Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 23Er/5918/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209702
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Hudec
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1611209702.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci

oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176

Teplická 7434/147

921 22 Piešťany

zast.: JUDr. Peter Pečený

Námestí sv. Martina 9

908 51 Holíč

proti povinnému: J. R., r. č. XXXXXXXXXX

U. XXX

XXX XX U. na Z.

o vymoženie istiny 1.296,61,- € s príslušenstvom, zmluvnej pokuty 878,61,- €, poplatku za upomienku
3,32,- € trov konania 364,70,- €, trov exekučného konania 167,26,- € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

pod sp. zn. Ex 3083/2011 sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
JUDr. Radima Kuchtu, Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč sp. zn. PEC-UP 209/2010 zo dňa 18.mája
2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 3807151620 uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa 24.07.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Úverové zmluvné

podmienky. Uvedené úverové zmluvné podmienky v Hlave 14, § 19 ustanovili, že majetkové spory,
ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcom v rámci
rozhodcovského konania.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskomúvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm.
b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre
spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane“.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) „povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo

dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C-473/00, Zb. s.
I-10875)“.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom

komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a na spotrebiteľské
právne vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva

uzatvorená a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa
Obchodného zákonníka.

Zo slovenských právnych predpisoch treba v prvom rade aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53, odsek 1 OZ : Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), sú demonštratívnym spôsobom
vymenované neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a zároveň v § 53 ods. 4 sa upravuje,
že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonodarca teda v tomto ustanovení určuje, ktoré podmienky spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľné a

teda neplatné, ale keďže používa slovo „najmä“, nejde o konečný výpočet neprijateľných podmienok a
teda týmto dáva možnosť súdom určiť za neprijateľné podmienky aj iné ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv ako tie, ktoré sú priamo uvedené v tomto ustanovení.

Podľa §-u 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa §45, odsek 1, zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovského poriadku, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odsek 2 zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1, písmena b) alebo c).

Odsek 3 zákona, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý čiastočne zaväzuje povinného na plnenia ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnejstránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma
či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje
§ 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský

rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s
právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy. Vychádzajúc z uvedených
ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky

to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde za účelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou
rozhodcovskou doložkou teda reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. V konečnom dôsledku k takémuto
závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou
skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na

rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to
prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto
doložka, v skutočnosti vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo z
nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom.

Rozhodcovská doložka je upravená vo Všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy a sú na predtlačenom tlačive, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť,
čiže toto ustanovenie nebolo individuálne dojednané. Podľa tohto ustanovenia sa zmluvné strany
dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným
rozhodcom

Podľa právneho názoru súdu, je takáto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože nedáva možnosť
spotrebiteľovi obrátiť sa na štátny súd pri riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy a je teda neplatná.

Naviac súd zistil, že rozhodcovský súd vo svojom odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne ustanovenia
zákonov podľa ktorých rozhodoval. Nezaoberal sa ani otázkou podľa akých právnych noriem má byť

predmetný úver posudzovaný.

Okresný súd Malacky pri rozhodovaní vychádzal ajz rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, ktorý uvádza, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt"
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je

spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa. Tiež vo svojom odôvodnení uvádza, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky
(dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa.

Nakoľko súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, čo má za následok jej
neplatnosť, rozhodcovský súd teda nemal právomoc rozhodovať spory vzniknuté z vyššie uvedenej
zmluvy a teda rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom pre výkon rozhodnutia. Z tohto dôvodu,
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je v zmysle § 374 ods.4 O.S.P. prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na konajúci súd s náležitosťami odvolania podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.