Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112202329
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112202329.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti odporkyni A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D., časť K., K. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom

Motykom, advokátom, Advokátka kancelária so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 84,47 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 14C/170/2012 - 43 zo dňa 07. 08. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na náhrade trov konania sumu 19,38 EUR na účet právneho zástupcu advokáta JUDr.
Ambróza Motyku, na presne špecifikovaný účet v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, z r u

š u j e a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. z dôvodu späťvzatia
návrhu na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s.
p., pretože navrhovateľ vzal návrh späť, teda procesným spôsobom zavinil zastavenie konania. Je preto

povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vyčíslené v súlade s vyhl.
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Vzhľadom k tomu, že u vedľajšieho účastníka
na strane odporcu sa podľa okresného súdu jedná o opakované a právne nenáročné podanie na tunajší
súd v obdobných veciach, súd v zmysle § 150 ods. 1 OSP priznal vedľajšiemu účastníkovi 1/3-inu z
požadovaných trov, teda celkove sumu 19,38 eur. Zároveň rozhodol o tom, že navrhovateľovi vracia časť

kolkovými známkami zaplateného súdneho poplatku v sume 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava, v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa prvej vety § 146 ods.
2 OSP práve jemu vznikla povinnosť uhradiť odporkyni, resp. z vyššie uvedených dôvodov i vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporkyne, podal odvolanie navrhovateľ v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods.
1 veta prvá OSP). Odôvodnil ho tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „ Združenie“), ktorým je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšiehoúčastníka. Zdôraznil, že nevidí význam nie vo vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ale v jeho
právnom zastúpení, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Nemožno ani vyhodnotiť, že by právny zástupca vedľajšieho účastníka poskytol právne služby,

ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné Združenie
bez právneho zastúpenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, samotné Združenie má v
radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Vyjadril názor, že ak sa Združenie rozhodne
využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z
vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Konaním vedľajšieho

účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia tak potom dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať i použitím
ustanovenia § 150 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a
v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
neprizná.

Proti uzneseniu okresného súdu, tiež proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporkyne, podal odvolanie aj vedľajší účastník v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods.
1 veta prvá OSP). Odôvodnil ho tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak tvrdí, že
vedľajší účastník v obdobných veciach podáva opakované a právne nenáročné podania. Za zdanlivou
jednoduchosťou sporov sa však skrýva enormné množstvo práce a vynaložených prostriedkov, ktoré
táto zdanlivá jednoduchosť vyžaduje. Agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj nároky na

osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali, týka sa technického zabezpečenia, pracovných
prostriedkov a pomôcok slúžiacich na jej spracovanie, vrátane adekvátnych kancelárskych priestorov.
Združenie však nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na
efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch, je realizovanie ich činnosti prostredníctvom
ochotných advokátskych kancelárií. Cieľom Združenia je to, aby sa práve táto agenda zminimalizovala,

čo dosiahne len vtedy, ak budú podporené účinné prostriedky na odradenie dodávateľov realizovať svoju
doterajšiu prax na súdoch. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka je preto aplikácia § 150 ods. 1 OSP
na danú právnu vec nenáležitá. Pre posúdenie možnosti tejto aplikácie je podľa vedľajšieho účastníka
podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v
priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolnosti,

za ktorých žalobca plošne na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných
podmienok, po použití nekalých obchodných praktík a premlčané pohľadávky, nedávajú predpoklad pre
aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. V spotrebiteľských veciach preto ust. § 150 ods. 1, ale aj § 150 ods. 2
OSP nie je možné aplikovať za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nárok po použití nekalej obchodnej praktiky, prípadne nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v

konaní úspešný. S poukazom na uvedené trval na tom, že má nárok na plnú náhradu trov konania.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľ je
povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 285,22 eur. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s právnou argumentáciou
vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil a

požiadal súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré v písomnej forme pripojil k
odvolaniu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho

účastníka podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil , pretože nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu. V tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 OSP.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods.
1 OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu, a to pred prvým

pojednávaním. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania po oznámení
o vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 29. 02. 2012. Následne bol okresnému súdu
doručený odpor vedľajšieho účastníka, a to dňa 02. 05. 2012.V odpore podanom vedľajším účastníkom,
tento vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatnenej žalobou, pretože žaloba
bola súdu doručený dňa 27. 01. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Zároveň namietal i nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľa, pretože zmluvu o postúpení pohľadávok na navrhovateľa zodňa 05. 09. 2008 považoval za neplatnú. Navrhol preto žalobu navrhovateľa zamietnuť. Po doručení
predmetného odporu navrhovateľovi, tento podaním zo dňa 30. 07. 2012, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 06. 08. 2012, vzal návrh späť v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
ajto,žeúčastníkkonania,ktorývkonaníuspel,mázásadneprávonato,abysamunahradilivšetkytrovy,

ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo
na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok
na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou

alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v
zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však
nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý
úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania

(vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej
odporkyni prostredníctvom Združenia, ktoré v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom a po doručení

platobného rozkazu podal voči nemu v zákonnej lehote odpor, v ktorom dôvodne vzniesol námietku
premlčania. Až na základe písomne podaného odporu vedľajšieho účastníka voči platobnému rozkazu
došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je
stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie
je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže

zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom,
že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na

právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší
účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho
právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby
možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne,
nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania
pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku vzal späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal
zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany
spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd preto považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné,

pretože v danom prípade možno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na
rozhodnutie súdu.

K námietke navrhovateľa v odvolaní, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, odvolací

súd poznamenáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v
prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda ak sám zastavenie konania
zavinil.Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a tieto priznal ako
účelné, postupoval vecne správne.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého je v danej veci
dôvodná aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP. Odôvodnenie tejto aplikácie okresným súdom spočívajúce
v tom, že: „u vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa jedná o opakované a právne nenáročné
podanie na tunajší súd v obdobných veciach, preto mu súd v zmysle § 150 ods. 1 OSP priznal len 1/3-
inu z požadovaných trov“ je argumentáciou, ktorá by bola dôvodná, ak by z konania a jeho priebehu
nevyplývali i ďalšie okolnosti, ktoré okresný súd nevyhodnotil. Významnými z hľadiska aplikácie tohto

ustanovenia sú najmä okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníka v priebehu
konania a pod. Vedľajší účastník na strane odporcu, resp. odporca, spor v danej veci nevyvolal, naopak,
ako bolo uvedené už vyššie, k vzniku trov konania a nehospodárnosti konania došlo práve podaním
návrhu, ak bol tento následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda sám navrhovateľ
zastavenie konania zavinil. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s aplikáciou ust. § 150 OSP, pokiaľ

bola okresným súdom odôvodnená výlučne a len dôvodom, že u vedľajšieho účastníka ide o opakované
a právne nenáročné podanie v obdobných veciach. Táto skutočnosť sama o sebe je pre aplikáciu ust. §
150ods.1OSPnenáležitá.Opakovanéaprípadneimenejnáročnépodaniavedľajšiehoúčastníkasúlen
reakciou na opakované, často nedôvodné návrhy, ktorými navrhovateľ uplatňuje nároky z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne pohľadávky premlčané, ako je tomu i v tomto prípade.

Pokiaľ ide o zákonnú dikciu obsiahnutú v ust. § 150 OSP vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, a
to, že musia byť v danom prípade pre aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného
zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto
zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať tak v charaktere určitého
druhu konania, alebo môžu vyplývať z určitej procesnej situácie. Druhá oblasť možnej aplikácie

moderačného oprávnenia sa týka sociálnych aspektov účastníkov konania. Dochádza k nej vtedy, ak by
z prierezu konania vystupovala do popredia konkrétna okolnosť , z ktorej je zrejmé, že povinný účastník
nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť s nepomernými
ťažkosťami. Je možné prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých
účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto mal trovy konania zaplatiť, ale treba

zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Tieto
skutočnosti však pre aplikáciu okresným súdom neboli skúmané a neboli zistené žiadne iné okolnosti,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia. Odvolací súd preto rozhodnutie
okresného súdu v napadnutom výroku zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátil vec v tomto
rozsahu na ďalšie konanie. Dôvodom je aj okolnosť, že v prípade zmeny rozhodnutia v napadnutom

výroku odvolacím súdom ( bez toho, aby účastníkovi konania umožnil vyjadriť sa k novým právnym
záverom ) by nebola zachovaná zásada dvojinštančnosti súdneho konania.

Proti ostatným výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie nebolo podané, preto v týchto výrokoch
uznesenie zostalo nedotknuté podľa § 206 ods. 3 OSP.

Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka postupovať

vo vyššie naznačenom smere, teda v prípade, ak nezistí žiadne iné okolnosti, ktoré by mohli spĺňať
charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa, prizná vedľajšiemu účastníkovi plnú náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia ( § 151 ods. 8 OSP) , ktorých vyčíslenie odvolací
súd neposudzoval aj vzhľadom na zachovanie vyššie uvedenej zásady dvojinštančnosti súdneho
konania. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v danej veci ide o drobný spor, preto je na úvahe

súdu aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p..

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 OSP ).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.