Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/406/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411211005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. P.
M., bytom A. XX, V. C., zast. JUDr. Martinom Vasiľom, advokátom so sídlom Nerudova 14, Košice,
proti odporcovi: V., A..P..U.., T.: XX XXX XXX, so sídlom B. XX, K., zast. Mgr. Petrom Neštepným,
advokátom, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, o zaplatenie 11.839,74 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. júna 2012, č.k. 23C
205/2011-178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia v sume 353,72 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 11.839,74 eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne od
08.06.2011 titulom zľavy z ceny diela, ktorú navrhovateľ uplatnil v dôsledku existujúcich vád krovu na
stavbe rodinného domu u odporcu ako zhotoviteľa diela, ktorý reklamáciu neakceptoval, prípadne z titulu
náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením zmluvných povinností zo strany odporcu ako zhotoviteľa
diela, a to povinnosti zhotoviť dielo riadne a včas podľa projektovej dokumentácie, pričom škoda mala
predstavovať sumu, ktorú navrhovateľ vynaložil na odstránenie vadného stavu spôsobeného odporcom.
Poukázal na ust. § 645 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že
návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že dielo bolo riadne
odovzdané a prevzaté, preto nárok na priznanie primeranej zľavy z ceny diela nepovažoval za
daný, a taktiež z dôvodu, že pri alternatívnom posúdení nároku navrhovateľa ako náhrady škody voči
odporcovi, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.414,90 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal
navrhovateľa.

Vyslovil názor, že až prevzatím a odovzdaním diela vzniká zhotoviteľovi zodpovednosť za vady
vyhotoveného diela s príslušnými následkami, preto pre absenciu podmienky riadneho odovzdania a
prevzatia diela nároku navrhovateľa na zľavu z ceny diela ako dôsledku vadného plnenia v žalovanej
výške nebolo možné vyhovieť. Skonštatoval, že odporca ukončil realizáciu stavebnej činnosti na
spornej stavbe v mesiaci október, resp. november 2010, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné.
Mal však za to, že k formálnemu ale ani k neformálnemu odovzdaniu a prevzatiu diela
v predmetnom období nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na to, že e-mail navrhovateľa odporcovi zo

dňa 17.10.2010 obsahujúci zoznam krokov, ktoré zhotoviteľ má ešte dokončiť, ako aj e-mail zo
dňa 17.02.2011, ktorým navrhovateľ vyzval odporcu k stretnutiu vo veci doriešenia stavby, na ktoré sa
navrhovateľ odvolával, nie je možné vyhodnotiť ako odovzdanie diela, k čomu nedošlo ani na osobnom
stretnutí účastníkov konania dňa 28.02.2011. Zhrnul, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že dielo
bolo riadne odovzdané a prevzaté preto jeho nárok na priznanie primeranej zľavy
z diela považoval za nedôvodný. Čo sa týka právneho posúdenia žalovaného nároku navrhovateľa
voči odporcovi ako náhrady škody, dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a
preto ho nepovažoval za preukázaný. Poukázal na to, že k porušeniu právnej povinnosti dochádza buď
protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť vykonané v súlade s právom. Navrhovateľ
argumentoval, že protiprávne konanie odporcu, ako i jeho následky sú dostatočne zreteľne vyjadrené v
znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že odporca nepostupoval v súlade so Zmluvou o dielo a
dielo nezhotovil podľa projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho malo dielo vady. Tieto vady bolo nutné
vyriešiť odstránením krovu vyhotoveného odporcom a realizovaním nového krovu za čo navrhovateľ
zaplatil ďalšiemu zhotoviteľovi 11.709,74 eur. S touto argumentáciou sa nestotožnil, keď mal za to, že
navrhovateľ nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že odporca právnu povinnosť, vyplývajúcu mu
zo zmluvy porušil. Tento svoj záver odôvodnil vyhodnotením záverov znaleckého posudku Ing. U. T., jej
svedeckej výpovede a svedeckých výpovedí T.. C. a T.. Z.. Mal za preukázané, že odporca v súlade
s navrhnutým projektom nepostupoval, čo vyplynulo z výpovede znalkyne a jej znaleckého posudku, ako
i z výpovede autora projektu Ing. C., a potvrdil to v podstate i odporca, avšak zobral do úvahy i tvrdenia
samotného odporcu a autorizovaného inžiniera v oblasti statiky stavieb svedka T.. Z., ktorý tvrdili, že
projekt krovu nebol navrhnutý bezpečne, pričom svedok T.. Z., ktorý je oprávneným vypracovávať aj
znaleckého posudky a preto i spôsobilý vyjadriť sa vo veci po odbornej stránke, nepovažoval výmenu
krovu za nový krov za potrebnú. Navyše navrhovateľ dal znalecký posudok vypracovať so značným
časovým odstupom od odchodu odporcu zo stavby, a to z vlastnej iniciatívy, bez účasti
odporcu, ktorý závery znaleckého posudku spochybnil. Keďže iné návrhy na preukázanie nároku na
náhradu škody navrhovateľ nenavrhol, prvostupňový súd vyhodnotil, že vzhľadom na rozporné tvrdenia
účastníkov nebol nárok navrhovateľa preukázaný.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa na náhradu
trov konania odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Odporcovi priznal náhradu trov pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 1.414,90 eur za 4 úkony právnej služby po 287,14 eur za úkon, a
to za účasť na pojednávaniach v dňoch 14.03.2012, 26.04.2012 a 31.05.2012 a za písomné vyjadrenie
vo veci zo dňa 29.05.2012. K úkonom priznal 4 x režijný paušál po 7,63 eur a 20% DPH.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý ho napadol v celom rozsahu a žiadal
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel, a odporcu
zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.839,74 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne od 08.06.2011 do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 5.761,22 eur a trovy
odvolacieho konania. Nestotožnil sa so záverom prvostupňového súdu, že k odovzdaniu a prevzatiu
diela nedošlo a v tejto súvislosti opätovne ako i už v konaní pred súdom prvého stupňa poukázal na
e-mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania, ktorú vyhodnotil spolu so správaním sa účastníkov
konania v rozhodnom čase tak, že zmluvné strany považovali dielo za odovzdané aj napriek tomu, že
osobitný preberací protokol podpísaný nebol. Tento svoj záver odôvodnil samotnou Zmluvou o dielo
z ktorej zo žiadneho ustanovenia nevyplýva spôsob ukončenia prác na diele, prípadne podmienky za
ktorých dôjde k odovzdaniu diela. Poukázal na čl. III. Zmluvy, ktorý stanovuje dobu plnenia tak, že montáž
rodinného domu zhotoviteľ zaviazal ukončiť najneskôr do 28 týždňov od nadobudnutia právoplatného
stavebného povolenia a v tomto termíne odovzdať celé dielo objednávateľovi, bez toho, aby zmluva o
dielo riešila samotný proces odovzdania diela. V súvislosti so svojím tvrdením, že obe strany považovali
dielo za ukončené poukázal hlavne na obsah e-mailovej komunikácie, návrhy na finančné vyrovnanie,
výzvu navrhovateľa na prinesenie kompletnej dokumentácie týkajúcej sa stavby odôvodnenú tým, aby
sa vzájomne všetko odovzdalo a vysporiadalo. Mal za to, že navrhovateľ v zmysle Dodatku č. 1
vysporiadal finančné záväzky odporcu, a preto bolo dielo riadne ukončené keď následne účastníci
konania riešili iba samotný krov ako reklamáciu a vady. Rôznym spôsobom vyhodnocoval obsah e-
mailovej komunikácie s tým, ako navrhovateľ chápal vyjadrenia odporcu, a aké závery je potrebné z
e-mailovej komunikácie vyvodiť. Dôvodil, že podpísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela nie je
rozhodujúce pre posúdenie, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo, keďže ani samotná Zmluva o dielo
v žiadnom v svojom ustanovení podmienku spísania zápisnice výslovne nerieši. Úkon odovzdania a

prevzatia diela je potrebné podľa jeho názoru posúdiť bez ohľadu na jeho formu podľa jeho
obsahu, a s poukazom na obsah e-mailovej komunikácie účastníkov mal za zrejmé, že zmluvné strany sa
dohodli na ukončení prác a odovzdaní stavby. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval skutkové zistenie
súdu prvého stupňa o tom, že dielo nebolo odovzdané za nesprávne a nárok na zľavu z ceny diela za
uplatnený v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K otázke náhrady škody uviedol, že k tejto sa
vyjadroval podporne v prípade, ak by súd prvého stupňa mal za to, že sa v konaní nejedná o zľavu z diela
ale o škodu. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa
preukázania porušenia povinnosti zo strany odporcu. Argumentoval rovnako ako počas konania pred
súdom prvého stupňa, a poukázal na to, že súdna znalkyňa Ing. T. vo svojom znaleckom posudku, ako
i vo svojej výpovedi potvrdila, že krov bol odporcom zhotovený konštrukčne zle a mal viaceré závažné
nedostatky a nebolo ho možné opraviť ani tieto vady inak odstrániť. Preto bolo potrebné zhodiť pôvodný
krov a vyhotoviť krov nový. Poukázal i na výpovede ostatných svedkov, zopakoval svoju argumentáciu
z prvostupňového konania, a nesúhlasil s vyhodnotením svedeckých výpovedí súdom prvého stupňa,
keď mal za to, že nárok navrhovateľa proti odporcovi z titulu náhrady škody je dôvodný.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa v časti,
ktorá sa týka odovzdania a prevzatia diela uviedol, že s argumentáciou navrhovateľa nemožno
súhlasiť nakoľko navrhovateľ tvrdí v rozpore s čl. VII. ods. 4 Zmluvy o dielo, že Zmluva o dielo neupravuje
spôsob ukončenia prác na diele, prípadne podmienky za ktorých dôjde k odovzdaniu diela. Poukázal
preto na čl. VII. ods. 4 Zmluvy o dielo, ktorý výslovne odkazuje na potrebu vyhotovenia písomnej
zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela po jeho vykonaní, o ktorom sa však navrhovateľ v odvolaní vôbec
nezmienil. S poukazom na uvedený čl. VII. ods. 4 Zmluvy o dielo, preto považoval ďalšiu argumentáciu
navrhovateľa v tomto smere za irelevantnú, avšak mal za to, že výklad komunikácie účastníkov konania
navrhovateľom v odvolaní je mimoriadne účelový a nezodpovedajúci realite vzniknutej situácie tak, ako
bola preukázaná a správne prvostupňovým súdom posúdená. Zopakoval svoj názor, že žiaden z úkonov,
ktoré účastníci konania vo veci urobili, za žiadnych okolností nemožno vykladať ako odovzdanie a
prevzatie diela. V tejto súvislosti poukázal i na to, že hoci navrhovateľ tvrdí, že zmluvné strany považovali
dielo za odovzdané aj napriek tomu, že osobitný preberací protokol podpísaný nebol, v celom rozsiahlom
vyjadrení na danú tému opomenul uviesť dátum, kedy presne k tvrdenému odovzdaniu diela došlo. Čo
sa týka nároku navrhovateľa z možného titulu náhrady škody, stotožnil sa s posúdením relevantných
skutočností súdom, pričom poukázal na to, že odvolanie navrhovateľa je len recykláciou počas konania
prednesených a súdom prvého stupňa už vyhodnotených skutočností.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu
odvolania navrhovateľa, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, keď súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, a odvolací súd sa aj s odôvodnením
jeho rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a námietky navrhovateľa nepovažoval
za dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dňa 17.02.2010 uzavretá zmluva o dielo
č. 17/10, predmetom ktorej bolo zhotovenie rodinného domu, pričom v čl. VII bod 4 sa zmluvné strany
dohodli, že zhotoviteľ, teda odporca, odovzdá vykonané dielo objednávateľovi, navrhovateľovi, po jeho
dokončení na základe písomne vyhotovenej zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, a z čl. VI bod 1
vyplýva, že zhotoviteľ poskytoval na práce záruku tri roky, pričom lehota začína plynúť
dňom podpisu zápisnice o prevzatí dokončeného diela. Je teda namieste záver, že zmluvné strany
sa výslovne dohodli na tom, že k odovzdaniu diela dôjde písomne, a to konkrétne
zápisnicou o odovzdaní a prevzatí diela. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že medzi účastníkmi konania

síce prebehla e-mailová komunikácia, v ktorej účastníci riešili nedostatky a ďalší postup pri zhotovení
veci, avšak k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela písomne vyhotovenou zápisnicou medzi
zhotoviteľom a objednávateľom nedošlo, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa. Preto odvolací
súd nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa, ktoré predstavovali argumentáciu v podstate v
tom zmysle, že z e-mailovej komunikácie účastníkov je možné vyvodiť, že k odovzdaniu a prevzatiu
diela došlo. Naviac, ním uvádzaná interpretácia e-mailovej komunikácie v odvolaní je zhodná s jeho
argumentáciou počas konania pred súdom prvého stupňa, a prvostupňový súd ju správne vyhodnotil
v napadnutom rozsudku, keď na ňu neprihliadol, a skonštatoval, že k odovzdaniu a prevzatiu diela
nedošlo. Ak sa navrhovateľ domáhal zľavy z ceny diela v žalovanej výške pre vadné plnenie napriek
skutočnosti, že k odovzdaniu a prevzatiu diela neprišlo, odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že nárok na zľavu mu neprináleží, nakoľko až prevzatím a odovzdaním
diela vzniká zhotoviteľovi zodpovednosť za jeho vady s príslušnými následkami tejto zodpovednosti.

Odvolací súd taktiež zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, ak tvrdil, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy mu vznikol titulom náhrady škody.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď neprisvedčil argumentácii navrhovateľa,
ktorý tvrdil, že protiprávne konanie odporcu, ktorý nepostupoval v súlade so zmluvou o dielo, a jeho
následky, teda že dielo malo vady, ktoré musel vyriešiť realizáciou nového krovu, boli preukázané
znaleckým posudkom a výsluchmi znalkyne a autora projektu. Tu je nevyhnutné poukázať na to, že nárok
na náhradu škody by navrhovateľovi vznikol len v prípade, ak by preukázal splnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie odporcu. V danom prípade však navrhovateľ
nepreukázal vznik škody porušením povinnosti odporcu, nakoľko, ako správne uviedol súd prvého
stupňa, znalecký posudok si dal vypracovať z vlastnej iniciatívy bez účasti odporcu, a následne napriek
trvaniu zmluvného vzťahu medzi ním a odporcom, sám bez účasti odporcu rozhodol o odstránení krovu
a jeho zhotovení inou firmou, za čo zaplatil žalovanú sumu. Navrhovateľ tak postupoval napriek tomu, že
odporca ponúkal v e-mailovej komunikácii iné riešenia v súvislosti s odstránením tohto nedostatku, na čo
navrhovateľ nereagoval, hoci odporca okrem iných navrhovaných možností prejavil ochotu zhotoviť nový
krov v zmysle požiadavky odporcu s tým, že „nenavýši celkovú cenu stavby za pôvodných podmienok
podľa zmluvy“ (e-mail odporcu zo dňa 01.03.2011). Na toto konanie navrhovateľa nemal odporca žiadny
dosah, preto je možné vyhodnotiť, že ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcom a
vznikom škody preukázaná nebola. Žiadne ďalšie dôkazy v tejto súvislosti navrhovateľ nenavrhol. Je
teda odôvodnené konštatovanie, že navrhovateľ ním tvrdený nárok na náhradu škody
nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 O.s.p.).

Čo sa týka náhrady trov konania, odvolací súd sa obmedzí na záver, že rozhodnutie súdu o uložení
povinnosti navrhovateľovi zaplatiť trovy konania odporcu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., je správny. Výškou
priznaných trov sa ďalej nezaoberal, nakoľko výška trov nebola v odvolaní, ktorého dôvodmi je súd
viazaný, napadnutá.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky navrhovateľa sú podľa názoru
odvolacieho súdu nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1 ods.
2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu priznal náhradu trov vo výške
353,72 eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu) v tarife 287,14 eur, 1 x režijný paušál 7,63 eur a 20% DPH vo výške 58,95 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.