne mu odovzdala s tým, že finančnú hotovosť vráti najneskôr
do konca októbra r. 2003, avšak peniaze v dohodnutom termíne nevráti, čím R. J. spôsobil škodu v sume
169.600,-Sk (4.000,- Eur)

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu

t ý m s p á c h a l

trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3, Tr. zák., účinného do 31.12.2005,

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 248 ods.3 Tr.zák., účinného do 31.12.2005, § 53 ods.1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, na
peňažný trest vo výmere 200,- € (dvesto eur).

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.

Podľa § 229 ods.1 Tr.por., úč. do 31.12.2005, súd poškodených R. J. G. J. J., s nárokom na náhradu
škody o d k a z u j e na konanie o občianskoprávnych veciach. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal pod Pv 460/04 obžalobu na J. Ž. pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, ako

je uvedené vo výroku rozsudku.

Samosudkyňa Okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu na vec sa viažuceho vydala dňa
11.04.2014 trestný rozkaz, ktorým uložila obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého
výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a podľa § 228 ods. 1 Tr. por.
účinného do 31.12.2005 uložila obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným R. J. G. J. J. škodu v
sume 4.000,- €. Vo zvyšku postupom podľa § 229 ods. 2 Tr. por. poškodených odkázala s nárokom na

náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, v ktorom uviedol, že skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu sa nedopustil, namietal uložený trest a navrhol trestný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť
hlavné pojednávanie.

Súd vykonal hlavné pojednávanie na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov, znalca a prečítal ostatné

listinné dôkazy vrátane znaleckých posudkov.

Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov
dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný J. Ž. sa na hlavné pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol naň riadne predvolaný,
požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 207 ods. 2 Tr.

por. prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej obžalovaný uviedol, že je pravdou, že si od
poškodených požičal sumu 4.000,- €, tieto peniaze však poškodeným vrátil aj s úrokom. Konkrétne im
vrátil sumu 243.000,- Sk. Peniaze použil na vybavovanie práce v Nemecku v rámci jeho podnikania.

Poškodený R. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný ho zobral niekedy v roku 2003 do
roboty v Prahe, kde sa ho opýtal, či nemá nejaké eurá, na čo mu povedal, že má. Obžalovaný mu sľúbil,

že v prípade, ak mu požičia peniaze, zoberie ho do Nemecka do roboty. Konkrétnu sumu nepovedal,
povedal mu nech mu dá, koľko má. Následne zavolal manželke, povedal jej nech dá obžalovanému
peniaze. Obžalovaný išiel z Prahy domov a manželka poškodeného s ním išla do VÚB banky v W., kde
boli peniaze uložené. Manželka tieto peniaze vybrala z účtu v sume 4.000,- € a tieto obžalovanému
odovzdala. Obžalovaný uviedol, že peniaze vráti do 1 mesiaca spolu s úrokom asi 20.000,- Sk. Peniaze

od obžalovaného žiadal viackrát, telefón mu však nedvíhal, jedenkrát bol aj za ním na chalupe, odtiaľ
ho však vyhnal.

Svedkyňa - poškodená J. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v auguste roku 2003 prišiel obžalovaný
k nim domov s tým, že si chce požičať 4.000,- €, aby mohol do roboty do Nemecka zobrať manžela a
Š. F.. Zavolal jej manžel na pevnú linku a povedal, jej obžalovanému tie peniaze požičala. Obžalovaný

prišiel autom, sadla si k nemu do auta, odviezol ju do VÚB v W., kde vybrala 4.000,- € a tieto mu podala
do auta. Obžalovaný si ich zobral a odišiel preč. S obžalovaným neuzavrela žiadnu zmluvu, ani jej
nepodpísal žiadne potvrdenie o prevzatí peňazí. Dôverovali mu, navštevovali sa predtým. Asi o 14 dní
prišiel obžalovaný opäť, pýtal peniaze, že čo mu dali je málo, za to robotu v Nemecku nevybaví. Vybrala
peniaze zo stavebného sporenia a obžalovanému dala sumu 240.000,-Sk, ktoré však obžalovaný vrátil

asiomesiacalebodva.Popodanítrestnéhooznámeniaimzavolal,abyišliknemunaR.,kdeimpovedal,
aby rukou napísali, že mu nič nepožičali. Za obžalovaným bola opakovane doma, kde však má veľa
psov, nemohli sa k nemu dostať, keď aj vyšiel vonku, vulgárne im nadával.

Svedkyňa D. O. - dcéra poškodených k veci vypovedala, že k pôžičke 4.000,- € sa nevie vyjadriť, vie len
uviesť, že stretla obžalovaného na pošte v Č., kde jej obžalovaný povedal, že podplatí právnikov, abytie peniaze nikdy nedostali. Vie, že tieto peniaze obžalovaný nevrátil, rodičia sa s ním chceli aj stretnúť
a dohodnúť sa v dobrom, s ním sa však nedalo. V ostatnom sa vyjadrovala k pôžičke v sume 240.000,-
Sk, ktorú obžalovaný vrátil.

Svedok Š. F. k veci uviedol, že aj od neho obžalovaný žiadal požičať 50.000,- Sk, ktoré však nemal,
pričom počul ako následne pýtal peniaze od poškodeného. Taktiež počul ako poškodený telefonoval
domov žene, aby vybrala peniaze z banky a dala ich obžalovanému. Peniaze mali byť podľa vyjadrenia
obžalovaného na vybavenie práce v Nemecku. Nemá vedomosť dokedy mali byť poškodenému vrátené,
ani či sa jednalo o úročnú alebo bezúročnú pôžičku.

Svedkyňa J. D. vypovedala, že bola v banke v tom čase, keď poškodená vyberala peniaze, videla

odparkované vozidlo, v ktorom sedel obžalovaný, pričom videla, ako mu poškodená odovzdala nejaký
balíček. Následne sa stretla s poškodenou, ktorá jej povedala, že si obžalovaný od nej požičal peniaze.
Taktiež jej poškodená uviedla, že obžalovaný si od nej požičal viac peňazí, časť jej vrátil a časť nie.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to:

Čestné prehlásenie poškodených (č.l. 20), podľa ktorého si poškodení s obžalovaným veci vyjasnili, že

mu obžalovaný dlhuje peniaze bol omyl. Žiadajú o ,,stornovanie“ ich výpovedí a zastavenie trestného
stíhania voči obžalovanému.

Konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným R. J. (č.l. 38 - 39), podľa ktorej, obžalovaný
využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Potvrdenie VÚB, a.s., (č.l. 46, 47) podľa ktorého 17.06.2003 uskutočnený výber z účtu poškodenej J. J.

v sume 4.100,- € a dňa 27.08.2003 v sume 240.000,- Sk.

Podľa oznámenia Národnej banky Slovenska (č.l. 48) kurz eura stred k slovenskej korune platný ku dňu
11.08.2003 predstavoval 41,685 Sk / 1 Eur.

Podľa odpisu z registra trestov GP SR ( č.l. 101) obžalovaný doposiaľ 5 krát stál pred súdom (2 x v
Českej republike), hľadí sa však na neho ako keby nebol odsúdený.

Prokurátor navrhol obžalovaného uznať za vinného majúc za preukázané, že skutok sa stal tak ako je
uvedené v obžalobe, a obžalovanému navrhol uložiť podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Splnomocnenec poškodeného navrhol obžalovaného zaviazať k náhrade škody v sume 4.000,- €.

Obhajca obžalovaného žiadal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko tento sa cíti nevinný.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten,
kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Aby mohol byť prijatý záver o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu,
musí byť preukázané, že páchateľ si prisvojil vec, ktorá mu vôbec nepatrí, alebo mu nepatrí výlučne

za predpokladu, že s ňou nakladá ako s vlastnou alebo spôsobom, ktorý je vyhradený výlučnému
vlastníkovi, t.j. bez ohľadu na ostatných spoluvlastníkov, resp. ako keby patrila iba jemu samému, pričom
musí ísť o vec, ktorá mu bola zverená, teda s uvedenou vecou by mal nakladať určeným spôsobom.Zároveň podľa § 130 ods. 3 Trestného zákona, zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec
vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov
plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel

alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

Ako je z vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona zrejmé, pre naplnenie zákonných znakov
skutkovej podstaty prečinu sprenevery, sa vyžaduje preukázanie konania páchateľa, ktorý s cudzou
vecou, ktorá mu bola daná do dispozície za určitým účelom, naloží v rozpore s účelom určenia, t. j.
páchateľ s cudzou vecou nakladá ako s vlastnou, ako by bola jeho, t. j. možno dedukovať, že si ju de

facto prisvojil a samozrejme páchateľ musí spôsobiť aj predpokladaný následok, t. j. škodu na cudzom
majetku. Pokiaľ ide o samotnú zverenú vec, ako je to vyššie uvedené, musí ísť o vec vo vlastníctve inej
osoby, ktorá je daná do dispozície páchateľovi za účelom určitej dispozície, môže ísť napr. o zverenie
motorovéhovozidla,čiinejvecinaurčitýčasaleboozverenietovaruzaúčelompredaja,aleboozverenie
konkrétnej veci za účelom jej následného odovzdania inej osobe a podobne, kde osobe, ktorá takúto
prevzala vzniká povinnosť vec vrátiť, prípadne vydať ekvivalent zverenej veci (peniaze za tovar na

predaj), alebo vec odovzdať určenej osobe. Je teda zrejmé, že ide o vec, ktorú je možné identifikovať a
to či už určitým spôsobom alebo ekvivalentom hodnoty (tržba).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo
výroku rozsudku, majúc za preukázané, že obžalovaný si prisvojil finančnú hotovosť, ktorá mu bola
zverená poškodenými za účelom vybavenia práce v Nemecku, pričom túto použil pre vlastnú potrebu,

čím spáchal žalovaný trestný čin. Prevzatie finančnej hotovosti obžalovaným mal súd preukázané najmä
z výpovede poškodených, ale aj z výpovede svedkyne J. D., ktorá videla ako obžalovaný prevzal pred
bankou v W. nejaký balíček od poškodenej J. J., ktorá predtým peniaze vyberala z banky. Nepriamo
konanie obžalovaného preukazuje aj svedok Š. F., ktorý počul ako obžalovaný pýta od poškodeného
peniaze, rovnako počul ako poškodený R. J. telefonuje manželke, aby vybrala peniaze z banky a tieto

odovzdala obžalovanému. Obranu obžalovaného, že peniaze poškodeným vrátil, súd považoval za jeho
obhajobu a tejto neuveril, na základe vyššie uvedených dôkazov, majúc za preukázané, že táto bola
výpoveďami svedkov a poškodených vyvrátená.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku

sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovaného J. Ž. uznal za vinného zo spáchania trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj
možnosť jeho nápravy.

Súd musel pri výmere trestu prihliadnuť aj na faktor času a nepochybnú skutočnosť, že od spáchania
skutku uplynula doba viac ako 10 rokov, čo bolo vyhodnotené v prospech obžalovaného. Je povinnos-
ťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spô-

sobom odškodnené. Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv
páchateľa neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiaden vplyv.

Súd v danom prípade uložil po takto vykonanom dokazovaní a na podklade zistených skutočností
obžalovanému peňažný trest vo výmere 200 eur, pričom súd je toho názoru, že pri zvážení všetkých
podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim. Súčasne súd ustanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 10 dní, pre prípad, že by výkon trestu mohlo byť úmyselne zmarený.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie
povinnosti na náhradu škody podklad alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škodypotrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho
pretiahlo, súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne pred iným
príslušným orgánom.

Pokiaľ ide o nárok poškodených na náhradu škody súd poškodených R. J. G. J. J. odkázal na konanie
o občianskoprávnych veciach, nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti náhrady škody, resp. by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti náhrady škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.