Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Er/73/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110202750
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2110202750.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Trnava proti
povinnému PLASTIFOL, s.r.o., IČO: 36 218 090 so sídlom Marka Čulena 32, 919 43 Cífer, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Václav Kuna, so sídlom Piaristická č. 2, 949 01 Nitra, o vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť sumu 869,50 EUR a trovy exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 101344 zo dňa 22.2.2010 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril
súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu so sídlom Piaristická č. 2, 949 01 Nitra vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia

Sociálnej poisťovne v Trnave, č.k. 700-0410993809-GC04/09 zo dňa 10.11.2009.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, resp. do 3 dní námietky proti (predbežným) trovám exekúcie.
Povinný v zákonnej lehote podal námietky proti samotnej exekúcii ako aj voči trovám, ktoré následne
súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

Povinný v námietkach proti samotnej exekúcii uviedol, že k úhrade istiny došlo z jeho strany už dňa

16.3.2010 ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie na 18.3.2010 a na základe uvedeného
považuje svoj záväzok za splnený a tým pádom aj exekúciu za neprípustnú. Povinný ako dôkaz predložil
aj výpis z účtu, kde ako dátum platobného príkazu na sumu 869,50 EUR figuruje deň 16.3.2010.

Oprávnený následne vo svojom vyjadrení potvrdil skutočnosti uvádzané povinným, t.j. fakt, že povinný
uhradil dňa 16.3.2010 celú dlžnú sumu vyplývajúcu z exekučného titulu. Zároveň však oprávnený
zdôraznil, že ani splatenie celého dlhu nemá za následok neprípustnosť exekúcie, nakoľko exekúcia

začala v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 4.2.2010, t.j. pred splatením celej pohľadávky -
oprávnený teda podľa jeho vyjadrenia konal v zmysle platných právnych predpisov.

Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietky povinného proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným
dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:

Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii,
nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanienávrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný časť
pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na
vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od

vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu,
pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je
prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci
z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam

povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie
ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky
exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia
o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť
námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom

rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na
vykonanie exekúcie dňa 4.2.2010 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda
plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho by oprávnenému mohli eventuálne
vzniknúť aj počiatočné trovy exekúcie.

Ak k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle

§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie od exekúcie zo strany súdneho exekútora.
V prípade takéhoto ukončenia exekúcie sa súd jednoznačne spravuje zásadou, že oprávnenému
vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne
ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného plnenia povinným až v priebehu exekúcie.

Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie teda jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného
nazastaveníexekúcieavplnejmierepriznávajehooprávnenieuplatňovaťsvojenárokyprostredníctvom
exekúcie. Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania (a zároveň mimo
exekučného konania, t.j. dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok, vážnym spôsobom
by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už od podania samotného

návrhu a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného
konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za udelenie poverenia.

Výrok o námietkach, ktorý vyhlasuje opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť samotných námietok, je
dôležitý i z pohľadu prípadnej „náhrady trov“ prislúchajúcich povinnému (t.j. jeho regresný nárok na
náhradu súdneho poplatku), o ktorých musí rozhodnúť exekučný súd uvedený v § 45 Exekučného

poriadku na podnet povinného. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený, per analogiam aj v tých prípadoch, ak povinný
musel reálne vynaložiť trovy na zastavenie exekúcie, ktorá bola od jej začiatku neprípustná. Za takéto
trovy možno považovať najmä súdny poplatok za podanie námietok, ktorý by mal byť v prípade, ak
bola samotná exekúcia od jej začiatku neprípustná, nahradený povinnému, a to v záujme ochrany jeho

zákonom priznaných práv. Uznesenie, ktorým sa námietkam vyhovuje, je pre povinného jednoznačne
relevantným podkladom pre priznanie náhrady za podanie námietok uplatnenej voči oprávnenému.

Ak však základ takéhoto uznesenia spočíval v skutočnosti, že k plneniu zo strany povinného došlo až
po začatí exekúcie, prípadným uložením povinnosti oprávnenému nahradiť trovy povinnému, čo by bolo
logickým dôsledkom opodstatnenosti námietok (a teda úspešnosti povinného v konaní o námietkach),

by boli nepochybne poškodené práva oprávneného, ktorý podal návrh na výkon exekúcie oprávnene ana vymoženie existujúceho nároku. Výrok o opodstatnenosti či neopodstatnenosti námietok teda musí
jednoznačne zohľadňovať stav, resp. oprávnenosť nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie.

Výrok v uznesení o námietkach by mal teda v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu

zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase
začatia exekúcie trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná.

Takýto právny názor nepriamo potvrdzuje aj § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie,
prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného vyzve, aby
uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok teda predpokladá úhradu
vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia
nezakladá dôvod odôvodnenosti námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru,
že spojkou alebo sa vylučuje úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním
námietok. Ak by zákonodarca považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za

dôvod vyhovenia námietkam povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky
naopak viazal na následné podanie námietok.

Námietky povinného zo dňa 19.3.2010 boli teda podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia
exekúcie, t.j. dňa 4.2.2010 mal oprávnený voči povinnému skutočne dlh vo výške 869,50 EUR
vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Predmetnú pohľadávku

uhradil povinný až po dni jej splatnosti a až po začatí exekúcie dňa 4.2.2010. Exekúcia sa preto
začala vykonávať oprávnene, následkom čoho musí tunajší súd námietky povinného zamietnuť. Zánik
vymáhaného nároku počas exekúcie totiž nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej
prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia.

Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť,

pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu jej začatia exekúcie neprípustná, a preto na základe
preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom
rozsahu zamietol.

O námietkach proti predbežným trovám exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.