Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Er/377/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209060
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8708209060.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora N.. M. Y., J. Ú. H., F. XX,
oprávneného C., G..M..B.., H., C. XX, V.: XXXXXXXX, právne zastúpeného N.. I. I.Z., Z., H., C. XX, proti
povinnému Y. R., H. Š. Č.. XXX, o vymoženie sumy 336,59 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

T. Z. O. G.V., B. G., G. XX, H. H. na jeho vstup ako vedľajšieho účastníka na strane povinného z a
m i e t a .

T. Z. O. G., B. G., G. XX, H. H. na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

T. Z. O. G., B. G., G. XX, H. H. na odklad exekúcie z a m i e t a .

Exekučné konanie proti povinnému o vymoženie úrokov z omeškania 0,25 % denne zo sumy 326,63
eur od 25.12.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1.10.2008 podal súdny exekútor na Okresný súd Poprad žiadosť o udelenie poverenia na
vymoženie 336,59 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, č. k. SR 02750/08 z 15.4.2008, právoplatný dňa 19.5.2008, vykonateľný 22.5.2008, ktorým
rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 336,59 eur spolu s 0,25 % úrokom
z omeškania denne zo sumy 326,63 eur od 25.12.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume
130,29 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dňa 5. 11. 2009 podala Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov (ďalej len „Asociácia“)

podanie, v ktorom oznámila exekučnému súdu svoj vstup do konania na strane povinného a zároveň
podala návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

Svoj návrh odôvodnila tým, že v rámci uvedeného konania sa vymáha plnenie právom nedovolené.
Dodávateľ a rozhodca vôbec nepoužili komunitárne právo, ktoré má mať prednosť pred vnútroštátnou
právnou úpravou. Úroky vo výške 91,25% ročne odporujú dobrým mravom a súdy by nemali
participovať na vymáhaní nemorálnych plnení. Ďalej Asociácia uviedla, že porušenie komunitárneho

práva nadobudlo enormne veľký rozsah a že ujmu spôsobenú na spotrebiteľoch môžu vyčísliť už v
miliónoch eur. Uviedla, že súdy vymáhajú úroky a poplatky aj napriek tomu, že pri absencii RPMN toto
plnenie právo nedovoľuje vymáhať.

Do konania Asociácia chce vstúpiť v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p., a preto sa na ich strane nevyžaduje
právny záujem na výsledku konania. Ďalej tvrdí, že vedľajšie účastníctvo je prípustné aj vo vykonávacomkonaní a je v súlade so smernicami EÚ. Na druhej strane zároveň Asociácia uvádza, že v prípade, že by
bola podaná námietka na jej vstup, aby súd podal návrh na ESD k otázke prípustnosti jej účastníctva vo
vykonávacom konaní. Na koniec Asociácia žiada, aby vzhľadom na to, že každým dňom vzniká vyššia

a vyššia škoda, bola exekúcia odložená.

Podľa § 37 ods. 1, 2 zákona číslo 233/1995 Z. z. o exekučnom konaní v platnom znení, účastníkmi
konaniasúoprávnenýapovinný;inéosobysúúčastníkmilentejčastikonania,vktorejimtotopostavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak
ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu

bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 93 ods. 1 - 4 OSP v platnom znení, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých

okolností.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V uvedenej veci má súd za to, že vedľajší účastník z pojmového hľadiska nie je v exekučnom konaní
prípustný a z tohto dôvodu súd zamietol jeho vstup, ako aj jeho návrhy na zastavenie a odklad exekúcie.

Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná

a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého
výsledku konania. Práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku sporu sa viaže práve
tento inštitút. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na
víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu je, aby tretia osoba, ktorá sama osobne nemôže
vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje k jej víťazstvu, nakoľko

sa v konaní nepriamo rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Obsah rozsudku zasahuje priaznivo
alebo nepriaznivo postavenie vedľajšieho účastníka, a to v jeho v hmotnoprávnej sfére. Uvedené vyplýva
z prejudiciality právoplatných rozhodnutí. To ovplyvňuje ďalšie správanie sa vedľajšieho účastníka
(ručiteľa, poisťovňu a iných) v hmotnoprávnej sfére, poprípade vedie k vyvolaniu ďalšieho sporu.Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné
rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie má len čisto procedurálny charakter
a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky

exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť.
Súd podotýka, že k podmienkam zastavenia exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej
zásady. Navyše v exekučnom konaní sa uplatňuje zásada ochrany práv povinného. Pomoc zo strany
vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní (najmä vo fáze výkonu) nepotrebná. Z tohto dôvodu nemá
vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto, a teda ani vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2

OSP.

Taktiež exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré sa rozpadáva na viacero štádií, v ktorých
charakter je aj sporový aj nesporový (napr. dražba, rozvrh). Z tohto dôvodu, taktiež nemožno vedľajšie
účastníctvo uplatniť. V nesporovom konaní vedľajšie účastníctvo principiálne nie je prípustné, nakoľko
účastníkom je každý, o právach a povinnostiach ktorého sa rozhoduje.

Nazáverchcesúdpodotknúť,žeprincipiálnepripustenímvedľajšiehoúčastníkavexekúciibysanarušila

efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak
umožňovalo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. Preto
exekučný súd i z tohto dôvodu (mimo toho, že v tejto otázke nemá akékoľvek pochybnosti) nepredložil
vec na Európsky súdny dvor. Z podstaty exekúcie je súd toho názoru, že nemôže, aby v priebehu
exekúcie, ktorá prebieha i na právoplatne priznané opakované plnenie, konanie prerušiť, nakoľko touto

neistotou môže vzniknúť škoda, ktorá sa následne prenáša na niektorého z účastníkov. Pokiaľ to zákon
výslovne neumožňuje, nemožno ani analogicky použiť ustanovenie § 109 OSP v exekučnom konaní.

Rovnaký názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1 Cdo 106/2008 zo dňa 25.11.2008, kde
uviedol, že vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia) je
v exekučnom konaní pojmovo vylúčené.

V už naznačených intenciách súd posudzoval aj spôsobilosť vedľajšieho účastníka podať v exekučnom
konaní návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Ex. por. a návrh na odklad exekúcie podľa § 56
Exekučného poriadku. Keďže súd má za to, že v zmysle § 37 ods. 1, 2 Ex. poriadku nie je prípustné, aby
vedľajší účastník vystupoval v exekučnom konaní ako účastník konania, nie je prípustné ani podanie
návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrhu na odklad exekúcie takouto osobou v exekučnom konaní.

S poukazom na uvedené súd zamietol návrhy vedľajšieho účastníka na zastavenie i odklad exekúcie.

Súd dodáva, že uvedené skutočnosti nebránia Asociácii užívateľov služieb, aby v exekučnom konaní
konala a vystupovala za povinného ako jeho splnomocnený zástupca, ak by jej povinný v konaní udelil
riadne splnomocnenie na zastupovanie pre exekučné konanie.

Zároveň súd rozhodol v súlade so svojou rozhodovacou praxou v tomto prípade, že rozhodcovský

rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a to v časti týkajúcej sa uplatneného úroku z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 326,63 eur od 25.12.2007 do zaplatenia.

Úrok z omeškania priznaný rozhodcovským súdom súd považuje za neprimeraný a priečiaci sa dobrým
mravom. Výška úroku z omeškania 0,25 % denne predstavuje úrok z omeškania ročný (per annum)

91,25 %. Takúto výšku úroku z omeškania nemožno považovať za primeranú.

„Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najnižším
úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ (Rozhodnutie NS
ČR č. 21Cdo 1484/2004).Zexekučnéhotitulujezrejmé,žeúčastníciexekučnéhokonaniadňa20.07.2007uzavrelizmluvuoúvere,
v ktorej v bode 06 Všeobecných podmienok, poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy
predloženej žalobcom, sa zmluvné strany dojednali, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz,

zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia.

Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje úrok z omeškania v obchodnoprávnych
vzťahoch, podľa ktorého je prioritnou dohoda o výške úrokov z omeškania pre prípad omeškania dlžníka.
Výška úroku z omeškania k 25.12.2007 (prvý deň omeškania) predstavovala v prípade, že úrok z

omeškania nie je dohodnutý v zmluve, výšku 14,25% p. a. (ročne).

Dohodnutý úrok z omeškania 91,25 % ročne predstavuje hrubý nepomer, a teda rozpor s dobrými
mravmi. Pri výške úveru síce výška úroku z omeškania pri prepočte na kapitalizovaný úrok z omeškania
sa síce nejaví až taká vysoká, avšak ide tak o neprimeranú výšku úrokov z omeškania, ktorú nemožno
akceptovať ani pri tzv. drobných úveroch.

Dojednanie o výške úroku z omeškania v zmluve o úvere súd považuje za neprijateľné, v rozpore s

dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.

S poukazom na citovanú právnu úpravu (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.) súd exekúciu v časti
týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania aj bez návrhu zastavil, keď v tejto časti rozhodcovský
rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Exekútor preto bude pokračovať v ostatných častiach vymáhaného nároku ďalej v exekúcii.

Poučenie:

Proti 1. až 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti 4. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na
tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.