Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/349/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810207894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810207894.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Z. XXXX/XX,
zastúpenej A.. P. H., B. so sídlom v D., U. XX, proti odporcovi Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D., Z. XXXX/XX, toho času bytom S., N. ulica č. XX/XX, zastúpenému A.. M. Z., B. so sídlom v S., D.
č. X, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2011, č.k. 12C/94/2010-159, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom
za obdobie od 31.05.2010 do 30.09.2011 vo výške 884,80 Eur, v 60 eurových mesačných splátkach,
spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2011, pod následkom straty výhody splátok a

zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
proti odporcovi uloženia povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 250 Eur, od podania
návrhu na súd. V predmetnej veci Okresný súd v Prievidzi rozhodol rozsudkom č.k. 12C/94/2010-137
dňa 05.01.2011, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky počnúc dňom
31.05.2010 sumou 100 Eur mesačne a zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od

31.05.2010 do 31.12.2010 vo výške 732,23 Eur, ktoré povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 60 Eur
mesačne.Vprevyšujúcejčastinávrhzamietol.Účastníkomnáhradutrovkonanianepriznal.Naodvolanie
navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 27.07.2011, č.k. 17Co/82/2011-151 zmenil
rozsudok Okresného súdu Prievidza vo výroku o povinnosti odporcu platiť na výživu navrhovateľky tak,
že uložil odporcovi povinnosť platiť na jej výživu mesačne sumou 150 Eur, počnúc dňom 31.05.2010 a

v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne Krajský súd v Trenčíne výrok rozsudku prvostupňového
súdu o nedoplatku na výživnom a o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, aby zistil výšku nedoplatku na výživnom, keďže odporca tvrdil, že po rozhodnutí
prvostupňového súdu začal výživné na navrhovateľku platiť. Súd prvého stupňa zistil, že odporca po
vyhlásení prvostupňového rozhodnutia v predmetnej veci zaplatil navrhovateľke titulom výživného spolu
sumu1.120Eur,pretozostávajúcinedoplatoknavýživnomvsume884,80Eurzaobdobieod31.05.2010

do 30.09.2011 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 60 eurových mesačných splátkach, spolu s
bežným výživným, počnúc mesiacom október 2011, pod následkom výhody splátok. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania, keď obaja účastníci boli v konaní čiastočne úspešní.Proti rozsudku, jeho výroku o trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka
prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia v sume

387,78 Eur. Vyslovila názor, že i keď mala v spore úspech len čiastočný, jej úspech bol vo výške 60 %
a neúspech vo výške 40 %, preto jej mal súd priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania v pomere
jej úspechu k neúspechu vo veci, t.j. vo výške 20 %. Poukázala na to, že odporca nemal záujem sa o
príspevku na výživnom rozvedeného manžela dohodnúť, a preto nemala inú možnosť ako brániť svoje
právo, len podaním návrhu na súd.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 os. 2 O.s.p., podľa ktorého
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o
nedoplatku na výživnom za obdobie od 31.05.2010 do 30.09.2011 nebol napadnutý odvolaním, a preto

nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o náhrade trov konania postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom
na odvolanie navrhovateľky, je potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu
nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci,

prizná sa mu tiež celá náhrada nákladov konania. Ak mal úspech len čiastočný, náhrada nákladov bude
pomerne rozdelená, alebo, ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá
právo na náhradu trov konania.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala svojím návrhom určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela v sume 250 Eur mesačne; citovanými rozhodnutiami súdov jej bol priznaný

príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 150 Eur mesačne a vo zvyšnej časti, t.j. v sume 100
Eur mesačne, bol jej návrh zamietnutý.

Z uvedeného vyplýva, že úspech a neúspech oboch strán v konaní bol v zásade vyvážený, preto
rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v súlade s ust. § 142 ods. 2 o trovách prvostupňového konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd považuje za

správne.

Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§224ods.1a§142ods.1O.s.p.tak,žeúspešnému
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151
ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .