Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/602/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203107
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Roľková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5612203107.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného Home Credit Slovakia, a. s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so
sídlom Námestie sv. Martina 9, Holíč, proti povinnému: M. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XX, E. O., pre
vymoženie pohľadávky 904,47 Eur s prísl., o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara,
so sídlom Exekútorského úradu Poľná 23/31, Ružomberok, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

pod sp. zn. Ex 670/2012, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

PredsúdnymexekútoromJUDr.Mgr.VladimíromZacharomsadňa21.3.2012začaloexekučnékonanie
pod sp. zn. Ex 670/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 904,47 Eur s prísl., priznanej
rozhodcovským rozsudkom č. PEC - DUO - D 138/2011 zo dňa 14. 9. 2011, vydaným

rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329/2, Holíč. Súdny exekútor v súlade s ust.
§ 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou predložil návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2012 a exekučný titul.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.Zákonné ustanovenie obsiahnuté v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu, aby už v
štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad exekučného titulu so
zákonom. Súd preto neposudzuje len formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je exekúcia

vôbec prípustná. V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní, ktoré
je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu, ktorý v
základnom konaní vydal exekučný titul, ani preskúmavať, či bol v konaní predchádzajúcom výkonu
náležite zistený skutkový stav vecí a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu tento

orgán vyvodil. Uvedená zásada je jedným zo základných princípov právneho štátu a jej hlavnou úlohou
je dosiahnuť právnu istotu vzťahov, o ktorých už bolo rozhodnuté. Tento princíp je však prelomený
zákonným ustanovením obsiahnutým v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa spomínaného
ustanovenia môže exekučný súd odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia i bez toho, aby
došlo k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Bude tomu tak, ak bolo rozhodnutie vydané vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol

súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní a nakoniec, ak rozhodcovské
rozhodnutie zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Naviac, exekučný súd po začatí exekučného konania v každom štádiu skúma či sú splnené podmienky
formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť, ktorá

umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba povinná z rozhodnutia
dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Formálna vykonateľnosť spočíva v dodržaní formy
rozhodnutia, splnení zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty
na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Z hľadiska materiálneho je
rozhodnutie vykonateľné len vtedy, ak obsahuje presnú identifikáciu oprávneného a povinného, presné

vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na
plnenie. Z ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Pre
skonštatovanie, že to ktoré rozhodnutie je vykonateľné je zároveň podstatné, či rozhodnutie vydal orgán,
ktorý mal právomoc na rozhodnutie vo veci.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania uzatvorili Úverovú zmluvu č.
3608193254 zo dňa 30. 8. 2006 na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 20.332,-
Sk. Nakoľko si povinný neplnil svoje povinnosti, oprávnený si pred rozhodcom uplatnil pohľadávku vo
výške 904,53 Eur, úrok 276,30 Eur, úrok vo výške 26,52 % ročne zo sumy 904,53 Eur od 5. 5. 2011 do
zaplatenia, poplatok vo výške 43,20 Eur a náhradu trov konania 164,68 Eur.

Rozhodca založil svoju právomoc na základe Hlavy 14, čl. 18 Úverových podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy. V zmysle tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že majetkové
spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný
rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným XX. XX. XXXX, so sídlom Sibírska 1329,
Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov

tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez
súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej
doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu
za nižšie uvedenej internetovej stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob
jej určenia je uvedený v nižšie uvedených rozhodcovských pravidlách. Zmluvné strany berú na vedomie,

že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní môžu zmluvné strany namietať
predpojatosťrozhodcu,ktoréhoustanovililenzdôvodov,oktorýchsadozvedeliažpojehoustanovenído
funkcie rozhodcu. Pre rozhodcovské konanie, vedené jediným rozhodcom, budú záväzné rozhodcovské
pravidlá a poplatkové pravidlá, obe platné ku dňu začatia rozhodcovského konania. Rozhodcovské
pravidlá, poplatkové pravidlá a zoznam rozhodcov sú publikované na internetovej stránke N..D..Q. a

súčasne sú uložené k nahliadnutiu po predchádzajúcej dohode v sídle JUDr. Radima Kuchtu.Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany uzavrú
rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže

v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú
zmluvnéstranydelegovaliprávomocrozhodnúťichspor.Rozhodovaniemajetkovýchsporovvzniknutých
z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto
rozhodcovského konania v Slovenskej republike upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre
rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude
vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených
záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje

k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej
právomoci. V prípade ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v
dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný
exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu

konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti
rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha
rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré
vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. V predmetnej veci založil rozhodcovský

súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou
podmienkou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „Občiansky
zákonník“,. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonník, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom je daná
charakterom zmluvných strán ako aj samotnej zmluvy. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv
je obsiahnutá v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zozneniaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavyplýva,ževýpočetzmlúv,ktorésúzmluvami

spotrebiteľskými je taxatívny. Naviac, právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj špeciálnu
úpravu spotrebiteľského úveru, ktorou bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon č. 258/2001 Z.
z., ktorý definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Na posúdenie skutočnosti, či sa v tom ktorom prípade jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce

akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale skutočnosť, že sa jedná o poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Podľa ust. § 3 zákona o spotrebiteľskom
úvere je veriteľom každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú

upravené v ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu,
vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ (oprávnený v exekúcii) v rámci svojej
podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme
úveru. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Trnava súd zistil, že predmetom činnosti

oprávneného je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 1 ods. 2 negatívne vymedzuje druhy zmlúv, na ktoré sa uvedený
zákon nevzťahuje. Nakoľko predmetná zmluva o úvere nespadá pod žiadnu zo zmlúv uvedených v
taxatívnom výpočte uvedeného ustanovenia, na právny vzťah medzi oprávneným a povinným treba
použiť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,

že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a tak nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky označené
ako „Úverové podmienky“. Je nesporné, že tieto podmienky povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko sú
formulované pre množstvo zmlúv uzatváraných s neznámym počtom potenciálnych spotrebiteľov.V spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy
riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Do nášho právneho poriadku sa inštitút spotrebiteľských
zmlúv dostal zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 1. 4. 2004

Občiansky zákonník. Spomínaným zákonom došlo k implementácii smernice Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá
poskytuje spotrebiteľom v rámci Európskej únie pomerne širokú ochranu. Okrem tzv. generálnej
klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca prevzal
zo smernice niekoľko definícií neprijateľných podmienok, pričom išlo o indikatívny výpočet týchto

podmienok. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo v Občianskom zákonníku medzi neprijateľnými
zmluvnými podmienkami ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Až ďalšou novelou
došlo s účinnosťou od 1. 1. 2008 (zákon č. 379/2007 Z. z.) k rozšíreniu neprijateľných zmluvných
podmienok o tie, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Charakter uvedenej neprimeranej podmienky, ako aj skutočnosť, že zákonodarca považoval
za potrebné v demonštratívnom výpočte nekalých podmienok uviesť aj toto ustanovenie, znamená, že

uvedenú podmienku je potrebné považovať za neprimeranú v každom prípade. Skutočnosť, že neúplnou
implementáciou smernice nebola do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok v Občianskom
zákonníku zahrnutá aj neprípustnosť prejednávania a rozhodnutia sporov zo spotrebiteľských zmlúv
výlučne iba pred rozhodcom, neznamená, že súd nemôže podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú
doložku uzavretú pred 1. 1. 2008. Umožňuje to ustanovenie generálnej klauzuly.

Súd pri výklade spomínanej generálnej klauzuly vychádzal aj z prílohy smernice, konkrétne bod 1.
písm. q) podľa ktorej neprijateľnou podmienkou je aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Slovenskýprekladsmernice,konkrétneformulácia„abyriešilsporyneupravenéprávnymiustanoveniami
výhradne arbitrážou“ môže zvádzať k výkladu, podľa ktorého zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať,
aby súhlasil s predkladaním sporov vzniknutých zo zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania,

ktorébyneboloupravenéprávnymipredpismi.Takýtovýkladbyvšakbolvpriamomrozporesjudikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie, ktorý konkrétne v rozsudku zo dňa 6. 10. 2009 č. 40/2008 Asturcom
Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira skonštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného

vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Zo znenia rozhodcovskej doložky v Hlave 14, čl. 18 Úverových podmienok vyplýva, že všetky spory zo
zmluvy sa budú riešiť pred jediným rozhodcom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa
podrobilrozhodcovskémukonaniu,tedakonaniu,výsledkomktoréhomábyťrozhodnutiearbitra,ktorého
si vybral vopred oprávnený. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie

exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a
právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za
účelom dosiahnutia zisku. Bezpochyby, rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych orgánov ochrany
práva, ale vo svojej podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre obchodnoprávne
vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou

rizika podnikania. Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom konaní zo sporov, ktoré
môže rozhodnúť rozhodca, nevylučuje. Občiansky zákonník však už v súčasnej dobe jasne definuje
neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne
pred rozhodcom.Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže však posúdiť
vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej

vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom
konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za
následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na
základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc. Na

základe vyššie uvedeného preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd exekučné konanie zastaví aj bez návrhu. Predmetným
rozhodnutím nie je dotknuté právo oprávneného domáhať sa zákonnou cestou svojich nárokov buď
na rozhodcovskom súde, ktorý bude mať právomoc rozhodnúť vec na základe platne uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá bude rešpektovať ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, alebo
na civilnom súde návrhom na začatie konania.

Na záver je potrebné tiež uviesť, že z predložených listinných dôkazov súd dospel k názoru, že v
rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu.
Na základe oznámenia poštového doručovateľa o neprevzatí v odbernej lehote nemohol rozhodca
uplatniť tzv. „fikciu doručenia“ a považovať zásielku za doručenú v deň, keď bola vrátená súdu, aj
keď sa povinný o tom nedozvedel. Zákon o rozhodcovskom konaní ukladá povinnosť doručiť žalobu

a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného
doručovania. Preto možno v rozhodcovskom konaní použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých
podmienokmožnopovažovaťpísomnosťzadoručenú,hocisaadresátozásielkeaninemuseldozvedieť.
Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na
ustanovenia O. s. p. Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený

v ust. § 47 ods. 2 O. s. p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým
spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. V prípade, ak doručovateľ adresáta zásielky určenej do vlastných
rúk nezastihne, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upozorní, že
mu príde doručiť písomnosť znovu a v deň a hodinu uvedenú na tomto upozornení. Ak nie je adresát
zastihnutý ani pri opätovnom doručovaní zásielky, poštový doručovateľ mu zanechá odkaz, že poštová

zásielka je uložená na pošte do konca odbernej lehoty. V prípade, ak si adresát nevyzdvihne zásielku
ani v odbernej lehote, táto sa považuje za doručenú v deň, keď sa vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa o
tom adresát nedozvie. Dodržanie uvedeného zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke.
Z predloženej fotokópie zásielky však súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu
o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie.

Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla
splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je
dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie
vyznačením právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.