Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. august 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 850389920
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:850389920.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrichom Paľkom, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421
proti povinnej T. N., bytom T. X,. T. B., v konaní zastúpenej opatrovníkom pre konanie Mgr. Vladimírom
Gurkom, pracovníkom Okresného súdu Stará Ľubovňa o vymoženie 239,- Eur s prísl., o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduStaráĽubovňa,č.k.3Er170/2003-40zodňa18.01.2012,

o návrhu na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú v celom rozsahu a zastavil ju. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 33,23 Eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1335/2003, NZ 53568/2003,
vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 27.06.2003, v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír
uznal za povinnú dlh voči oprávnenému vo výške 165,96 Eur (5.000,- Sk) s poplatkom vo výške 92,94
Eur (2.800,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.05.2003 do zaplatenia.

Súd mal preukázané, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 08.04.2003 zmluvu o úvere č. 7220033,
súčasťou ktorej je splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

V priebehu exekúcie oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora.

Následne súd citoval ust. ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 § 323 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g),
§ 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že mal preukázané,
že v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebolaznáma ani jeho výška, nemohla povinná realizovať svoje právo a dlh uznať, ani na to splnomocniť Mgr.
Tomáša Kušníra. Uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony,
ktoré sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a to z dôvodu, že osoba konajúca na

základe plnej moci ich urobila v rozpore so záujmami povinnej. Súd poukázal na rozpor záujmu povinnej
a splnomocneného zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala povinná možnosť si zvoliť zástupcu,
pretože tento už bol v zmluve o úvere predtlačený.

Súd konštatoval, že notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, lebo nezodpovedá
požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako spôsobilú byť exekučným titulom kladú.

PoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduzodňa27.01.2007sp.zn.3Cdo164/1996,ktorýbolpublikovaný

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 z ktorého je zrejmé, že súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd zistí v ktoromkoľvek
štádiu konania, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie formálne či materiálne nedostatky

vykonateľnosti exekučného titulu, majúce za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto
skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom.

Ztýchtodôvodovsúdvyhlásilexekúciuzaneprípustnúazastavilju(§57ods.1písm.g,§58Exekučného
poriadku). Zároveň zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora z hľadiska neúčelnosti rozhodovania

o tejto otázke z dôvodu zastavenia exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení v spojení
s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak,
že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom
vo výške 33,23 Eur a to za 2 hod. účelne vynaložených na exekúciu (prijatie návrhu na vykonanie

exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie - 30 min., spracovanie žiadosti o udelenie poverenia -
35 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva - 35 min., spracovanie žiadosti o
poskytnutie súčinnosti register obyvateľstva - 20 min.) priznal hodinovú odmenu á 6,64 Eur t.j. celkom
v sume 13,28 Eur. Za 4 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie pobytu povinnej - register obyvateľstva) súd

priznal paušálnu odmenu á 3,32 Eur t.j. celkom v sume 13,28 Eur. Ďalej bola súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada hotových výdavkov z titulu poštovného vo výške 1,36 Eur, Súd zvýšil odmenu súdneho
exekútora o 20 %- nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 5,31 Eur.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom .

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého
stupňarozhodolnadrámeczverenejprávomoci,svojímpostupomodňalmožnosťúčastníkovikonaťpred
súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že exekučný
súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne. Súd nie

je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s
tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal
na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár
poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho

názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkon
práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Bol toho názoru, že všeobecný súd vo veci oprávnenéhonebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Uviedol, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de
iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké

účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci
skúmania exekučný súd teda nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

exekučného súdu o jeho právnom postavení. Zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez
existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči
povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej
vymáha. Ďalej namietal, že exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo

nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že ak povinná udelila svojmu
zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo
na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak by mali všetky náležitosti

platného právneho úkonu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy
o úvere č. 7220033 uzavretej dňa 08.04.2003, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo
výške 165,96 Eur (5.000,- Sk) ktorý sa povinná zaviazala splatiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 92,94 Eur (2.800,- Sk) v 13 dvojtýždenných splátkach po 19,91 Eur (600,- Sk) počnúc dňom
22.04.2003 (v spise na č. l. 6). Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník)

ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.

Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1335/2003, NZ 53568/2003, vyhotovená notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom dňa 27.06.2003 (v spise na č. l. 3) v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír uznal
za povinnú dlh voči oprávnenému v celkovej výške 344,61 Eur (10.382,- Sk), z toho úver a poplatok

predstavuje sumu 238,99 Eur (7.200,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.05.2003
do zaplatenia, ktorý mala povinná splatiť do 04.07.2003 k rukám oprávneného (bod 4 zápisnice).Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo
63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa

podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice.“

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak

nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní
notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej

záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinnej). Vyplýva to zo skutočnosti, že
oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo
strany povinnej. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v Bulletine slovenskej
advokácie7-8/2009nač.l.56,ktorýmboldisciplinárneobvinenýMgr.TomášKušníruznanýzavinnéhoz
disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorého sa dopustil zavineným

porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Mgr. Kušnír ako
zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ
je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť
materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj

keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje,
že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky
neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj
bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným

titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že
takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods.
1 O.s.p..

O trovách konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.

§ 251 ods. 4 a ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
lebo návrh na ich priznanie predložený nebol.

V priebehu odvolacieho konania právny zástupca oprávneného predložil návrh na prerušenie konania
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. vrátane právnej argumentácie podaného odvolania
s tým, že navrhol, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie

prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať
aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene
uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe
zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základnýchpráv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj
hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ V rámci predloženého návrhu na prerušenie konania doplnil

ďalšie dôvody podaného odvolania voči napadnutému uzneseniu. Oprávnený následne poukázal aj
na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej
sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že poukázal na ust. §
135 O. s. p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu a Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola
sťažnosť odmietnutá a predmetom posúdenia boli náležitosti notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Vo vzťahu k doplneniu právnej argumentácie podaného odvolania odvolací súd uvádza, že rozsah

a dôvody odvolania je možné dopĺňať do uplynutia odvolacej lehoty. V predmetnej veci bolo podané
odvolanie oprávneným dňa 02.02.2012 a právna argumentácia právnych dôvodov odvolania bola
predložená dňa 09.08.2012. Z tohto dôvodu na ďalšie doplnené dôvody odvolania oprávneným odvolací
súd neprihliadal v súlade s citovaným ust. § 202, § 205 ods. 3 O. s. p..

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak

rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa ust. § 251 ods. 3 O.s.p. ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh
na obnovu výkonu rozhodnutia.

K návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako osobitný
právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné
konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd

požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z
Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať
na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a
zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS

(rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnený namieta, že pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS mu súd svojim postupom bráni vo
vymožiteľnosti bežnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K tomu odvolací súd uvádza, že pre
občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú

účastníci povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť
k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola
poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Splnomocnenie, ktoré
povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania
dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznaniedlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie
ÚSSR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Navyše po oboznámení sa s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12

zo dňa 14.03.2012, na ktoré poukázal právny zástupca oprávneného odvolací súd uvádza, že z obsahu
tohto uznesenia vyplýva, aké náležitosti má notárska zápisnica o právnom záväzku podľa ust. § 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku obsahovať. Ide len o posúdenie materiálnej a formálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice, ktorá je predmetom posúdenia pri preskúmavaní exekučného súdu pri žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za

opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava
vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný
zamietnutý.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.